Montreal Canadiens, New York Rangers, Boston Bruins, Toronto Maple Leafs, Chicago Blackhawks a Detroit Red Wings. Nejde o prvé kluby NHL, no o tímy, ktoré počiatky prežili ekonomicky, politicky aj športovo.

Dokázali sa preniesť cez Veľkú hospodársku krízu a ustáli aj druhú svetovú vojnu. Dodnes brázdia ľady najlepšej hokejovej ligy sveta a radia sa medzi tradičné kluby s vášnivými fanúšikmi a autentickou hokejovou kultúrou. Blog o tom napísal web futbaltour.sk.

Najúspešnejší klub

Hokej v Montreale pod značkou Canadiens funguje už od roku 1909. Ide o najúspešnejší klub histórie NHL. Zo zisku najvzácnejšej hokejovej trofeje sveta sa tešil celkovo 24-krát. Naposledy ho hráči Habs získali v sezóne 1992/93.

Najúspešnejšiu éru zažil v 50.-70. rokoch, keď získal 16 titulov. Vďačil za to predovšetkým prepracovanému systému skautingu, ktorý v provincii Quebec našiel množstvo hokejových diamantov, akými boli Jean Beliveau, Guy Lafleur, Henri Richard, Serge Savard, Jacques Lemaire či Yvan Cournoyer.

Slávny kanonier Maurice Richard musel počas kariéry ako elitná hviezda tímu trpieť na ľade množstvo nedovolených zákrokov. Po faule vysokou hokejkou Hala Laycoyea z Bostonu Bruins sa neovládol a súperovi faul opätoval tvrdým atakom hokejkou do oblasti hlavy a krku. Dostal sa do potýčky s rozhodcami a vedenie ligy ho suspendovalo do konca sezóny, vrátane play-off.

Montrealskí fanúšikovia rozpútali hotové peklo. Vtedajší prezident NHL Clarence Campbell krátko po udelení dištancu navštívil miestnu arénu, čo celé mesto vnímalo ako jasnú provokáciu. Zahádzali ho paradajkami, vajíčkami či dokonca topánkami a neskôr v aréne dokonca niekto odpálil tzv. bombu so slzným plynom. Duel predčasne ukončili a kontumačne sa radovali hostia z Detroitu.

Spoločnosť vnímala tvrdý trest pre Richarda ako útlak frankofónnej komunity a podľa mnohých historických analýz práve tento príbeh spustil Tichú revolúciu, ktorej následkom boli politické, kultúrne a spoločenské zmeny v prospech francúzsky hovoriacej komunity, ktorá bola často nespravodlivo odsúvaná na bočnú koľaj anglicky hovoriacimi predstaviteľmi provincie.

Konkurenčný boj v New Yorku

Sila organizácie New Yorku Rangers je ohromujúca. V minulosti dokázala zvíťaziť aj v konkurenčnom boji s lokálnym rivalom – New Yorkom Americans. Jedným z majiteľov bol aj známy mafiánsky boss Bill Dwyer, no ani jeho kontakty v podsvetí nedokázali vzdorovať cieľavedomým Rangers.

Kým Americans došli po skončení prohibície finančné zdroje a tím prevzalo samotné vedenie súťaže, Rangers v New Yorku naberali na popularite, prežili aj druhú svetovú vojnu (čo sa Americans nepodarilo) a stali sa pevnou súčasťou tzv. Original Six, ktorá tvorila NHL v rokoch 1942 až 1967.

V roku 1940 NY Rangers zdolali Toronto Maple Leafs vo finále a oslavovali zisk Stanley Cupu. Americká organizácia sa nechala strhnúť víťaznou eufóriou a postarala sa o veľký škandál. Hráči s manažmentom totiž do pohára vložili papier potvrdzujúci splatenie hypotéky na štadión Madison Square Garden III a zapálili ho.

Podľa výpovede pamätníkov navyše oheň uhasili vlastným močom. Široká verejnosť sa chytila tohto incidentu a časom ho označila za „prekliatie z roku 1940“. Po titule nasledovali dlhé roky márnej snahy o úspech a celý príbeh umocnila samotná vyťaženosť vtedajšieho štadióna, ktorý slúžil – tak ako aj v súčasnosti – na rôzne iné kultúrne a spoločenské podujatia, pre ktoré museli hráči Rangers občasne hosťovať v iných arénach.

Nemali tak vytvorené skutočné domáce prostredie, čo sa pripisovalo – podľa vtedajšej spoločenskej situácie – nevhodnej oslave. Rangers napokon Stanley Cup vybojoval po 54 rokoch. Od ročníka 1993/94 tak už fanúšikovia prestali počas duelov proti tímu z Manhattanu skandovať „1940! 1940!“

Bostonské „medvede“

Boston Bruins zažil zlaté časy v ére hviezdnych Phila Esposita a Bobbyho Orra. V priebehu 70. rokov sa však tím ako nedávny víťaz dvoch Stanley Cupov (1970 a 1972) pretransformoval v tvrdo pracujúci celok bez výraznejších hviezd.

Tréner Don Cherry prevzal klub v roku 1973 a celok doviedol k prezývke „Lunch Pail A.C.“. Metafora s obedárom mala vyjadriť charakter tímu, ktorý tvrdo pracuje a na štadión prichádza s obedármi tak, ako bežní robotníci. Tvrdá hra síce Bruins Stanley Cup nepriniesla (svoj zatiaľ posledný a šiesty v poradí získali až v roku 2011), no Boston dvakrát postúpil do finále, kde podľahol Montrealu Canadiens.

Rasistické nadávky

Dátum 18. január 1958 sa zapísal do dejín NHL, keď si prvýkrát obliekol dres hokejista čiernej pleti. Na ľad Montrealu Canadiens vykorčuľoval s Bostonom Willy O’Ree. Okrem neutíchajúcich rasistických nadávok, urážok a pokrikov sa musel počas kariéry zmieriť s ešte jedným nedostatkom – veľmi zle videl na pravé oko. Nikdy to však počas kariéry nepriznal, pretože by nedostal šancu v NHL. „Willy, žiadne slová ťa nemôžu zraniť, ak im to nedovolíš,“ povedal O’Reeho brat v začiatkoch jeho hokejovej kariéry.

Urážky prichádzali, no rýchly krídelník na nich odpovedal spôsobom sebe vlastným: „Chcel som byť hokejista NHL. Ak by ma to vykoľajilo, nemohol by som hrať. Nikdy som to nevracal späť svojimi päsťami či údermi hokejkou. Vždy som to vracal svojimi schopnosťami a výkonnosťou,“ tvrdil v rozhovore pre ESPN. Od roku 2021 visí pod stropom bostonskej TD Garden jeho dres s číslom 22. V januári 2026 k nemu pribudne aj číslo 33 Zdena Cháru.

Historiské úspechy, no dlhé čakanie na ďalší titul

Na konte majú 13 Stanley Cupov, no naposledy sa radovali v roku 1967. Na úspech tak v „Mekke hokeja“ čakajú neuveriteľných 58 rokov. Titulu sa nedočkalo už niekoľko generácií, no svoj tím, kde sa permanentky dedia, naďalej vášnivo povzbudzujú. Toronto je spoločne s Montrealom výkladnou skriňou kanadského hokeja, no vzhľadom k súčasným dlhodobým neúspechom sú zároveň veľkým terčom výsmechu iných fanúšikovských základní.

O nemohúcnosti Maple Leafs v play-off dokonale hovorí vyraďovacia časť 2013. V siedmom rozhodujúcom zápase 1. kola play-off viedlo Toronto 11 minút pred koncom 4:1, no napriek tomu nepostúpilo. Aj s prispením asistencií Cháru a Jaromíra Jágra Bruins otočili nepriaznivý stav a postúpili po výhre 5:4 po predĺžení.

Jedna z opôr Toronta Maple Leafs Tim Horton mal podnikanie v krvi a už počas kariéry chcel využiť svoje slávne meno aj v biznise. V roku 1964 založil predajňu Tim Horton Donuts, ktorá každým rokom naberala na popularite. Ľudia si jeho šišky a kávu obľúbili a po tom, čo sa spojil s Ronaldom Joyceom, prevádzok začalo pribúdať.

V súčasnosti ide o etablovanú spoločnosť, ktorá má takmer 6-tisíc podnikov v 13 krajinách sveta a generuje miliardové tržby. Stále nesie meno hráča Maple Leafs a svojho zakladateľa, ktorý v roku 1974 tragicky zahynul pri autonehode. Jeho odkaz a pamiatka sa však naďalej zachováva aj vďaka populárnemu reťazcu.

