„Boli sme sledovaní a monitorovaní počas našich porád s Marianom Kočnerom,“ povedal Para.

Tiež hovoril o nemožnosti predvolať do súdneho konania znalcov zo zahraničia.

„Za takýchto podmienok sme vykonávali, bez možnosti dokazovania, pojednávanie pred súdom,“ povedal Para s tým, že tieto skutočnosti sú zahrnuté v námietkach dovolania. Zároveň poukázal na prísne tresty, ktoré súdy v kauze zmenky uložili

„Trest 19 rokov je pre Mariana Kočnera absurdný,“ vyhlásil Para

Parov kolega Michal Mandzák zároveň poukázal na rozhodnutie veľkej komory Súdneho dvora Európskej únie. To podľa neho vedie k aplikácii miernejšej právnej úpravy v trestnom konaní. Ak toto nebudú slovenské súdy rešpektovať, advokáti avizovali kroky voči Slovensku.

„Pokiaľ štát nebude rešpektovať túto právnu úpravu, hrozí zodpovednosť za škodu zo strany štátu,“ zdôraznil Mandzák.

Zároveň podľa neho v rámci dovolania argumentujú aj zaujatosťou sudkyne Pamely Záleskej.

Parov kolega Michal Mandzák zároveň poukázal na rozhodnutie veľkej komory Súdneho dvora Európskej únie. To podľa neho vedie k aplikácii miernejšej právnej úpravy v trestnom konaní. Ak toto nebudú slovenské súdy rešpektovať, advokáti avizovali kroky voči Slovensku. „Pokiaľ štát nebude rešpektovať túto právnu úpravu, hrozí zodpovednosť za škodu zo strany štátu,“ zdôraznil Mandzák. Zároveň podľa neho v rámci dovolania argumentujú aj zaujatosťou sudkyne Pamely Záleskej.

Para zároveň doplnil, že ak by súdy prihliadli na trestnú sadzbu podľa novelizovaného Trestného zákona, Kočner by v rámci nového rozsudku nemal dostať vyšší trest ako ten, ktorý už vykonal. Za mrežami je totiž už sedem rokov. Advokát Peter Kubina však na sociálnej sieti upozornil, že zásada „lex mitior“, teda povinnosť súdu aplikovať v prospech páchateľa so spätnou účinnosťou neskoršiu verziu Trestného zákona, ktorá je pre neho najpriaznivejšia, je trvalou súčasťou našej ústavy a Trestného zákona.

„Súd je povinný túto zásadu aplikovať vždy, keď rozhoduje o vine a/alebo treste, teda buď na hlavnom pojednávaní alebo v odvolacom konaní, nie však v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch (dovolanie, obnova konania). Mimoriadne opravné prostriedky slúžia výlučne na nápravu omylov právnych (dovolanie) alebo skutkových (obnova konania), ktorých sa dopustil súd prvého stupňa alebo odvolací súd pri rozhodovaní o vine a treste, pričom dovolacie dôvody a dôvody obnovy konania sú relatívne úzko a taxatívne vymedzené zákonom,“ pripomenul Kubina.

To podľa neho znamená, že ak súd zruší právoplatný rozsudok na základe dovolania alebo obnovy konania, vec súčasne vráti na nové konanie buď odvolaciemu alebo prvostupňovému súdu, v ktorom sa nanovo rozhodne o vine a treste, alebo iba o treste, podľa dôvodov mimoriadneho opravného prostriedku, a tento súd v prípade ukladania trestu je povinný postupovať podľa neskôr účinného zákona, ak je tento pre obžalovaného priaznivejší než zákon, podľa ktorého mu bol uložený pôvodný trest, teda je povinný uplatniť zásadu „lex mitior“.

