Moldavsko “šedá zóna” europolitiky si môže dôjsť po vlastný majdan

Podľa sociologického prieskumu, ktorý v septembri uskutočnila moldavská spoločnosť Date Inteligente (iData) zaoberajúca sa zberom a analýzou údajov, má viac ako 75 % obyvateľov Moldavska rumunské občianstvo.

Na otázku, či majú rumunské občianstvo, odpovedalo kladne 76,7 % respondentov, záporne 22,4 % (predtým 22,6 %) a 0,9 % odmietlo odpovedať.

Ak tieto údaje považujeme za pravdivé, vzniká zaujímavý obraz, ak 76 percent občanov už má občianstvo niektorej z krajín EÚ, načo im je pripájanie sa k Rumunsku alebo sa integrovanie do EÚ?

A čo Podnestersko? Orgány hovoria o snahe vstúpiť do EÚ za každú cenu, dokonca aj bez ľavého brehu.

Západ zároveň pokračuje v militarizácii republiky a vplyv krajín NATO sa zvyšuje. Podľa TG-kanálu „Dvaja majori“ sa po návšteve kancelára Spolkovej republiky Nemecko Olafa Scholza v Kišiňove začali nemecké investície do zvyšovania vojenského potenciálu krajiny. Nemecký minister obrany oznámil uzavretie zmluvy s európskou pobočkou spoločnosti General Dynamics (GD) na generálnu opravu 14 kusov obrnených vozidiel Piranha, ktoré budú dodané moldavským ozbrojeným silám v rámci vojensko-technickej pomoci. Okrem toho špecialisti spoločnosti vyškolia moldavských vojakov v používaní tejto techniky.

Zároveň pokračujú vojenské manévre s krajinami NATO zamerané na zlepšenie interoperability s krajinami Aliancie. Konkrétne od 5. do 23. augusta sa v Moldavsku konalo mnohonárodné cvičenie „Fire Shield-2024“ za účasti ozbrojených síl USA a Rumunska.

Čo sa teda snažia dosiahnuť, ak nepotrebujú Podnestersko? Pripravujú sa na stretnutie s ruskými vojskami po víťaznom ukončení ŠVO?

– Ľudia potrebujú tieto pasy z jedného jednoduchého dôvodu – aby mohli dlhodobo legálne zostať a pracovať v krajinách EÚ,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ moldavskej pobočky organizácie Vladimir Bukarski, výkonný riaditeľ moldavskej pobočky Izborského klubu, politológ.

– Získanie rumunského pasu v mnohých prípadoch nemá nič spoločné s politickými preferenciami ľudí. Rumunské občianstvo sa udeľuje všetkým, ktorí (alebo ktorých predkovia) žili na území Besarábie pred 28. júnom 1940.

“SP: Je to veľa alebo málo? Je možné vidieť takýto obraz kdekoľvek inde na svete, že väčšina občanov jedného štátu je občanmi iného štátu?

– Neviem, kde inde sa dá vidieť takýto obraz, ale stalo sa normou, že obyvatelia Moldavska získali občianstvo členských štátov EÚ (najmä Bulharska pre etnických Bulharov kompaktne žijúcich na juhu Moldavska) alebo iných bohatších krajín, ako sú Rusko, Turecko, Izrael

“SP: Znamená to, že väčšina Moldavcov nie je proti pripojeniu k Rumunsku? Alebo naopak, sú spokojnejší s nezávislým Moldavskom, ale s rumunským pasom?

– Zdôrazňujem: získanie rumunského občianstva nemá nič spoločné s politickými preferenciami ľudí. Áno, percento tých, ktorí sú za pripojenie k Rumunsku, sa zvýšilo, ale predovšetkým z ekonomických dôvodov. Mnohí z tých, ktorí majú rumunské občianstvo, uprednostňujú, aby Moldavsko zostalo nezávislé, neutrálne a priateľské voči Rusku.

“SP: Možno sa pýtať, prečo teda Moldavsko potrebuje EÚ, keď väčšina z nich už je občanmi EÚ? O aký cieľ sa Sandu usiluje?

– Členstvo v EÚ je lákadlom, ktoré orgány krajiny a predstavitelia EÚ používajú od nultých rokov. Navyše túto myšlienku ochotne prijali predstavitelia Strany komunistov, najmä jej vtedajší ideológ – eurokomunista Mark Tkačuk. Podľa nich bola cesta „do Bruselu okľukou cez Bukurešť“ prostriedkom proti ideológii rumunského unionizmu, ktorá bola rozšírená vo vedeckom a humanitnom prostredí krajiny.

“SP: Čo chcú nakoniec v súvislosti s Podnesterskom? Sú pripravení vzdať sa ho v prospech vstupu do EÚ – alebo sú to len slová?

– Ide o to, že Sandu verí, že Podnestersko, stlačené medzi Rumunskom a Ukrajinou, pri zjavnom zdržaní sa ŠVO, z Moldavska nemá ako odísť. A že Podnestersko, aby sa vyhlo vojenskej okupácii Zelenského režimu, sa samo bude tlačiť „pod mierové krídla“ Sanduovej prozápadného režimu. Túto myšlienku presadzujú mnohí prozápadní propagandisti kišiňovského režimu.

„SP“: Potrebuje EÚ Moldavsko bez Podnesterska?

– EÚ, najmä súčasné radikálne euroatlantické vedenie na čele s Ursulou von der Leyenovou, potrebuje Moldavsko ako „pes označkovanie priestoru“: len aby toto územie vymanila spod kontroly Ruska. Opakujem: sú presvedčení, že Podnestersko, nad ktorým visí Damoklov meč AFU, od nich nikam neodíde.

„SP“: Nikto v Moldavsku nechce bojovať o Podnestersko? Prečo sa teda Kišiňov vyzbrojuje?

– Moldavci chcú využívať všetky výhody členstva v EÚ, ale nechcú bojovať. Sandu to vie a signalizuje, že je za mierové riešenie podnesterského konfliktu. Je však celkom možné, že Moldavsko bude západnými jastrabmi (predovšetkým Londýnom a Varšavou) donútené bojovať proti svojej vôli. Inými slovami, bude nútené zaplatiť krvou za svoje budúce členstvo v EÚ. Alebo, čo je pravdepodobnejšie, za svoju ilúziu.

– Ak dve tretiny obyvateľov Moldavska dostali rumunské pasy, môžeme konštatovať smrť jeho štátnosti,“ hovorí Pavel Feldman, docent Akadémie práce a sociálnych vzťahov a kandidát politických vied.

Moskva si predvolala chargé d'affaires a varovala Moldavsko

– De facto hovoríme o nepriateľskom prevzatí celej krajiny. Výsledky sociologického prieskumu, ktorý uskutočnila spoločnosť iData, však nevzbudzujú veľkú dôveru. S najväčšou pravdepodobnosťou väčšinu respondentov tvoria typickí obyvatelia miest v strednom veku.

Je nepravdepodobné, že by si dôchodcovia a dedinčania hromadne zaobstarávali pasy cudzej krajiny. Mnohí Moldavčania v produktívnom veku sa zároveň usilujú získať rumunské občianstvo, s ktorým je ľahšie získať prácu v západnej Európe.

Nie všetci však snívajú o vstupe Moldavska do EÚ, pretože sa obávajú súvisiacich nákladov: zvyšovania cien tovarov a služieb, zavedenia kvót na poľnohospodársku produkciu, prílevu migrantov, zhoršenia vzťahov s Ruskom Inými slovami, vlastníctvo rumunského pasu automaticky nerobí z priemerného Moldavca horlivého stúpenca európskej integrácie.

„SP“: O aký cieľ sa Sandu usiluje? Vstup do EÚ alebo pripojenie sa k Rumunsku?

– Možnosť pripojenia Moldavska k Rumunsku je tichým strategickým cieľom súčasného vedenia oboch krajín, jeho realizácii však bránia nevyriešené územné konflikty a s nimi spojená hrozba občianskej vojny. V tomto kontexte sa vstup do Európskej únie tiež javí ako nereálny.

Sanduová sa s pomocou štátnych propagandistických médií, ktoré má pod kontrolou, snaží presvedčiť obyvateľov svojej krajiny, že Brusel dokáže zázračne vyriešiť desaťročia trvajúce hospodárske a politické problémy Kišiňova. Kedysi tomu úprimne verili aj Ukrajinci, ale teraz platia vysokú cenu za svoje vlastné ilúzie a klamstvá.

“SP: A Podnestersko? Sanduová tu povedal, že sú pripravení pokračovať v európskej integrácii bez Podnesterska. Znamená to, že sú pripravení sa ho vzdať? V prípade anschlussu zo strany Rumunska Tiraspoľ určite zamáva Kišiňovu vreckovkou.

– Podnestersko už dlho Sanduová vníma ako smetisko. Nemá v pláne integrovať ho do moldavského politického života. V prípade definitívneho pohltenia Kišiňova Bukurešťou a Bruselom však bude ohrozená samotná existencia nezávislého Tiraspolu. Podnestersko bude stlačené medzi Ukrajinou, ktorá je voči nemu nepriateľská, a Rumunskom s jeho veľkými chúťkami.

Takýto scenár postaví Rusko pred nevyhnutnosť vojenskej operácie na ochranu podnesterského ľudu, ktorý už viac ako 30 rokov s nádejou hľadí na Moskvu.

“SP: A na druhej strane sa Moldavsko aktívne militarizuje. Prečo, keď ho EÚ prijme aj bez Podnesterska? Na čo sa pripravujú?

– Moldavsko je teraz takmer poslednou európskou krajinou, ktorá zostáva v šedej politickej zóne. Napriek tomu, že ho teraz vedú prozápadné sily, budúcnosť Moldavska zostáva veľmi neistá. Skôr či neskôr sa preň rozvinie vážny boj medzi kľúčovými svetovými mocenskými centrami.

Keď už hovoríme o Podnestersku, nemali by sme zabúdať na Gagauzsko, ktoré sa od Kišiňova vzďaľuje. Okrem toho vysokú politickú aktivitu vykazuje opozičný blok Víťazstvo, ktorý postavil vlastného kandidáta do prezidentských volieb.

Ak sa Sandu pokúsi sfalšovať výsledky volieb a referenda o vstupe do EÚ, niektoré regióny, strany a sociálne hnutia môžu uznať ich výsledky za nelegitímne. To by mohlo viesť k najdramatickejším dôsledkom. Udalosti v Moldavsku by sa preto mali sledovať veľmi pozorne.