Vodca USA sa snaží ochromiť najdôležitejší priemysel Nemecka. Jeho zástupca si myslí, že Európa zneužíva veľkodušnosť Ameriky a je len úbohý darmožráč. Muž, ktorému obaja načúvajú otvorene zasahuje do nemeckých volieb, aby podporil podľa portálu „krajne pravicovú“ stranu, ktorú nemecká spravodajská služba považuje za hrozbu pre ústavu.

Preto niet divu, že niektorí politici v Nemecku sa obávajú, že krajina, ktorá bola celé desaťročia považovaná za jedno z najspoľahlivejších svetových úložísk drahých kovov, možno predsa len nie je také bezpečné.

Nemecko  má druhé najväčšie zlaté rezervy (k februáru 2025 je to 3,35 tis. ton) po USA (8,13 tis. ton). Podľa oficiálnych štatistík je približne 1 236 ton v hodnote 113 miliárd eur uložených vo Federálnom rezervnom systéme v New Yorku, približne 420 ton v Bank of England v Londýne a zvyšok v Nemecku. V Parížskej národnej banke bolo uložených 374 ton nemeckého zlata, pričom posledný prút bol repatriovaný do vlasti ešte v roku 2013.

Ako vznikli takéto obrovské nemecké zlaté rezervy?  Nemecko má dlhodobo prebytok platobnej bilancie, ktorý sa donedávna pohyboval niekde okolo 300 miliárd dolárov. Za tieto peniaze nakúpili zlato a uložili ho do trezorov Spojených štátov amerických. Nemecko samo zlato nevyrába, ale môže ho kupovať. Preto premenilo svoje kladné obchodné saldo a kladnú platobnú bilanciu na zlato a uložilo ho do amerických trezorov. A nielen v amerických. Pretože spočiatku zverila časť zlata aj bankám v Anglicku a Francúzsku.

Pre Nemecko sú Trumpove clá „hospodárskou katastrofou“

Tieto zásoby drahého kovu zaručujú, že v prípade potreby bude mať Bundesbanka prístup k niečomu, čo môže vymeniť za americké doláre (alebo inú tvrdú menu). Samotná myšlienka, že by tieto zásoby nemuseli byť v bezpečí, sa od roku 1945 považovala za smiešnu… dokonca ešte aj pred pár týždňami.

Istoty povojnovej existencie Nemecka sú však postavené na hlavu a nemysliteľné je zrazu reálne. O to viac, že americký prezident Donald Trump je ochotný posunúť hranice svojich právomocí a presadiť prezidentský primát nad súdnym systémom. Nemecký bulvárny denník Bild, ktorý vlastní materská spoločnosť POLITICO Axel Springer, vo štvrtok informoval, že jedným z tých, čo vyjadril pochybnosti je aj odchádzajúci poslanec Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Marco Wanderwitz. Už v roku 2012 neúspešne požiadal o kontrolu zlatých zásob v rámci snahy vyvinúť tlak na banku, aby buď prevzala aktívnejšiu úlohu správcu, alebo aby zlato repatriovala do Nemecka. „Samozrejme, teraz sa táto otázka vynára znova,“ povedal Wanderwitz v komentári, o ktorom informoval denník Bild.  Vyhlásenie zo strany CDU sa ale teraz robí zrejme z dôvodu testovania pozícií partnerov, pretože zatiaľ nie sú pozíciou nemeckú vládu. Zároveň je pravdepodobné, že súčasťou budúcej koaličnej vlády bude Sociálnodemokratická strana Olafa Scholza a Zelení, ale do akej miery podporia výzvu na vývoz zlata, je zatiaľ ťažké povedať. V každom prípade, ak sa niečo také stane, bude to otras pre nemeckú politiku, ako aj pre ekonomiku USA a EÚ.

Zákonodarca Európskej únie Markus Ferber, tiež z CDU, rovnako vyzval na kontrolu nemeckého zlata uloženého v USA. „Oficiálni predstavitelia Bundesbanky musia osobne spočítať prúty a zdokumentovať ich výsledky,“ citoval ho Bild.

Predseda Európskeho združenia daňových poplatníkov Michael Jaeger zašiel ešte ďalej. V nedávnom rozhovore pre Bild požadoval, aby orgány krajiny „okamžite vrátili späť“ všetko nemecké zlato zo Spojených štátov, pričom poukázal na nebezpečenstvo obchodného konfliktu medzi Washingtonom a Bruselom.

V minulosti bola myšlienka, že zlato uložené v oficiálnych trezoroch nemusí byť bezpečné, vo všeobecnosti doménou čudákov a konšpiračných teoretikov. Paradoxne ju však oživil nikto iný ako miliardár a šedá eminencia Trumpovej administratívy Elon Musk, ktorý vyzval na kontrolu vlastných zlatých rezerv USA. Zatiaľ však nie je známe, či sa mu to podarilo alebo nie. O tejto záležitosti sa neobjavili žiadne informácie.

O „ Zlatom klube“ sa nehovorí

Pre Deutsche Bundesbank, ktorá je poverená bezpečnou správou najcennejšieho nemeckého finančného aktíva, je prvým pravidlom Bullion Clubu, že sa o Bullion Clube nehovorí, a rozhodne sa nehádže špina na kolegov členov. „V newyorskom Fede máme dôveryhodného a spoľahlivého partnera na uskladnenie našich zlatých zásob,“ povedal prezident Bundesbanky Joachim Nagel počas februárovej tlačovej konferencie. „Nebudí ma to v noci zo spánku. Mám plnú dôveru v našich kolegov v americkej centrálnej banke.“

Je to však sotva desať rokov, čo bola Bundesbanka prinútená k podobným krokom, keď sa verejnosť obávala, že nahromadené bohatstvo Nemecka bude premrhané na záchranu zvyšku eurozóny. V roku 2013 hlučná kampaň „pravicových populistov“ viedla Bundesbanku k repatriácii všetkého zlata, ktoré predtým uložila v trezoroch Bank of France. Bundesbank vtedy argumentovala, že už nepotrebuje prostriedky na prístup k zahraničnej mene v Paríži, keďže Nemecko a Francúzsko majú spoločné euro.  Dnes je viac ako polovica rezerv Bundesbanky uložená v jej priestoroch vo Frankfurte. 13 % rezerv je uložených v Bank of England a zvyšok v USA.

Príklad Nemecka môžu nasledovať aj ďalšie štáty

„Ceny zlata v posledných rokoch prudko vzrástli – dopyt po ňom zo strany svetových centrálnych bánk je rekordný,“ píše politológ a amerikanista Malek Dudakov. Zlato sa stáva alternatívou k doláru a americkým štátnym dlhopisom pre nezápadné krajiny – Čínu, Indiu a monarchie Perzského zálivu. Dillí nedávno chcelo vrátiť svoje zlaté rezervy z Británie, uvádza denník Svobodnaja pressa (SP).

Teraz sa na tejto ceste aktivizujú aj Európania, ktorí uviazli v obchodnej vojne s Trumpom. Okrem Nemecka držia svoje zlaté rezervy v USA aj Taliansko a Holandsko. V súčasnom konflikte medzi USA a Európskou úniou tak existuje pravdepodobnosť začiatku skutočných transatlantických „zlatých vojen“.“

Pri súčasných problémoch nemeckej ekonomiky a štátnom dlhu, ktorý rastie ako na droždí (vlani sa podľa správy Bundesbanky zvýšil o 57 miliárd a dosiahol 2,69 bilióna eur), by sa totiž toto zlato nemeckým úradom pravdepodobne veľmi hodilo. Splnia však Američania požiadavky Berlína? Do akej miery môžu byť vo všeobecnosti oprávnené pochybnosti o bezpečnosti nemeckých zlatých rezerv v Spojených štátoch? V USA je rozšírené presvedčenie, že vo Fort Knox, kde má byť uložená zlatá rezerva, sa nachádza podstatne menej zlata, ako je uvedené. Audit tam nebol vykonaný už takmer 50 rokov.