Ak by Kočner so svojím dovolaním uspel a dosiahol by zrušenie svojho odsudzujúceho rozsahu pre niektorý z právnych dôvodov v ňom uvedených, v takom prípade by sa mu podľa Kubinu nový trest ukladal už podľa novelizovaného Trestného zákona, a teda v nižšej trestnej sadzbe. „Či a ako rýchlo by sa dostal na slobodu by v takom prípade záviselo od viacerých ďalších okolností, vrátane tej, či by dovolací súd rozhodol o jeho vzatí do väzby, prípadne či by ho do väzby vzali súdy v inej trestnej veci, v ktorej je obžalovaný,“ uviedol Kubina. Doplnil však, že nepredpokladá úspech Kočnerovho dovolania, keďže ide o obhajobné argumenty z prvostupňového a odvolacieho konania, s ktorými sa súdy už dostatočným spôsobom a presvedčivo vysporiadali.

Odsúdení Marian Kočner a Pavol Rusko prostredníctvom svojich obhajcov podali v roku 2024 v kauze falšovania miliónových televíznych zmeniek dovolanie na Najvyšší súd SR. Dovolanie obsahuje výpočet údajných vád napadnutých rozhodnutí súdov, ktoré podľa odsúdených robia dovolanie odôvodnené. Okrem iného medzi podstatné nedostatky radia aj údajné porušenie práva na obhajobu. To údajne nastalo z dôvodu nezákonného odpočúvania. Odsúdená dvojica sa sťažuje aj na porušenia prezumpcie neviny v nadväznosti na mediálne výroky prokurátora.

Marianovi Kočnerovi a Pavlovi Ruskovi uložil Špecializovaný trestný súd v roku 2020 v kauze falšovania miliónových televíznych zmeniek zhodne po 19 rokov väzenia, Najvyšší súd SR im tresty potvrdil 12. januára 2021.

Kubina: Dovolanie slúži výlučne na nápravu právnych omylov

Mimoriadny opravný prostriedok v podobe dovolania slúži podľa advokáta Petra Kubinu výlučne na nápravu právnych omylov, ktorých sa dopustil súd prvého stupňa alebo odvolací súd pri rozhodovaní o vine a treste. Na sociálnej sieti vyjadril presvedčenie, že nedávny rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci BAJI Trans odsúdeného Mariana Kočnera v kauze televíznych zmeniek na slobodu nedostane.

„Ak by sa mu nakoniec podarilo dosiahnuť zníženie jeho 19-ročného trestu, nebude to pre rozsudok Súdneho dvora EÚ, ale výlučne vďaka novele Trestného zákona prijatej súčasnou vládnou koalíciou,“ podotkol. Poukázal pritom na skutočnosť, že zásada „lex mitior“, teda povinnosť súdu aplikovať v prospech páchateľa so spätnou účinnosťou neskoršiu verziu Trestného zákona, ktorá je pre neho najpriaznivejšia, je trvalou súčasťou Ústavy SR a Trestného zákona.

„Mimoriadne opravné prostriedky slúžia výlučne na nápravu omylov právnych (dovolanie) alebo skutkových (obnova konania), ktorých sa dopustil súd prvého stupňa alebo odvolací súd pri rozhodovaní o vine a treste, pričom dovolacie dôvody a dôvody obnovy konania sú relatívne úzko a taxatívne vymedzené zákonom,“ zdôraznil. To podľa jeho slov znamená, že ak súd zruší právoplatný rozsudok na základe dovolania alebo obnovy konania, vec súčasne vráti na nové konanie buď odvolaciemu, alebo prvostupňovému súdu a tento súd v prípade ukladania trestu je povinný postupovať podľa neskôr účinného zákona, ak je tento pre obžalovaného priaznivejší než zákon, podľa ktorého mu bol uložený pôvodný trest.

Na to, aby najnovší rozsudok Súdneho dvora EÚ pomohol Kočnerovi skrátiť právoplatne uložený trest, sú podľa neho nevyhnutné odpovede na tri otázky – či pri ukladaní trestu išlo o aplikáciu práva EÚ, či zmena zákona znižujúca trestnú sadzbu prijatá po právoplatnosti odsúdenia môže alebo nemôže byť sama o sebe dôvodom na podanie dovolania a či takáto zmena zákona nadobudla účinnosť po uplynutí zákonnej lehoty na podanie dovolania. „Právny základ na ich zodpovedanie spôsobom priaznivým pre odsúdeného neexistuje,“ dodal.