Nezávislá Európa alebo centralizované impérium?

Bývalý poslanec a súčasný poradca na rezorte životného prostredia György Gyimesi v najnovšom príspevku na sociálnej sieti rozoberá prejav predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá je presvedčená o tom, že Európa stojí pevne na vlastných nohách a o svoju bezpečnosť sa postará sama. Jeho príspevok k tejto téme prinášame v plnom znení:

Nezávislá Európa alebo centralizované impérium? Nové heslá, starý účet pre občanov

Takže sme sa dožili ďalšieho veľkolepého prejavu o „nezávislosti“ Európy. Iróniou je, že ho hovoria tí istí ľudia, ktorí v uplynulých rokoch systematicky búrali suverenitu kontinentu. Ursula von der Leyenová zrazu prišla na to, že Európa sa musí postarať o vlastnú bezpečnosť. Škoda, že to nepovedala vtedy, keď energetickou politikou – spolu s kumpánmi – vystavila úniu závislosti, keď priemysel dusili na ideologickom základe a keď každú kritiku označovali za „populizmus“.

Prejav je plný zvučných hesiel: strategická autonómia, spoločná obrana, nová doktrína, priemyselný rozmach.

Otázne je len: kto to zaplatí? Pretože účet nebude hradiť Brusel, ale občania členských štátov. Budú ho platiť tí, ktorí už teraz zápasia s infláciou, cenami energií a zhoršujúcou sa konkurencieschopnosťou. Je ľahké hovoriť o 800 miliardách eur z pódia jednej konferencie – oveľa ťažšie je vysvetliť voličom, prečo sa rovnaké peniaze nedostanú do zdravotníctva, školstva alebo podpory rodín.

Rétorika o „európskom prebudení“ pôsobí obzvlášť rozporuplne v čase, keď tá istá elita, ktorá teraz presadzuje rýchle rozhodovanie a hlasovanie väčšinou, už roky pracuje na oslabovaní národnej suverenity.

Inými slovami: ak si nejaká krajina myslí niečo iné než bruselský mejnstrím, nemala by mať právo veta. To nie je jednota, ale centralizácia. Nie solidarita, ale koncentrácia moci.

Odkazovať sa v každej druhej vete na Ukrajinu je politicky pohodlné, no morálne čoraz problematickejšie. Vojna je tragédia, ale nemôže byť naveky zámienkou pre každé hospodárske a politické rozhodnutie. Budúcnosť Európy nemožno stavať výlučne na logike zbrojárskeho priemyslu, zatiaľ čo pocit bezpečia a životná úroveň našich vlastných občanov sa zhoršujú.

Skutočná nezávislosť sa nerodí počas prejavov na konferenciách, ale v tom, či je spoločenstvo schopné chrániť svoje vlastné záujmy, kultúru a hospodárstvo. Na to však netreba nové slogany, ale sebareflexiu. A tej je v Bruseli naďalej nápadný nedostatok.

Prečítajte si tiež:

• Ekonomické ambície Európy testujú hranice jednoty bloku
• Európska únia voči Maďarsku „mení tón“