Trhy v Ázii sa prepadli, zlato ako „bezpečný prístav“ na novom maxime

SP požiadala Borisa Šmeleva, profesora, doktora vied, vedúceho Centra politických výskumov Ekonomického inštitútu Ruskej akadémie vied, aby sa k situácii vyjadril. Najzaujímavejšie myšlienky vám v skrátenej forme prinášame.

Otázka bezpečnosti zlata, ktoré rôzne krajiny previedli do úschovy v USA, sa otvára už dlho. V poslednom čase sa však čoraz častejšie objavujú pochybnosti o tom, či toto zlato je tam vôbec uložené, keďže Štáty ho údajne už dlho používajú podľa vlastného uváženia – to znamená, že ho už minuli a spotrebovali.

Už v roku 1965 francúzsky prezident Charles de Gaulle žiadal, aby Spojené štáty vrátili francúzske zlaté rezervy, ktoré boli uložené vo Fort Knox. Pre vodcu piatej republiky sa to skončilo tak, že v roku 1968 sa vo Francúzsku uskutočnila jedna z prvých „farebných revolúcií“, ktorá prinútila de Gaulla odstúpiť.

Preto zrejme ani Nemecko, ktoré presadzuje audit, s najväčšou pravdepodobnosťou nemá reálnu možnosť získať presný údaj o svojich zlatých rezervách uložených v trezoroch amerického FED-u. O možnosti vrátiť späť aspoň časť tohto zlata expert pochybuje. Spojené štáty urobia podľa neho všetko, aby tomu zabránili. Majú na Nemecko viac než dosť pák. Návrat nemeckých zlatých rezerv do Nemecka by bol silným úderom pre americkú ekonomiku a pozíciu dolára v nej. Okrem toho to môže mať taký kumulatívny účinok – príklad Nemcov môžu nasledovať aj ďalšie krajiny, ktoré tiež držia svoje zlato v USA. A to povedie k stagnácii celej americkej ekonomiky. V súčasnosti čelíme veľmi zložitým procesom v globálnej ekonomike, ktoré zároveň znamenajú obrovské zmeny v geopolitike. A možno budeme dokonca svedkami toho, že Trump nebude schopný udržať tento proces pod kontrolou. A Amerika potom jednoducho riskuje, že skončí u prázdneho válova.

Je prirodzené, že teraz chce Nemecko získať späť svoje zlato, aby posilnilo pozíciu svojej otrasenej ekonomiky. A eura vo všeobecnosti. Pôjde však Trump a jeho administratíva do toho? Veď by sa to mohlo stať nebezpečným precedensom, ktorý by mohol všetko zrútiť – systém menových vzťahov aj systém podpory dolára.

Vo všeobecnosti by sa mohla zrútiť západná ekonomika. A ako sa z tejto situácie dostane, nie je veľmi jasné. Trump teraz začína obchodnú vojnu s Európskou úniou, chystá sa zhoršiť vzťahy, a to aj s Nemeckom. A je ťažké predpovedať, ako sa táto špirála bude vyvíjať ďalej.

Podľa odborníka k žiadnej kontrole amerických zlatých rezerv uložených vo Fort Knox nikdy nedošlo. S najväčšou pravdepodobnosťou bol na Muska vyvíjaný veľký tlak a bol požiadaný, aby sa staral o prieskum Marsu a držal sa ďalej od Fort Knoxu, ak sa nechce dostať do veľkých problémov.

Viacero odborníkov je, podobne ako politológ Dudakov, presvedčených, že prípadné stiahnutie zlatých rezerv Nemecka z USA otvorí Pandorinu skrinku a bude vážnym úderom pre finančný systém USA. Ak Berlín prekročí rámec rétoriky, vytvorí precedens, ktorý by mohol podkopať dôveru v Spojené štáty, dodávajú mnohí analytici.