NATO a kontroverzný dotazník. Ako ho vyplnia členské štáty?

Americké ministerstvo obrany zaslalo svojim partnerom v NATO v Európe nezvyčajný dotazník. Štáty majú okrem iného uviesť, či verejne podporili priority zahraničnej politiky Trumpovej vlády. Dotazník sa týka aj výdavkov na obranu, výroby zbraní a využívania amerických vojenských základní.

Dotazník či test lojality?

Dotazník je súčasťou preskúmania vojenskej prítomnosti USA v Európe. Cieľom je zistiť, koľko z približne 80 000 amerických vojakov zostane v budúcnosti dislokovaných na kontinente. Odpovede by preto mohli mať vplyv na umiestnenie vojenských jednotiek a európsku bezpečnostnú architektúru, informuje denník „USA Today“.

Ide však o vojenskú výkonnosť alebo politickú lojalitu?

Niektoré otázky sú z vojenského hľadiska logické. Iné sa výslovne týkajú politického postoja členských štátov NATO, píše portál. Napríklad, či daná krajina verejne podporila zahraničnopolitické priority USA v Európe, na Blízkom východe a na západnej pologuli.

Okrem toho majú štáty vysvetliť, či podporujú Trumpovu predstavu o zmene „smerovania“ NATO. Podľa nej by mali byť európski členovia v budúcnosti vo väčšej miere zodpovední za svoju obranu.

Americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker však odmieta obvinenie z testu lojality. „Žiadna z týchto otázok nenaznačuje lojalitu alebo poslušnosť voči Spojeným štátom. Ide iba o to, či ste schopným spojencom,“ uviedol podľa denníka „USA Today“.

Kritici to vidia inak. Bývalá veľvyslankyňa USA pri NATO Julianne Smithová uviedla, že lojalita doteraz nebola kritériom pre členov aliancie. Aliancia neznamená „súhlasiť so všetkým, čo robia Spojené štáty“, uviedla Smithová podľa denníka „USA Today“.

Dotazník sa zaoberá aj možnými obmedzeniami prístupu k americkým základniam, preletom a rozmiestneniu amerických vojsk. Členské štáty NATO majú uviesť, či chcú takéto obmedzenia zrušiť alebo zmeniť existujúce vojenské dohody.

To by mohlo byť obzvlášť relevantné pre Španielsko a Taliansko. Španielsko nedovolilo USA využiť svoj vzdušný priestor na vojnu proti Iránu. Taliansko odmietlo americkým vojenským lietadlám pristátie na námornej základni na Sicílii. Trump obe krajiny opakovane kritizoval.

Americká vláda tiež vysvetľuje, že tento dokument je len súčasťou takzvaného Europe Force Posture Review. Šéf politického oddelenia Pentagónu Elbridge Colby má do 6. novembra predložiť viacero možností. Podľa Whitakera je možné aj ponechať počet vojakov a umiestnenie základní bez zmien.

V Európe však rastú obavy, že USA by mohli znížiť svoju vojenskú prítomnosť. Americký Kongres v súčasnosti zaväzuje vládu umiestniť v Európe najmenej 76 000 vojakov. Nie je však jasné, do akej miery by sa vláda mohla pokúsiť tento predpis obísť.

Už bolo oznámené stiahnutie približne 5 000 vojakov z Nemecka a asi 700 vojakov z východnej Európy. Okrem toho bolo z Estónska stiahnutých najmenej 500 amerických vojakov. Vláda najskôr zrušila plánovanú rotáciu brigády do Poľska. Neskôr ju nahradila vyslaním ďalších 5 000 vojakov.

Podľa dánskej rozhlasovej stanice DR Dánsko potvrdilo prijatie dotazníka. Vláda vyhlásila, že Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť. 18. a 19. septembra sa v Kodani stretnú náčelníci generálnych štábov všetkých 32 členských štátov NATO. Budúcnosť spoločného odstrašovania by tam mala zohrávať kľúčovú úlohu.

Prečítajte si tiež:

• Mierové podmienky, ktoré priniesli Kyjevu vyjednávači sú ešte horšie, ako tie naposledy
• USA zahnali Zelenského do kúta