NKÚ v rokoch 2022 až 2025 urobil tri prierezové kontroly zamerané na túto problematiku. Skúmal zaistenie majetku súdom alebo prokurátorom v trestnom konaní, prepadnutie a zhabanie majetku podľa colných a daňových predpisov, ako aj dočasnú správu majetku štátu. Kontroly podľa úradu potvrdili riziká, že chýba jasné rozdelenie kompetencií medzi dotknutými inštitúciami, oceňovanie majetku je netransparentné a evidencie sú často neaktuálne a neprepojené.

Likvidácia nepotrebného majetku podľa kontrolórov trvala od niekoľkých mesiacov až po viac ako 20 rokov. Spolu vykonané kontroly v priebehu štyroch rokov podľa NKÚ odhalili viac ako 650 porušení zákonov a interných predpisov. Najviac pochybení, viac ako 580, zistili kontrolóri pri poslednej kontrole zameranej na majetok v dočasnej správe okresných úradov v sídle kraja, keď našli porušenie predpisov takmer v každom druhom prípade.

„Nedostatočne rázne konanie štátu v konečnom dôsledku vedie k znehodnocovaniu majetku a aj plytvaniu verejnými zdrojmi. Okrem nevyhnutných legislatívnych zmien je potrebné zaviesť moderné informačné systémy, aby sa zvýšila transparentnosť a kontrola nad zaisteným a prepadnutým majetkom,“ zdôraznila podpredsedníčka úradu Henrieta Crkoňová.

Legislatívne zmeny by podľa nej mali zjednodušiť a zjednotiť spôsob, akým štát spravuje majetok, jasne vymedziť zodpovednosť medzi príslušnými inštitúciami, skrátiť a spresniť lehoty a zvýšiť osobnú zodpovednosť správcov majetku. „Efektivita správy majetku štátu by sa zvýšila aj intenzívnejším využívaním inštitútu nariadenia likvidácie prepadnutého či zhabaného majetku už priamo v rozsudku, čím by sa celý proces výrazne urýchlil,“ doplnila Crkoňová.

Najnovšia kontrola, pri ktorej sa minulý rok kontrolóri zamerali na problematiku dočasnej správy majetku na okresných úradoch v sídle krajov podľa NKÚ ukázala, že na každom z ôsmich kontrolovaných úradov sa používali iné formy evidencie. „Rôzna forma evidencie, neúplnosť a nepresnosť údajov, absentujúci centrálny prehľad, chýbajúce údaje o hodnote majetku či nespárovanie dát o majetku s účtovníctvom poukázali na významné systémové nedostatky,“ podčiarkla Crkoňová.

V dočasnej správe mali podľa nej ku koncu roka 2024 okresné úrady v sídle krajov viac než 17-tisíc položiek hnuteľného a nehnuteľného majetku štátu v úhrnnej hodnote viac ako 77 miliónov eur. V rokoch 2021 až 2023 štát v 1 564 prípadoch previedol svoj majetok na iné osoby – napríklad predajom, darovaním alebo prevodom správy. Hodnota tohto majetku bola takmer 13 miliónov eur. Na okresných úradoch je v dočasnej správe napríklad zhabaný, nájdený a opustený majetok či majetok zosnulých, ktorí nemali zákonných dedičov a nezanechali závet. Okresné úrady spravujú aj majetok zrušených štátnych organizácií, ak nebol určený iný právny nástupca. Zodpovedajú aj za správu majetku z trestného konania, ktorý nespadá do kompetencie iného správcu, napr. Úrad pre správu zaisteného majetku.

Na fungovanie Úradu pre správu zaisteného majetku sa kontrolóri pozreli už v roku 2024. Tento úrad má v správe majetok na základe rozhodnutí súdov či prokurátorov a bez súhlasu vlastníka ho ale nie je možné podľa platného zákona predať. Tento problém je podľa NKÚ najvypuklejší pri zaistených motorových vozidlách, ktorých hodnota významne klesá. Úrad spravuje aj automobily, ktoré mali už pri zaistení veľmi nízku hodnotu. Náklady na ich správu sú pritom podľa kontrolórov pravdepodobne vyššie, ako môže byť výnos z prípadného predaja po právoplatnom odsúdení a konečnom rozhodnutí o prepadnutí majetku.

V Českej republike v prípade zaisteného majetku, ako je motorové vozidlo a elektrozariadenie, nie je podľa NKÚ potrebný súhlas obvineného k ich predaju. Úrad pre správu zaisteného majetku zabezpečuje najčastejšie správu nehnuteľností – bytov, rodinných domov, nebytových priestorov, ako aj pozemkov, motorových vozidiel a rôznych prívesov a návesov. Spravuje aj majetkové práva v podobe zaistených obchodných podielov, cenné papiere, financie na účtoch v bankách či virtuálne meny. Podľa údajov z výročnej správy na konci roka 2021, keď úrad vznikol, sa venoval 56 prípadom, na konci roka 2025 to bolo už bezmála 270 prípadov zaisteného majetku.

Kontrolóri preverovali aj postup colných úradov pri správe prepadnutého majetku štátu z colného dohľadu a daňového dozoru. Boli na ôsmich colných úradoch a na Sekcii ekonomiky Finančného riaditeľstva SR. V kontrolovaných rokoch 2019 až 2021 bola hodnota uskladneného zaisteného, zhabaného či prepadnutého majetku podľa NKÚ viac než 1,7 miliardy eur. Na vzorke 446 prípadov z celkového počtu vyše 16-tisíc prípadov colných úradov (reprezentatívna vzorka predstavovala dve percentá) kontrola podľa NKÚ potvrdila nedodržanie zákonných lehôt pri zaistení, zhabaní a prepadnutí tovaru, neflexibilné konanie v oblasti správy majetku štátu či zdĺhavý proces likvidácie tovaru.