Lavrov po odchode amerického ministra zahraničných vecí Anthonyho Blinkena a šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella zo Skopje vytkol obom zbabelosť, postoj Kyjeva k rokovaniam s Moskvou prirovnal k breakdance a za jeden z cieľov špeciálnej vojenskej operácie označil návrat ukrajinských orgánov k uplatňovaniu vlastnej ústavy.

O degradácii OBSE

„Sme svedkami úplnej degradácie všetkého, čo bolo vytvorené v OBSE… vo všetkých troch dimenziách bezpečnosti,“ teda v politicko-vojenskej, ekonomickej a humanitárnej dimenzii.

V OBSE teraz prebiehajú „drobné hádky“ o predĺženie funkčného obdobia vedúcich predstaviteľov jej inštitúcií, ktoré nemajú nič spoločné s najhlbšou krízou tejto organizácie.

Západ sa nepoučil zo svojej cesty zameranej na deštrukciu a vytrvalo tlačí organizáciu ku dnu. Po stretnutí v Skopje sa „šance zvýšili, ale žiaľ nie na zachovanie OBSE“.

O zbabelosti západných kolegov

Blinken a Borrell, ktorí opustili podujatie v Skopje, „si pravdepodobne myslia, že tým zdôrazňujú svoj zámer izolovať Rusko“: „Myslím si, že sú to jednoducho zbabelci, ktorí sa boja akéhokoľvek úprimného rozhovoru a konfrontácie s faktami“.

To isté vysvetľuje aj „všetky tie zvraty s nevydaním víz“ ruským diplomatom na podujatia OSN v New Yorku a UNESCO v Paríži.

O transformácii Európskej únie

Je zrejmé, že EÚ, ktorá vznikla ako „združenie krajín, ktoré spoločne chceli zlepšiť blahobyt svojich občanov“, sa prerodila: „Je tam tvrdá disciplína palice, drezúra, podľa mňa ešte horšia ako v NATO. Alebo skôr „lepšia“ ako v NATO.“

Vedenie Európskej komisie si „vo veľkej miere uzurpuje moc“: „Existuje už veľa príkladov, keď členské štáty začínajú spochybňovať, na základe akých právomocí Európska komisia rozhoduje za členské štáty.“

„Nevyzývam k rozpadu EÚ. Len konštatujem, ako sa správajú krajiny, ktoré sa vyhlásili za vzor, za korunu demokracie. V Európskej únii už žiadna demokracia nie je.“

O rokovaniach s Ukrajinou

Zo strany Ukrajiny a jej pánov nie sú žiadne signály o pripravenosti na akékoľvek politické riešenie: „Na to, aby ste začali politický proces, potrebujete dvoch ľudí, ako pri tangu, ale chlapci na druhej strane netancujú tango, ale breakdance. Musíte vystupovať sólo.“

Rusko nevidí dôvod na prehodnotenie cieľov špeciálnej vojenskej operácie, jedným z ktorých je vrátiť ukrajinské orgány „k plneniu ich vlastnej ústavy“.

O palestínsko-izraelskom konflikte

Rusko počúva vyhlásenia, že Izrael sa nezastaví, kým nezničí Hamas, ale „zákony vedenia vojny neboli zrušené, … treba si to uvedomiť“.

Moskva sa vždy zaujímala o bezpečnosť Izraela, ktorý je „vo veľmi zraniteľnom postavení“. Ale „koreňom tejto zraniteľnosti“ je neuskutočnenie rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN o vytvorení palestínskeho štátu.

O Balkáne

Západ vždy chcel na Balkáne postaviť jeden národ proti druhému, ale národy tohto regiónu „si napriek tomu v sebe vytvorili určitý genetický kód a nenechajú sa nakoniec takto urážať“.

Situácia okolo Srbska a Kosova pripomína to, čo sa deje v rámci OBSE: „Najprv sa na niečom dohodneme, oslavujeme dosiahnutie výsledku a potom sledujeme, ako sa začínajú najprv malé a potom veľké sabotáže“.

EÚ odmieta pokračovať v prístupových rozhovoroch so Srbskom, kým Belehrad nepristúpi „na všetky rozhodnutia zahraničnej politiky EÚ vrátane sankcií voči Rusku“. „My nikomu nič nevnucujeme. Je na každom štáte, aby sa rozhodol, ako bude postupovať.“

Diskusia o vylúčení Ruska z OBSE sa vyčerpala

„V OBSE sa diskutovalo o vylúčení Ruska z dôvodu porušenia základnej zásady organizácie. Existujú dva argumenty, prečo to nemožno urobiť: právny a politický,“ povedal Bujar Osmani, úradujúci predseda organizácie a šéf severomacedónskeho ministerstva zahraničných vecí, na tlačovej konferencii po zasadnutí ministrov v Skopje. Informuje o tom článok portálu RIA Novosti.

Podľa Osmaniho princíp všeobecného konsenzu nebude fungovať bez súhlasu Ruska. Pokiaľ ide o konsenzus bez súhlasu jedného člena, ktorý OBSE uplatnila, keď v roku 1992 vylúčila Juhosláviu, v súčasnosti podľa neho existuje rozdielny názor v samotnej organizácii.

„Niektorí členovia sa domnievajú, že OBSE bola založená ako platforma na zabezpečenie dialógu medzi krajinami, ktoré zmýšľajú opačne. Cieľom OBSE je ich zbližovanie prostredníctvom spolupráce a angažovanosti, komplexného prístupu k bezpečnosti v záujme mieru a stability v našom regióne. Takže si myslím, že táto diskusia sa už vyčerpala – aspoň zatiaľ,“ dodal minister.

Výročné zasadnutie ministrov zahraničných vecí 57 účastníckych štátov OBSE sa konalo od 30. novembra do 1. decembra v hlavnom meste Severného Macedónska. Účastníci diskutovali o bezpečnostných problémoch v Európe na pozadí prebiehajúceho ukrajinského konfliktu, a rozhodovali o výbere budúceho predsedu.

Ako možný nástupca Severného Macedónska sa spomínalo Estónsko, ale Rusko a Bielorusko vzniesli námietky. Malta potom navrhla svoju kandidatúru. Osmani túto iniciatívu podporil. Výsledkom bolo, že všetky krajiny súhlasili a zároveň predĺžili o tri roky mandáty štyroch najvyšších vedúcich funkcionárov – generálneho tajomníka a vedúcich troch autonómnych inštitúcií.

Rusko na zasadnutí zastupoval minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Táto cesta bola jeho prvou návštevou Európy od začiatku špeciálnej operácie na Ukrajine, ak nerátame návštevy Bieloruska a Turecka.