Pápež: Nedostatok úcty k stvorenstvu ohrozuje mier, treba spoluprácu všetkých

Viera, nádej a láska, tri teologické cnosti, ktoré tvoria základ kresťanstva, môžu pomôcť pri riešení „ekologickej otázky“, ktorá nie je „odvetvovou záležitosťou“, ale príznakom všeobecnejšej „súčasnej sociálno-ekonomickej krízy“ – potvrdzuje pápež Lev XIV. vo videoposolstve v anglickom jazyku adresovanom účastníkom Rakúskeho svetového samitu (Austrian World Summit), v paláci Hofburg vo Viedni. Medzinárodné stretnutie – organizované iniciatívou Schwarzenegger Climate Initiative, ktorú založil politik a herec Arnold Schwarzenegger s cieľom „bojovať proti znečisteniu a chrániť našu planétu“ – nesie tento rok názov „Sme nezastaviteľní“ (We are unstoppable).

Veriť, že svet je Božím stvorením

Pápež vo videu označuje za „zásadný“ ten príspevok, ktorý „náboženský rozmer“ a viera môžu priniesť v boji proti klimatickej kríze.

„Kto verí, že náš svet bol stvorený Bohom a je vo svojej podstate dobrý, je poháňaný k tomu, aby prevzal ešte väčšiu zodpovednosť za starostlivosť o stvorenstvo, pretože si to vyžaduje jeho viera.“

Encyklika pápeža Františka Laudato si’ – ktorú cituje Lev XIV. – totiž zdôrazňuje, že „byť strážcami Božieho diela“ je neoddeliteľnou súčasťou „kresťanskej skúsenosti“. Aj iné náboženstvá zdieľajú myšlienku, že život je posvätný a že „ho treba rešpektovať“, argumentuje ďalej pápež. Viera teda „posilňuje všeobecnú túžbu chrániť život a starať sa o prírodu“. Klimatická a environmentálna kríza má teda „hlboké etické základy“, ako zdôrazňuje sám Lev XIV. vo svojej nedávno vydanej encyklike Magnifica humanitas. „Rovnaká dôstojnosť všetkých ľudských stvorení“ a „hodnota základných ľudských práv“ – hodnoty ohrozené klimatickými zmenami – musia byť uplatňované prostredníctvom upevňovania princípov spoločného dobra, solidarity a sociálnej spravodlivosti.

Nádej, ktorá víťazí nad strachom

Spomínané úvahy vedú k čnosti „nádeje“ a k jej možnému prínosu vo fenoménológii tejto sociálno-ekonomickej krízy. „Nedostatok úcty k stvorenstvu“ a „plienenie prírodných zdrojov“ predstavujú nebezpečenstvo pre mier: je to hrozba, ktorá visí nad nami, zdôrazňuje pápež, a ktorá znepokojuje nielen mnohých ľudí, ale aj politiku v jej rozhodovacom a vyjednávacom procese. Dominuje strach zo „zmeny kurzu“, zo „straty moci“, z „nejasných výsledkov“ zmeny. Sväté písmo môže podporiť odvahu pri správnych rozhodnutiach.

„Biblia je plná príkladov toho, ako nádej – ktorá je v podstate darom samotného Boha – dokáže prekonať ľudské obavy. Z tohto hľadiska teda môže byť nádej, i napriek pesimistom a cynikom, mocnou hnacou silou.“

Druhá teologická čnosť musí byť sprevádzaná novými prioritami: spoločný prospech a solidarita musia prevládnuť nad ziskom.

„Potrebujeme tiež vytvoriť nový medzinárodný finančný rámec zameraný na človeka, aby sme zaistili, že všetky krajiny, osobitne tie najchudobnejšie a najviac ohrozené klimatickými katastrofami, budú môcť naplno rozvinúť svoj potenciál pri rešpektovaní dôstojnosti svojich občanov.“

Láska a charita ako hnacie sily zmeny

Toto je rámec, v ktorom vyniká potreba tej čnosti, ktorú pápež František definoval ako „občiansku a politickú lásku“ a ktorú rímsky biskup označuje za „kľúč k autentickému rozvoju“. Milosrdná láska a „sociálna láska“ živia „malé každodenné gestá“, ale aj „veľké stratégie“, ktoré sú schopné zastaviť environmentálnu degradáciu.

Na záver svojho videoposolstva pápež uisťuje o svojich modlitbách.

„Nech je váš samit plodný v podporovaní dialógu, ktorý je tak potrebný na hľadanie účinných riešení na ochranu úžasného daru stvorenstva.“

Daniele Piccini – VaticanNews

Preklad: Zuzana Klimanová

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk