Ovplyvníme vás, lebo môžeme. Vnútro nechtiac odhalilo porážku nás všetkých

Ako sa upokojiť a začať milovať lobistov

Všetko je vysvetlené v tomto postoji Ministerstva vnútra: „Navrhovaná právna úprava vychádza z presvedčenia, že lobing je legitímnou súčasťou demokratického procesu.” Týmto je fakticky priznané a uznané, že vplyv tretích strán na vládu SR je v poriadku (pokiaľ je nastavený „transparentne a predvídateľne”). To je sama osebe obludnosť – prečo by mali nikým nevolené osoby a skupiny vyvíjať tlak na prijímanie politík?

Iste, sme toho svedkami v USA aj na pôde Európskeho parlamentu a celkovo v západných krajinách. Privátny sektor a mimovládky sa prežrali zákonodarnými orgánmi ako agresívna hrdza (po bruselských chodbách sa má túlať až do 30 000 lobistov).

Lenže potom čie záujmy sú potom v skutočnosti presadzované v legislatívnom procese?

„Lobing nie je strašiakom, ak má jasne stanovené pravidlá. Hrozbou sa stáva až vtedy, keď sa deje v tieni, mimo verejnej kontroly,” vyjadril sa Matúš Šutaj Eštok (HLAS), minister vnútra.

Ja by som si dovolil s ním polemizovať – opäť sa pýtam, prečo by mali ovplyvňovať vývoj štátu inštancie, aké nikto nevolil v demokratických voľbách.

V akom režime vlastne žijeme?

Tu už vyvíja tlak na vládu každý, kto má k tomu nástroje (neziskovky, privátny sektor, médiá, alebo aj politickí influenceri). Vplyv ide na právne predpisy, prideľovanie verejných zdrojov, ale aj obsadzovanie funkcií.

Štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák vysvetľuje, že v rámci nových nastavení „kľúčovým nástrojom bude verejne prístupný register lobistov, ktorý umožní sledovať tzv. lobistickú stopu a zverejňovanie informácií o lobingových aktivitách.”

To je síce pekné, ale aj tak bude lobovaný človek (verejný predstaviteľ) bezbranný, veď lobing ostane legálnym nástrojom ovplyvňovania. Mimochodom, mimovládky, ktoré tak broja proti tomuto zákonu, by mohli ostať úplne bez stresu – okrem pridanej administratívnej záťaže im evidentne nič nehrozí. Ich nervozitu si keď tak môžeme vysvetliť tým, že možno im doteraz pritekali peniaze ktovie odkiaľ – po novom to budú musieť verejne odhaliť (vláda sa zdravo snaží zamedziť zahraničným vplyvom).

Kto sú to tí bojovníci s korupciou

Návrh zákona o lobingu čaká verejné pripomienkové konanie, okrúhle stoly, či rokovanie s Parlamentným inštitútom. Kým sa teda dostane na vládu a potom do parlamentu, budú mať jeho odporcovia dostatok času a priestoru, aby sa vyjadrili. Žiadne výhovorky nie sú možné. Lenže ako poznáme naše aktivistické mimovládky, tie odsudzujú podobné návrhy tejto koalície apriori, len preto, že ich priniesla koalícia.

Pritom metódou jednoduchej komparatívnej analýzy by v porovnaní s inými demokratickými krajinami videli, že zákon o lobingu je normálny štandard (dokonca nám slabý pokrok v tomto smere vyčíta Brusel v správe o právnom štáte 2024). Majú ho v rôznych podobách Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko alebo napríklad Čierna hora a ďalšie krajiny v rozličnom štádiu rozvoja. Tento zákon je jednoducho nevyhnutný, ak nechceme, aby sme boli eldorádom pre nekontrolované vplyvy – či už z Veľkej Británie alebo z Ruska, na tom nezáleží. Slovensko má ostať slovenské.

Mimochodom, opozičné-aktivistické sily by si mali tiež uvedomiť, že návrh zákona je vo svojej podstate protikorupčná legislatívna úprava. Tak kde sú tí bojovníci proti korupcii teraz? Pritom tá má aj svoje „mäkké” formy, kde lobovaný dostáva nepeňažné (alebo nie priamo peňažné) odmeny.

A možno, že aktivistom vadí iba potenciálny vplyv domácich podnikateľov na politikov, tí ostatní majú otvorené vrátka, lebo oni sú tí dobrí, tí správni, tí demokratickí a pokrokoví…

V každom prípade už fakt, že všeobecný diskurz prijal lobing ako normu a štandard, prezrádza, že sme ako mladá demokracia utrpeli jednu veľkú porážku.

Prečítajte si tiež

• Sľub „do leta“ sa rozpadol. Hlas odložil lobing a dnes nemá nič
• Kto vyvíja tlak na europoslancov? Korporátny lobing v EÚ sa týka aj vás