Odsúdený Piťo už nechce vykonávať trest v miernejšom režime, svoj návrh stiahol

„Mestskému súdu Bratislava I bolo 10. augusta doručené späťvzatie návrhu, ktoré podal odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu. Z tohto dôvodu tak predmet a dôvod rozhodovania súdu na verejnom zasadnutí dňa 20. augusta v tejto veci odpadol,“ uviedol pre SITA hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak. Mestský súd mal pôvodne vo veci rozhodovať už vo februári, avšak po konštatovaní, aj vzhľadom na stanovisko prokuratúry, že nie je v tomto prípade vecne príslušný, celú vec postúpil na Špecializovaný trestný súd. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sa mu však prípad vrátil. Následne mal mestský súd vo veci rozhodnúť začiatkom augusta. Zasadnutie však nakoniec odročil, keďže prokurátor sa chcel oboznámiť s doručenými hodnoteniami odsúdeného z výkonu trestu. Žiadosť na zmenu spôsobu výkonu trestu pritom odsúdený podal už v auguste 2025.

Špecializovaný trestný súd naposledy v septembri 2025 šéfovi zločineckej skupiny piťovci Jurajovi Ondrejčákovi navýšil trest odňatia slobody zo 14 rokov a šesť mesiacov na 21 rokov a štyri mesiace. Súd predmetný trest uložil za skutky, v súvislosti s ktorými Piťo uzatvoril dohodu o vine a treste. Tú súd schválil pôvodne ešte v roku 2021, pričom obžalovanému, ktorý sa priznal aj k vraždám, uložil trest 23 rokov väzenia. Ondrejčák však neskôr uspel s návrhom na obnovu konania. Na novom treste sa na verejnom zasadnutí dohodol prokurátor s obhajcom a samotným Ondrejčákom. Trest si Piťo odpykáva v zariadení so stredným stupňom stráženia. Súd mu takisto uložil ochranný dohľad na dobu troch rokov. Keďže išlo v tomto prípade o dodatok k dohode o vine a treste, rozhodnutie bolo právoplatné.

Ondrejčák požaduje preradenie do režimu s najnižším stupňom stráženia

Ešte pretým v máji minulého roku dostal Piťo po obnove konania v inej trestnej veci trest 14 a pol roka väzenia namiesto pôvodných 16 rokov. Predsedníčka senátu Ružena Sabová vtedy v odôvodnení rozsudku pripomenula, že trestná sadzba za skutok založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny je 10 až 15 rokov väzenia. Ako zdôraznila, Ondrejčák, ktorý bol uznaný za vinného aj za nedovolené ozbrojovanie, stál na najvyššej, teda rozhodovacej a riadiacej úrovni skupiny, ktorá pôsobila v rokoch 2005 až 2011. Skupina sa zameriavala hlavne na vyberanie výpalného a predaj drog. „Jednalo sa o konanie mimoriadne nebezpečné, závažné, násilné,“ povedala vtedy Sabová. Poukázala pritom na to, že v ďalšom konaní je Ondrejčák stíhaný aj za vraždy. Oproti pôvodnému rozsudku neuložil súd Piťovi trest prepadnutia majetku. Na jeho uloženie podľa Sabovej neboli splnené podmienky, keďže Ondrejčák nebol odsúdený za majetkovú ani hospodársku trestnú činnosť a on osobne nebol uznaný za vinného ani z predaja drog. Rozhodnutie ŠTS potvrdil koncom augusta 2025 aj Najvyšší súd SR.

Ondrejčáka pôvodne odsúdili v roku 2014 za šéfovanie zločineckej skupine a ďalšie skutky na 16 rokov väzenia. Neskôr uzavrel dohodu o vine a treste vo veci vraždy údajného zakladateľa skupiny takáčovcov Jána Takáča z roku 2003, vraždy Ľuboslava Velka, zosnovanie vraždy Fadila Pasjaču z roku 2000, a tiež pokusu o vraždu Tibora Füleho z roku 2004. Súd mu tak v roku 2021 navýšil trest na 23 rokov väzenia, avšak aj tu uspel s obnovou konania.

Rozsudok nad 18 obžalovanými v procese so skupinou známou ako „piťovci“ vyhlásil ŠTS v Pezinku v máji 2014. Štrnástich uznal súd za vinných z rôznych skutkov, ako napríklad založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, vydieranie, hrubý nátlak, výtržníctvo, výber výpalného či ničenie majetku. Samotnému šéfovi skupiny Jurajovi Ondrejčákovi vymeral vtedy súd trest 18 rokov väzenia. Najvyšší súd SR mu v novembri 2014 trest znížil na 16 rokov. Neskôr sa mu trest v rámci dohody o vine a treste za ďalšie skutky navýšil na 23 rokov väzenia. Povolením obnovy konania bol však zrušený.