Ak ide o americké hokejové kluby, len máloktoré sa môžu v rámci fanúšikovskej základne vyrovnať tímu z Chicaga. Tribúny United Center sú známe aj kultovým spievaním americkej hymny pred zápasom, ktorá patrí medzi veľké atrakcie ich domácich súbojov.

O oddanosti organizácii Blackhawks (pôvodne sa volali Black Hawks) svedčí aj fakt, že tím v rokoch 2008-2021 vypredal 535 domácich stretnutí v rade, pričom drvivú väčšinu zápasov presiahli oficiálnu kapacitu 19 717 divákov a halu naplnili na 106 percent, čo sa deje predovšetkým vďaka lístkom na státie či VIP priestorom, ktoré sa často do oficiálnej kapacity štadiónov nezapočítavajú.

Stan Mikita a zlomená hokejka

Rodák zo slovenskej obce Sokolče Stan Mikita si na jednom z tréningov zlomil čepeľ na hokejke. Keďže v 60. rokoch nebolo hokejok nazvyš, skúsil s ňou ešte chvíľu trénovať. Všimol si, že jeho strela je razantnejšia a oveľa presnejšia.

So slávnym spoluhráčom Bobbym Hullom tak začal upravovať svoju čepeľ a ohýbať ju, vďaka čomu získavali výhodu omnoho presnejších a silnejších striel. Puky dokázali zdvíhať do vyšších poschodí brány, čo dovtedy nebývalo zvykom.

Aj z tohto dôvodu neskôr liga zaviedla pravidlo, ktoré obmedzovalo zahnutie čepele na maximálne pol palca. Hokejky legendy Chicaga Blackhawks tak úplne zmenili smerovanie hokeja a schopnosti hráčov strieľať góly.

„Mesto motorov“

Hoci sa Detroit preslávil ako „mesto motorov“, miestny celok Red Wings sa vždy prezýval ako „hokejové mesto“, no v súčasnosti čaká na účasť play-off už neuveriteľných deväť rokov. V roku 2019 do svojich radov povolal bývalého kapitána a ikonu klubu Stevea Yzermana. Rešpektovaný generálny manažér má mužstvu prinavrátiť lesk a všetko nasvedčuje tomu, že sú na dobrej ceste.

Krásna Little Caesars Arena otvorená v roku 2017 sa vďaka vychádzajúcim hviezdam ako Simon Edvinsson, Emmitt Finnie, Marco Kasper a Michael Brandsegg-Nygard doplnených o mladíkov Moritza Seidera a Lucasa Raymonda opäť baví hokejom. Úloha mladého jadra tímu je jasná – vrátiť Stanley Cup späť do Hockeytownu. Red Wings získali titul naposledy v roku 2008. Na svoj dvanásty triumf čakajú už 17 rokov.

Detroit Red Wings síce nie je tímom, ktorý by angažovali prvého Európana v histórii, no v 90. rokoch to bol práve klub z mesta motorov, ktorý sa nebál svoju súpisku pretvoriť natoľko, že v ňom vzniklo európske jadro – Nicklas Lidström, Tomas Holmström, Sergej Fjodorov, Igor Larionov, Vjačeslav Fetisov, Vladimir Konstantinov či Vjačeslav Kozlov. Do hry vniesli vysokú hernú inteligenciu, palicovú techniku a rýchlu kombináciu.

Európski hráči

Európski hráči sa výraznou mierou podpísali pod zisk Stanley Cupu v rokoch 1997 a 1998. V zámorskej profilige aj vďaka tomuto úspechu dostávalo priestor čoraz viac hráčov zo „starého kontinentu“. Zo silového hokeja na štýl „nahoď puk za bránu a vybojuj ho“ sa NHL pretvorila na raj pre šikovných hráčov, ktorí zdvíhali fanúšikov zo sedadiel svojimi technickými finesami a krásnymi gólovými akciami.

Zažite autentickú atmosféru zámorského hokeja v mestách, kde sa písala história najlepšej hokejovej ligy sveta. Vydajte sa so športovou agentúrou Futbaltour do USA a Kanady na špeciálny marcový zájazd s majiteľom FutbalTour Matejom Očenášom. Čakajú vás nezabudnuteľné zápasy, prehliadky hokejových chrámov, zákulisné zážitky, krásne mestá a energia, ktorú inde nezažijete – 12 nocí, všetky kluby Original Six, šesť zaplnených arén s vášnivými fanúšikmi a dovedna 11 klubov NHL.