Biskup Kanárskych ostrovov José Mazuelos vníma pápežovu prítomnosť ako udalosť hlbokého pastoračného a cirkevného významu, najmä v súvislosti s migračnou situáciou na súostroví.

V rozhovore uverejnenom na oficiálnej webovej stránke diecézy biskup Mazuelos zdôraznil, že návšteva odráža záujem univerzálnej Cirkvi o tých, ktorí prichádzajú na brehy Kanárskych ostrovov atlantickou trasou, ktorá je jednou z najnebezpečnejších na svete. „Pápež prichádza z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich je migračná kríza v prístave Arguineguín, ,prístave hanby‘, ktorú zažívame uprostred pandémie,“ uviedol biskup.

Dok Arguineguín sa stal jedným z hlavných symbolov migračnej krízy v roku 2020, keď tam bol zriadený provizórny tábor, v ktorom sa v okruhu len 200 metrov natlačilo takmer 3 000 ľudí, ktorí priplávali na veľkých drevených člnoch s plochým dnom (cayucos).

Pápež začne svoj pobyt na Gran Canarii návštevou tohto doku. Stretne sa tam s niektorými migrantmi, ktorí túto cestu podnikli, ako aj s dobrovoľníkmi, zamestnancami a zástupcami inštitúcií pracujúcich v prvej línii prijímania, ktorí sa s ním podelia o svoje skúsenosti – gesto, ktoré diecéza považuje za „hlboko symbolické a evanjeliové“.

Caya Suárezová, koordinátorka podujatia, na poslednej tlačovej konferencii vysvetlila, že stretnutie v Arguineguíne bude jednoduché, ale starostlivo naplánované, organizované „pre ľudí a ľuďmi, odrážajúc realitu migrácie na Kanárskych ostrovoch“. Zdôraznila tiež, že Kanárske ostrovy na tejto ceste predstavujú javisko lásky, pričom pripomenula, že „24 % populácie tvoria migranti“, a ocenila „prácu Cirkvi pri sprevádzaní a prijímaní týchto ľudí“.

Súčasťou návštevy budú aj gestá a iniciatívy na pamiatku obetí migračných trás, ako napríklad fotografická výstava na móle a chvíľka modlitby za nádej a dôstojnosť tých, ktorí prichádzajú na brehy Kanárskych ostrovov hľadajúc lepšiu budúcnosť. Pápežova prítomnosť sa snaží dať Arguineguínu, známemu ako „dok hanby“, nový význam – symbolicky ho premieňa na „prístav nádeje“, kde pracujú „anjeli oceánu“, ako biskup Kanárskych ostrovov nazýva Námornú záchrannú službu, Červený kríž a záchranné tímy, ktoré ako prvé zachraňujú migrantov.

Kanárske ostrovy, atlantická hranica Európy

Aby sme pochopili význam tejto návštevy, je potrebné obzrieť sa o niekoľko rokov späť, do obdobia pontifikátu pápeža Františka, ktorý zanechal nezmazateľnú stopu v pastoračnej a morálnej starostlivosti o migrantov.

Biskup Mazuelos pripomenul dopad fotografie troch mladých Nigérijčanov, ktorí prišli na Kanárske ostrovy po jedenástich dňoch skrývania sa na kormidle ropného tankera, ktorý vyplával z Nigérie. Táto fotografia, zverejnená v roku 2013, hlboko zasiahla pápeža Františka, ktorý priznal: „Táto fotografia sa ma dotkla.“ Odvtedy majú Kanárske ostrovy významné miesto v pastoračných záujmoch Svätej stolice. František pri viacerých príležitostiach vyjadril svoju blízkosť k súostroviu, pričom dokonca vyhlásil túžbu navštíviť ho, pretože chce „byť blízko k vláde a obyvateľom Kanárskych ostrovov“, uznávajúc, že čelia jednej z najdramatickejších hraničných situácií v Európe. V liste zaslanom biskupom Kanárskych ostrovov v novembri 2023 poďakoval miestnej cirkvi za jej prívetivú prácu a povzbudil k vytváraniu „sietí lásky a majákov nádeje“ zoči-voči prebiehajúcej migračnej kríze.

V januári 2024 bol prezident vlády Kanárskych ostrovov Fernando Clavijo spolu s biskupom Josém Mazuelosom a pomocným biskupom Cristóbalom Dénizom prijatý vo Vatikáne, kde načrtli tri hlavné výzvy: humanitárna núdzová situácia na atlantickej trase, ťažkosti s prijímaním a integráciou – najmä maloletých – a nedostatok stabilných vyhliadok pre tých, ktorí boli prevezení na polostrov.

Katolícka komunita v tomto zmysle podporovala iniciatívy, ako sú „koridory pohostinnosti“, zamerané na uľahčenie prijímania, vzdelávania a integrácie mladých migrantov v rôznych španielskych diecézach.

