V rozhovore pre SITA to skonštatoval minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) v rámci odpovede na otázku, ako spätne hodnotí novelizáciu a či sa podarilo dosiahnuť stanovené ciele v oblasti humanizácie justície a trestov. Minister v tejto sívislosti pripomenul, že pred novelizáciou za majetkové či hospodárske delikty hrozili často vyššie trestné sadzby než za trestné činy proti zdraviu a životu.

„Tento nepomer bol nielen nespravodlivý, ale aj neefektívny. Žili sme v ilúzii, že prísnosť trestov automaticky rieši kriminalitu. Výsledkom však bola extrémna preťaženosť väzníc, na ktorú nás opakovane upozorňoval aj Európsky výbor na zabránenie mučeniu (CPT),” uviedol Susko s tým, že kapacity ústavov na výkon trestu boli dlhodobo prekračované, čo vytváralo riziko porušovania ľudských práv a hrozbu žalôb na Európskom súde pre ľudské práva.

„Ekonomický rozmer bol rovnako alarmujúci. Náklady na väznenie jedného odsúdeného sa pohybujú na úrovni 30-tisíc eur ročne, pričom v mnohých prípadoch boli náklady na väzňa vyššie než samotná škoda spôsobená trestným činom. Odsúdení neprinášali spoločnosti žiadny osoh – naopak, stáli daňových poplatníkov nemalé peniaze. Po prepustení z väzenia sa často ocitli v sociálnom vylúčení, bez práce, s narušenými rodinnými väzbami, čo výrazne zvyšovalo riziko recidívy,” zdôraznil minister.

Zásadným problémom podľa Suska bolo aj to, že systém kládol dôraz takmer výlučne na trest, nie na obete. „Pre poškodených pritom nie je kľúčové, aby páchateľ strávil dlhé roky vo väzení, ale aby im bola nahradená spôsobená škoda. Novela preto smerovala k posunu od čisto represívneho modelu k modernému restoratívnemu prístupu, ktorý zohľadňuje potreby obete, podporuje náhradu škody a tam, kde to nie je nevyhnutné, uprednostňuje alternatívne tresty. Cieľom bolo priblížiť slovenské trestné právo moderným trendom západných krajín, ako sú Rakúsko, Nemecko či Česko,” vysvetlil minister.

Susko tiež pripomenul, že alternatívne tresty umožňujú, aby si človek zachoval pracovné, sociálne a rodinné väzby, splácal svoje dlhy, bol prínosom pre spoločnosť a nezaťažoval verejné financie. „Súčasťou novely bolo aj zvýšenie hraníc škody, čo bolo nevyhnutné vzhľadom na infláciu. Hranica tzv. malej škody bola nastavená ešte pred takmer dvadsiatimi rokmi a nereflektovala reálnu ekonomickú situáciu.  Posun týchto hraníc odbremenil súdy od bagateľných vecí, ktoré patria skôr do priestupkového konania a umožnil justícii sústrediť sa na skutočne závažnú kriminalitu. Prvé výsledky ukazujú, že zvolený smer bol správny. Podarilo sa znížiť počet osôb vo väzniciach o stovky – či už zánikom trestnosti, alebo premenou trestov,” povedal minister. Ako ďalej priblížil, postupne sa darí stabilizovať a mierne znižovať vyťaženosť väzníc.