„Ja som presvedčený, že jednou z odpovedí Európskej únie na to, čomu teraz čelíme, je priznať si, že potrebujeme paradigmickú zmenu našej hospodárskej politiky,” povedal Ondruš s tým, že je potrebné prestať sa poliehať na to, že bude vyrábať pre zvyšok sveta. „Musíme chrániť našich domácich výrobcov a vytvárať prostredie preto, aby domáci výrobcovia mohli viac uplatniť svoju produkciu na teritóriu EÚ,” zdôraznil Ondruš. Takisto je podľa neho dôležité rokovať s inými časťami sveta. „Napríklad s Čínou, Ruskom, BRICSom ako takým,” povedal Ondruš.

Podľa europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) je republikánska administratíva v USA presvedčená, že globálny trh pokrivila nezákonnými praktikami, špionážou a kradnutím duševného vlastníctva Čína. „A práve preto Spojené štáty očakávajú, že Európska únia sa postaví na tú istú stranu. Že bude chrániť naše ekonomické a bezpečnostné záujmy voči Číne. Toto sú jasné kroky, ktoré Američania od nás očakávajú,” vyhlásila Lexmann. Ako doplnila, slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča sa pýtala, či USA urobil v tomto zmysle nejakú ponuku. „Odpoveď bola taká, že mi povedal všetko, čo ponúkol, ale nič z toho nesmerovalo k tomu, aby sme chránili naše záujmy voči Číne,” doplnila Lexmann

Europoslanec Erik Kaliňák (Smer-SD) odmietol v tejto súvislosti kritiku Roberta Fica, že počas svojej návštevy USA s Trumpovou administratívou nič nevyrokoval. „Robert Fico napríklad pri stretnutí s Elonom Muskom riešil Starlink, riešil aj potenciálnu investíciu Tesly na Slovensku,” uviedol Kaliňák. Doplnil, že Muskov tím sa má stretnúť s tímom so slovenského ministerstva hospodárstva. „A prejdú si Slovensko ako možný priestor na investíciu,” doplnil Kaliňák.

Podľa europoslanca Ľudovíta Ódora (Progresívne Slovensko) v prípade napätej geopolitickej situácie je potrebné podporiť ekonomiku, vláda ju však dusí. „Cez transakčnú daň, cez vyššie zdanenie, cez odvodové zaťaženie,” skonštatoval. Doplnil, že je potrebné vytvárať „investičné klastre (prepojené formy v spoločnom odbore, pozn. SITA)” v automobilovom priemysle. „Oni (automobilky, pozn. SITA) by boli veľmi radi, keby sme aj my v školskom systéme vedeli ísť trošku aj nad rámec toho, čo momentálne ponúkame pre automobilky,” dodal Ódor.

Erik Kaliňák: Možnosť referenda o zvýšených výdavkoch na obranu zvažujeme

Ak by zvýšené výdavky na obranu, o ktorých sa diskutuje na úrovni členských štátov Európskej únie (EÚ), nemohli mať duálne využitie, je na mieste otázka konania referenda. V diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 to v rámci zvažovania strany Smer-SD pripustil poslanec Európskeho parlamentu (EP) Erik Kaliňák (Smer-SD). Reagoval na slová, ktoré v tejto súvislosti uviedol v piatok (4. 4.) líder Smeru a predseda vlády SR Robert Fico.

„Ak by nastala situácia, že nebude možné zvýšené výdavky na obranu využiť duálne, teda napríklad aj na infraštruktúru, obnovu mostov, výstavbu nemocníc, a malo by Slovensko dávať vyššie výdavky len na zbrane a muníciu, v tejto téme si vieme predstaviť organizovanie referenda, aby sme mali jasný mandát od občanov, že takéto navyšovanie výdavkov neprichádza do úvahy,“ uviedol Kaliňák. Zároveň odmietol úvahy o tom, že by takéto odmietnutie mohlo napríklad ohroziť členstvo SR v NATO. „V súčasnosti majú členské krajiny NATO vynakladať na obranu dve percentá zo svojho HDP, niektoré krajiny však ani toto nedodržujú,“ upozornil.

Poslanec EP Branislav Ondruš (Hlas-SD) považuje plán predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej „na prezbrojenie Európy“, ktorý by mal umožniť mobilizovať celkovo až 800 miliárd eur, za šialený. Poukázal na to, že Európa na takéto investície nemá prostriedky, rovnako i na to, že cestou k vyššej obranyschopnosti Európy nie je zvyšovanie výdavkov na zbrane. „Súhlasím s potrebou posilnenia bezpečnosti Európy, ale musíme to urobiť iným spôsobom, zbrojenie nikdy neprinieslo viac bezpečnosti,“ upozornil. Ak by sa presadil plán šéfky EK, podľa Ondruša by to znamenalo krátenie výdavkov v sociálnej oblasti, eurofondov i investícií do regiónov.

Europoslanec Ľudovít Ódor (PS) je jednoznačne za zvýšenie výdavkov na obranu Európy. „Ak sa nevieme v tomto smere spoľahnúť na USA, Európa musí byť schopná ochrániť svojich občanov,“ zdôraznil. Myslí si však, že je predčasné hovoriť o konkrétnom percentuálnom navýšení. „Všetky výdavky na európskej i národnej úrovni musia vychádzať zo spoločnej stratégie, v ktorej sa dajú nájsť synergické efekty. Najskôr ich zadefinujme a potom môžeme hovoriť o konkrétnych percentách,“ dodal.