Návšteva pápeža Leva XIV. sa interpretuje ako ďalší krok v pokračovaní tejto pastoračnej starostlivosti, ktorej význam podľa biskupa Josého Mazuelosa nemožno pochopiť bez predchádzajúcej histórie počúvania a sprevádzania jednej z najzložitejších ľudských realít súčasnosti.

Cirkevné spoločenstvo, ktoré sprevádza a dúfa

Mazuelos zdôraznil kontinuitu angažovanosti Cirkvi na Kanárskych ostrovoch, najmä v sprevádzaní maloletých a ľudí v zraniteľných situáciách. „Cirkev, ktorá sa neunaví a ktorá zostáva prítomná,“ potvrdil. Vo svojej reflexii o realite migrácie v kontexte globalizácie zdôraznil potrebu „osvetliť túto realitu, aby nezostala skrytá“. Zdôraznil aj tri rozmery pastoračnej reakcie: „okamžité prijatie, riešenie základných príčin a integrácia“. V tejto súvislosti vysvetlil naliehavosť reakcie obrazom: „Keď dôjde k úniku plynu, nemôžem ľuďom povedať: ,Nebudem nič robiť, kým únik neprestane.‘ Budem im musieť dať masku, aby nezomreli. A potom pôjdeme a opravíme únik.“ Preto trval na tom, že je potrebné migrantov nielen privítať, ale aj integrovať a zabrániť ďalšej migrácii riešením základných príčin v ich krajinách pôvodu, ako sú organizovaný zločin, drancovanie surovín a vojnové konflikty.

Mazuelos tiež zdôraznil utrpenie tých, ktorí sa na túto cestu vydávajú: „Človek musí znášať nesmierne ťažkosti, aby sa so stovkou ďalších vydal na plavbu na člnoch cayucos po Atlantickom oceáne na najmenej päť alebo osem dní bez toho, aby vedel, či dorazí.“

Zároveň poukázal na to, že ako povedal pápež Lev XIV., „sú učiteľmi nádeje“, pretože „nás učia mať nádej“.

Podľa správy, ktorú 2. júna predložila Diecézna charita Kanárskych ostrovov, sociálne služby v provincii Las Palmas v roku 2025 pomohli 21 372 jednotlivcom a 7 633 domácnostiam, čo predstavuje 2 % nárast oproti predchádzajúcemu roku, z ktorých 54 % tvorili migranti.

Vzhľadom na tieto čísla biskup Mazuelos pripomenul: „Ako nás povzbudil pápež Lev XIV., ktorý nás o niekoľko dní navštívi, musíme sa ako spoločenstvo pozrieť hore a spoločne pracovať na presadzovaní väčšej spravodlivosti a rovnosti, aby nebolo potrebné emigrovať; a ešte menej atlantickou trasou, ktorá si naďalej vyžiada toľko životov.“

Posolstvo nádeje pre miestnu cirkev

Medzi očakávanými plodmi návštevy Svätého Otca prelát vyjadril želanie, aby „Atlantik a Sahara prestali byť cintorínom“. „Kiež by sme všetci dokázali humanizovať miesta pôvodu aj príchodu migrantov,“ dodal. „Dúfam, že sa otvorí cesta tvárou v tvár tejto tragédii. Migrácia nie je niečo dočasné; je výsledkom globálnej reality: svet sa mení a stáva sa čoraz viac prepojeným. Preto máme povinnosť a záväzok privítať a spolu s tými, ktorí prichádzajú, pracovať na vytváraní humánnejšieho prostredia aj v ich krajinách pôvodu. Je dôležité nevyvolávať odmietnutie voči tým, ktorí hľadajú lepšiu budúcnosť, ale skôr osvetľovať dôstojnosť a spoločnú zodpovednosť.“

Pápežova návšteva dôrazne potvrdzuje, že Kanárske ostrovy nie sú zabudnutou perifériou, ale ústredným miestom, kde je ohrozená ľudská dôstojnosť. Jeho prítomnosť na ostrovoch bude aktom načúvania tým, ktorí pracujú v prvej línii prijímania migrantov, gestom útechy pre komunity nesúce bremeno tejto krízy a výzvou k medzinárodnému svedomiu, pripomínajúc nám, že migrácia nie je lokálnym javom, ale globálnym. Lev XIV., kráčajúc v šľapajach svojho predchodcu, prichádza s jasným posolstvom: každý migrant nie je číslo, ale tvár; nie bremeno, ale brat alebo sestra. Pápež „prichádza, aby potvrdil tejto Cirkvi, že púte a cesty na Kanárskych ostrovoch majú zmysel,“ uzavrel biskup Mazuelos.

Zdroj: Fides, redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk