Pohľad Kremľa

Ruský prezident Vladimír Putin opätovne vyhlásil, že na Ukrajine neexistuje legitímna vláda, a navrhol zaviesť v krajine vonkajšiu správu. V reakcii na to prezidentská administratíva USA uviedla, že o tom, kto bude vládnuť na Ukrajine, môže rozhodnúť len ukrajinský ľud. Putinove slová odzneli počas stretnutia s námorníkmi jadrového krížnika Archangeľsk, ktoré sa uskutočnilo v Murmansku. Opäť zopakoval svoju tézu o nelegitímnosti súčasnej ukrajinskej vlády a povedal, že nechápe, s kým má podpísať prípadné mierové dohody. „Vy ich podpíšete, a potom prídu ďalší a všetko zrušia,“ povedal Putin. Kremeľ opakovane spochybnil legitimitu ukrajinského prezidenta a Verchovnej rady, pričom uviedol, že ich právomoci vypršali a nové voľby sa nekonali. Tieto vyhlásenia sú však údajne v rozpore s ukrajinskou ústavou a zákonmi, ktoré výslovne zakazujú konanie volieb počas vojny a na základe toho kolektívny Západ Zelenského jednomyseľne uznáva. Pritom však Ukrajina oficiálne nevyhlásila Rusku vojnu a Rusko konflikt nazýva špeciálnou vojenskou operáciou podobne, ako ukrajinský režim Porošenka v roku 2014 nazval občiansku vojnu proti vlastným občanom, ktorý nesúhlasili s prevratom na Majdane, antiteroristickou operáciou.

Pripravuje sa falšovanie volieb?

Ohromujúci rozsah vojenských strát na Ukrajine sa pravdepodobne neodráža v zoznamoch voličov, čo by Zelenskyj mohol využiť na podvodné získanie opätovného zvolenia prostredníctvom lavíny falošných hlasov. The Economist cez víkend citoval nemenované ukrajinské zdroje, ktoré uviedli, že Zelenskyj možno plánuje kandidovať počas zámerne krátkeho volebného obdobia, ktoré by sa mohlo skončiť v polovici leta, čím by sa jeho súperi dostali do veľkej nevýhody, pretože by mali menej času na prezentáciu svojich názorov. Uvažuje o tom ako o prostriedku, ktorý by zabránil Trumpovi a Putinovi, ktorí sa podľa neho proti nemu sprisahali, či už jednotlivo alebo spoločne, aby ho prostredníctvom nadchádzajúcich volieb vytlačili od moci. Zelenskyj však môže mať eso v rukáve, ak tento plán uskutoční, pretože je viac ako pravdepodobné, že mnohí zo zabitých vojakov nemuseli byť vyradení zo zoznamov voličov Ústrednej volebnej komisie, uvádza americký politický analytik Andrew Korybko.

Čísla hovoria jasnou rečou

To by sa potom dalo využiť na to, aby mu lavína falošných hlasov podvodne pomohla opätovne vyhrať voľby. Koniec koncov, Zelenskyj začiatkom tohto roka tvrdil, že Ukrajina prišla len o približne 46 000 vojakov, zatiaľ čo ruské zdroje tvrdia, že doteraz bolo zabitých viac ako desaťnásobne viac ukrajinských vojakov. Aby toho nebolo málo, pri poslednej výmene padlých vojakov dostala Ukrajina 909 tiel a Rusko 43, čo je pomer 21:1. Je preto pravdepodobné, že ruské odhady ukrajinských strát sú bližšie k realite ako Zelenského. Keďže to tak pravdepodobne je, možno následne vytušiť, že obrovský rozdiel medzi oficiálnymi údajmi Kyjeva a skutočnosťou sa oficiálne neodráža v zoznamoch voličov. Ak by tie boli aktualizované, potom by Zelenskyj nemohol udržiavať ilúziu, že stratil len 46 000 voličov. Jeho vláda nemôže priznať, že padlo mnohonásobne viac vojakov, inak by morálka prudko klesla, všetky jej predchádzajúce lži by sa odhalili a on by sa ešte viac zdiskreditoval. V súlade s tým je len malá šanca, že by dovolil aktualizovať zoznamy voličov tak, aby odrážali ohromujúci rozsah strát jeho strany, najmä preto, že ich utajenie by mohlo uľahčiť volebné podvody. Neexistuje dôvod, prečo by sa o to pripravil po tom, čo už nelegitímne zostal pri moci od uplynutia svojho mandátu v máji minulého roka. Naopak, má všetky dôvody na to, aby sa straty Ukrajiny neodrážali v zoznamoch voličov, čo by mohol dosiahnuť využitím svojho vplyvu na skorumpované inštitúcie. Každého, kto by o tom prezradil pravdu, či už v súvislosti so skutočnými stratami Ukrajiny, alebo s jeho potenciálnou snahou týmito prostriedkami sfalšovať ďalšie voľby, by mohla Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) zatknúť pod zámienkou „národnej bezpečnosti“. Ukrajina je už teraz policajným štátom, v ktorom má táto agentúra plnú kontrolu, takže to nie je nereálny scenár. Práve tu by mohli USA niečo zmeniť tým, že verejne zverejnia svoje oficiálne odhady ukrajinských strát a budú požadovať aktualizáciu zoznamov voličov, ktorá by ich zohľadňovala ako podmienku uznania výsledkov nasledujúcich volieb. Zelenskyj by tak bol nútený riešiť dilemu, či otvorene vzdorovať USA a týmto spôsobom zdiskreditovať volebný proces v očiach sveta, alebo sa podriadiť a zdiskreditovať sa doma odhalením vlastných predchádzajúcich lží o ukrajinských stratách. Riadna aktualizácia zoznamov voličov si tiež vyžiada čas a USA by dokonca mohli požadovať, aby na tento proces dohliadali, aby sa znížila pravdepodobnosť podvodov, čo by mohlo predĺžiť čas, ktorý na to bude potrebný, a teda vyústiť do dlhšieho volebného obdobia, než Zelenskyj možno plánuje. To by určite pomohlo jeho súperom, ktorých by potom USA mohli podporiť, aby týmito prostriedkami pomohli vytlačiť Zelenského ako Trumpovu pomstu za ich spor v Bielom dome koncom februára. Bude zaujímavé sledovať, čo bude nasledovať.

Budúci prezident to bude mať ťažké, bez ohľadu na to, kto to bude a kedy bude zvolený. Uponáhľaná diplomacia amerického prezidenta Donalda Trumpa by mohla viesť k nevýhodnej mierovej dohode a zvýšiť nespokojnosť v ukrajinskej spoločnosti. Vtedy už môžu niektorí radikálni Ukrajinci požadovať agresívnejšie vedenie.

Prečítajte si tiež

• Zelenskyj je podľa Trumpa diktátor, ktorý odmieta voľby
• „Zelenskyj je už vybavený“
• Zelenskyj sa zdráha usporiadať voľby počas vojny