Nečakane zlé pre Sanduovú. Čo znamenajú výsledky referenda a prezidentských volieb v Moldavsku?

Sanduová si bola absolútne istá jeho pozitívnym výsledkom a chcela ho okrem iného využiť ako PR motor svojej vlastnej volebnej kampane.

Veci však dopadli úplne inak. Po sčítaní 99 percent hlasov majú zástancovia európskej integrácie pred svojimi odporcami náskok necelého jedného percenta. Navyše sa tento náskok objavil až po spracovaní posledných niekoľkých percent hlasovacích hárkov. Predtým mali náskok odporcovia EÚ.

Náskok v prospech európskej integrácie bol spôsobený len hlasmi diaspóry. Väčšina obyvateľov samotného Moldavska hlasovala proti. A ak si zoberieme Gagauzsko, tam bola drvivá väčšina (takmer 95 %) proti.

V každom prípade však extrémne malý rozdiel medzi „áno“ a „nie“ podkopáva legitimitu samotného referenda a de facto nám neumožňuje povedať, že ľudia dali mandát na určitý postup.

Navyše jeho výsledky nemožno interpretovať ako hlasovanie o dôvere Sanduovej. Skôr je to pre ňu neúspech a ukazovateľ sklamania verejnosti z jej politiky.

Samotná prezidentka tvrdí, že takéto výsledky referenda boli výsledkom kupovania státisícov hlasov proruskými silami. To však treba najprv dokázať (Sanduovej slovu bude veriť len málokto a jej oponenti si už teraz jej obvinenia vysvetľujú ako snahu ospravedlniť neúspech jej iniciatívy). A po druhé, je tu otázka na samotný prezidentský tím – do akej miery má kontrolu nad situáciou v krajine, ak bol takýto grandiózny nákup hlasov vôbec možný.

Mimoriadne nepresvedčivý výsledok referenda ešte zvyšuje negatívny vplyv pre Sanduoevej druhý problém – výsledky prezidentských volieb. Sanduovej sa nepodarilo splniť jej hlavný cieľ – zvíťaziť už v prvom kole. Navyše jej hlavný súper – kandidát Socialistickej strany, bývalý generálny prokurátor Alexander Stoianoglu, získal v rozpore s prognózami veľmi slušný výsledok. To spôsobuje, že víťazstvo v druhom kole, ktoré sa uskutoční 3. novembra, je pre Sanduovú ťažkou úlohou.

Rozdiel medzi ňou a Stoianogluom (42 % vs. 26 %) je však stále veľký, takže súčasná prezidentka má určite šancu vyhrať.

Avšak aj v tomto prípade, ako sme už písali v našej predvolebnej analýze, bude mať veľký problém v budúcoročných parlamentných voľbách, ktoré rozhodnú o tom, kto bude kontrolovať vládu v krajine.

Socialisti sa po tom, čo ich kandidát postúpil do druhého kola, etablovali ako hlavná opozičná sila. Sú tiež hlavnou silou na proruskom politickom poli.

V súlade s tým sa môžu stať stredobodom záujmu väčšiny voličov tohto spektra, čo ich upevní a zabezpečí vysokú účasť ich priaznivcov vo voľbách.

Okrem toho sa parlamentných volieb pravdepodobne zúčastní aj populárny starosta Kišiňova, bývalý socialista Ion Ceban. Jeho strana môže získať významnú časť centristického elektorátu a „odhryznúť“ tak zo súčasných voličov Sanduovej. A na konci volieb by novú väčšinu mohli vytvoriť socialisti a Cebanova strana. Plus možno ďalšie opozičné politické sily, ktoré sa dostanú do parlamentu.

A ak sa takýto scenár naplní, Sanduová stratí kontrolu nad parlamentom aj vládou, ktorá má podľa moldavskej ústavy viac právomocí ako prezident.

Na pozadí zložitých výsledkov prezidentských volieb a referenda však Sanduová môže s podporou Západu „hrať Čapajevovu hru“ – obviniť opozíciu, že pracuje pre Rusko, a najväčším opozičným silám jednoducho zakázať účasť vo voľbách alebo im zabrániť v účasti tým, že ich lídrom pohrozí trestným stíhaním. Na takéto tvrdé opatrenia však Sanduová musí mať plnú kontrolu nad situáciou v krajine a účinný štátny aparát. No súdiac podľa toho, ako dopadlo referendum, existujú o existencii tohto všetkého veľké pochybnosti.

