„Smerácki vlci” Gedra, Glück a Erik Kaliňák spolu s Adamom Lučanským mali pozoruhodnú tlačovku (podrobne sme o konkrétnostiach informovali TU. Pozoruhodnú okrem iného preto, že médiá starého strihu znovu nepochopili, o čom je reč, alebo sa aspoň tak tvária, a prekrúcajú, čo sa len dá…

Namiesto toho, aby vysvetlili svojim čitateľom, aká je pravda o pripravovanom zákone typu FARA, hneď vyťahujú titulky v štýle „SMER opäť zaútočil na mimovládky” (však, Denník N?). Týmto prístupom podsúvajú ľuďom obraz, že vláda sa obracia proti vlastným občanom – ako uviedla aj jedna z dezorientovaných komentujúcich osôb na Facebooku…

Podľa poslanca Glücka však konkrétne napríklad mimovládka Liga za duševné zdravie uvádza vo svojom výkaze podozrivo vysokú aktivitu. Glück sa domnieva, že reálne nemohli zorganizovať vykázaný počet podujatí. A nielen to – na pomoc Ukrajine mali dostať 2 milióny eur. Kde sú tie peniaze teraz?

Viete, v týchto prípadoch ide ako o slovenské, tak európske peniaze (čerpanie fondov). Takže ako sme sa pýtali už miliónkrát: Nemajú občania právo vedieť, ako sa naložilo s finančnými prostriedkami z ich daní?

A nie, nejde tu o šikanu, veď výnimky zo zákona o transparentnosti v narábaní s peniazmi budú mať napríklad odbory či športové zväzy. Kto sa však podieľa nejakým spôsobom na organizovaní politických aktivít – teda zasahuje do demokratickej súťaže, ten nech preukáže, odkiaľ mu na účte pristáli desiatky, ak nie stovky tisíc eur.

A nech tiež jasne vyúčtuje, na aký účel išli, a kto s nimi narábal. Veď to predsa nie je možné, aby občan musel „pátrať” po prepojeniach v úzadí ako nejaký detektív!

Mimochodom, aby som nezabudol: Čo má Liga za duševné zdravie spoločné s Ukrajinou? Zriadiť krízovú linku pomoci je ušľachtilé, ale na čo tam bolo treba dva milióny eur? Podľa výkazu, informuje Glück, mali tiež zorganizovať počas roka denne 4 športové podujatia, 25 podporných skupín a tri festivaly. Denne!

Veríme…

Ale samozrejme Denník N citlivo vníma len tú časť tlačovky, ktorá sa mu hodí na vyjadrenie podpory danej mimovládke.

Glück tiež správne pripomenul, že nálepka „ruský” sa nepoužíva opozičnými silami len v súvislosti s riešeným zákonom. Veď za bývalých vlád boli ako proruské označované tie médiá a osoby, ktoré nesúhlasili s oficiálnym vládnym naratívom. Všimol si niekto, že by táto vláda podobne postihovala akékoľvek verejné zdroje informácií, či už weby alebo jednotlivcov, keď s ňou nesúhlasia?

Tak aká šikana, aký postih?

My v HS sme už ikskrát infromovali o pozadí predmetného návrhu zákona. Bol vyžiadaný na priamu kritiku Bruselu ešte vlani, keď nám vytkli, že nemáme legislatívne ošetrený lobing. A sama EÚ má pritom zavedený register lobistov! Tak aký ruský zákon?
Prečo si oponenti súčasnej vlády vymýšľajú?

Ako sa mimovládky nabaľujú na „pomoci Ukrajincom“ . Smeráci vysvetľovali prečo je potrebné návrh zákona o NO

Nech pokojne kritizujú koalíciu, dôvody sa vždy nájdu – ale objektívne, prosím, a nie fantazírovaním!

Ďalší kľúčový moment z tlačovky: Ako si mohla predošlá úradnícka vláda dovoliť odklepnúť milióny eur Sorošovej Nadácii otvorenej spoločnosti? Tie peniaze potom boli prerozdeľované ďalším neziskovkám. Asi by sme nemuseli dvakrát hádať podľa akého kľúča…

Časť financií však dodnes nebola podľa Glücka oficiálne vyúčtovaná – na aký účel išli? „Absolútna tma,” hovorí poslanec.

Preto ak dnes niekto brojí proti prijatiu zákona o transparentnosti tretieho sektora angažovaného vo veciach verejných, tomu očividne nejde o šľachetný úmysel „ochrániť dobročinné” organizácie. Skôr to pôsobí tak, že by nebol rád, keby na pretras prišlo ich financovanie…

Ktovie, čo by vyplávalo na povrch?

Pretože výročné správy a účtovné uzávierky „znesú veľa”, ako poznamenal Glück. A príkladov nadácií a iných organizácií, ktoré dostali celkom slušné financie, je celý zoznam. Konkrétne prepojenia, ktoré odhalil SMER, si môžete vypočuť na tomto odkaze.

Pre nás je tu dôležité zdôrazniť, že podstata zákona typu FARA spočíva v tom, aby nielen politici a podnikatelia, ale aj mimovládne organizácie mali povinnosť jasne a zreteľne preukázať, odkiaľ k nim prúdia peniaze a čo s nimi robia – pokiaľ sa angažujú v politickom boji, resp. formovaní verejnej mienky organizovaním spolitizovaných podujatí; inými slovami, pokiaľ sa realizujú ako súčiastky deep state.

Pointa je nasledovná: Pred elitárskym postavením subjektov tretieho sektora nemožno donekonečna strkať hlavu do piesku. Prijatím zákona o transparentnosti v prístupe k nim budeme môcť o sebe hrdo povedať, že Slovensko je legislatívne opäť o čosi bližšie tzv. vyspelej Európe.

A presne toto by mali médiá pravdivo komunikovať svojim príjemcom, a nie falošné zavádzanie či otvorené brojenie proti výsostne európskemu a spravodlivému zákonu.