Príťažlivosť Európskej únie slabne

V širšom geopolitickom kontexte výsledok včerajšieho hlasovania v Moldavsku svedčí o vážnom poklese príťažlivosti myšlienky integrácie do EÚ pre spoločnosti a elity postsovietskych a východoeurópskych krajín, ktorá tu bola kedysi vnímaná ako veľká výhra a šťastie.

Moldavsko je len jedným z príkladov. Je tu aj Gruzínsko, ktorého orgány sa dostali do konfliktu s európskymi inštitúciami a kde sa budúcu nedeľu tiež uskutočnia veľmi veľa odhaľujúce parlamentné voľby.

V oboch prípadoch má na priebeh udalostí nepochybne silný vplyv Rusko, ktoré koná prostredníctvom miestnych politikov. Navyše takéto politické kroky Moskvy sú z hľadiska korekcie kurzu postsovietskych krajín oveľa účinnejšie ako vojenská sila použitá na Ukrajine, ktorá krajinu od Ruska extrémne odtlačila.

Faktor rusko-ukrajinskej vojny zároveň vo veľkej miere využívajú aj sily lojálne Moskve (najmä v Gruzínsku) na presadzovanie línie „ak budeme presadzovať striktne prozápadný európsky a protiruský kurz, budeme mať vojnu ako na Ukrajine“.

Experti hovoria o oslabení „európskeho magnetizmu“.

„Sme svedkami dôležitého obratu na východe Európy. Počas prechodu k demokracii v strednej a východnej Európe v 90. rokoch tamojšie politické elity predpokladali, že môžu bojovať o moc a navzájom si ju prenechávať, ale toto súperenie sa odohráva na pevnom proeurópskom základe voľby väčšiny ľudí. A skutočne to tak bolo v Poľsku, Českej republike, Maďarsku, na Slovensku, v Slovinsku, Rumunsku, Bulharsku, pobaltských štátoch, dokonca aj v Chorvátsku. Tam zmena strán pri moci neznamenala zmenu celkového smerovania vývoja (áno EÚ / nie EÚ). Je zrejmé, že v súčasnosti to neplatí pre Turecko, Srbsko, Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko, Bielorusko a pred vojnou a začiatkom vojny v roku 2014 to možno neplatilo ani pre Ukrajinu. Nikde tu nie je európska voľba platformou, na ktorej sa vedie politický boj. Samo smerovanie do EÚ je predmetom boja. Dokonca aj tam, kde, ako v Gruzínsku, je už toto smerovanie zapísané v ústave. Len v Moldavsku, kde toto smerovanie malo byť samozrejmosťou, je vnímané ostrejšie. A skutočnosť, že európska voľba nie je pre takú veľkú časť východnej Európy predmetom konsenzu, ale boja, svedčí o tom, že európsky politický magnetizmus, príťažlivá sila európskeho poľa časom a so zvyšujúcou sa vzdialenosťou slabne. Je to príležitosť na veľkú európsku sebareflexiu,“ komentuje výsledky volieb a referenda v Moldavsku expert berlínskeho centra Carnegie Alexander Baunov.

Väčšina moldavských okresov hlasovala v referende proti perspektíve vstupu do EÚ, aj keď v celkovom výsledku získali v súčasnosti malý náskok zástancovia európskej integrácie.

Po sčítaní 99,46 % hlasov sa 50,41 % voličov vyslovilo za zavedenie kurzu európskej integrácie do ústavy, zatiaľ čo 49,59 % hlasovalo proti. To znamená, že posledných 0,54 % hlasov môže vyrovnať výsledky alebo dokonca minimálne posunúť dopredu odporcov vstupu do EÚ.

V regionálnom členení však majú odporcovia európskej integrácie prudký náskok – 26 okresov oproti 9. Najvyšší výsledok proti je v Gagauzsku (94,84 %).

Prečítajte si tiež:

• Moskva si predvolala chargé d’affaires a varovala Moldavsko
• Moldavsko “šedá zóna” europolitiky si môže dôjsť po vlastný majdan