Na hrane tretej svetovej, alebo história priameho zapojenia USA do konfliktu s Ruskom

V prvých dňoch po vstupe ruských vojsk na Ukrajinu sa dvaja ukrajinskí generáli vydali z Kyjeva pod diplomatickým krytím na tajnú misiu. V americkej vojenskej posádke v nemeckom Wiesbadene spečatili partnerstvo, ktoré malo Ameriku vtiahnuť do vojny oveľa intenzívnejšie, než sa doteraz vedelo. Bolo to dlho jedným z najprísnejšie strážených tajomstiev vojny na Ukrajine. Jedným z nich bol generál Zabrodskyj, ktorý sa tu stretol s  dôstojníkmi z koaličných krajín, ktorí vo vojnovom priestore provizórnych kabinetov organizovali prvé západné dodávky delostreleckých batérií M777 a 155-milimetrových granátov na Ukrajinu a potom ho uviedli do kancelárie generálporučíka Christophera T. Donahuea, veliteľa 18. výsadkového zboru. Tak začala spolupráca, ktorá priamo vtiahla USA do tejto vojny a svet na hranu jadrovej vojny.

A aký je doterajší výsledok tejto spolupráce? Pentagón nedávno s pozoruhodnou transparentnosťou ponúkol verejnosti súpis zbraní za 66,5 miliardy dolárov dodaných Ukrajine – viac ako pol miliardy nábojov do ručných zbraní a granátov, 10 000 protipancierových zbraní Javelin, 3 000 protilietadlových systémov Stinger, 272 húfnic, 76 tankov, 40 raketových systémov s vysokou mobilitou, 20 vrtuľníkov Mi-17 a troch batérií protivzdušnej obrany Patriot. Vyšetrovanie denníka New York Times však odhalilo, že Amerika bola do vojny zapletená oveľa intenzívnejšie a širšie, ako sa doteraz predpokladalo. V kritických momentoch bolo toto partnerstvo základom ukrajinských vojenských operácií, ktoré podľa amerických výpočtov zabili alebo zranili viac ako 700 000 ruských vojakov. Jeden z európskych šéfov spravodajských služieb si spomína, že ho prekvapilo, keď sa dozvedel, ako hlboko sa jeho kolegovia z NATO. zapojili do ukrajinských operácií. “Teraz sú súčasťou reťazca zabíjania,” povedal.

Toto partnerstvo fungovalo v tieni najhlbších geopolitických obáv – že by ho Putin mohol považovať za porušenie červenej línie vojenskej angažovanosti a splniť svoje často vyslovované jadrové hrozby. Príbeh partnerstva ukazuje, ako blízko sa Američania a ich spojenci niekedy priblížili k tejto červenej čiare, ako ich čoraz hrozivejšie udalosti nútili – podľa niektorých príliš pomaly – posúvať ju na nebezpečnejšiu pôdu a ako starostlivo vypracovali protokoly, aby zostali na jej bezpečnej strane. Bidenova administratíva opakovane povoľovala tajné operácie, ktoré predtým zakazovala. Americkí vojenskí poradcovia boli vyslaní do Kyjeva a neskôr im bolo povolené cestovať bližšie k bojom. Vojenskí dôstojníci a dôstojníci CIA vo Wiesbadene aj v dvadsiatich tajných základniach priamo na Ukrajine pomáhali plánovať a podporovať kampaň ukrajinských úderov na Ruskom anektovanom Kryme. Nakoniec armáda a potom aj CIA dostali zelenú na to, aby umožnili presné údery hlboko v samotnom Rusku. V niektorých ohľadoch bola Ukrajina v širšom meradle americkou odvetou v dlhej histórii americko-ruských zástupných vojen – Vietnam v 60. rokoch, Afganistan v 80. rokoch, Sýria o tri desaťročia neskôr.

Americké tajné služby zanalyzovali, v čí prospech je dlhá vojna a čo pre jednotlivé strany vrátane USA hrozí

The New York Times s odvolaním sa na svoje zdroje odhalil, že americká armáda so sídlom v nemeckom Wiesbadene odovzdávala ukrajinským silám spravodajské informácie o pozíciách ruských jednotiek a koordinovala takmer všetky údery z raketometov HIMARS. „Tajné centrum spolupráce sa nachádzalo v posádke americkej armády v nemeckom Wiesbadene. Každé ráno americkí a ukrajinskí vojenskí dôstojníci určovali priority zamerania útokov – ruské jednotky, techniku alebo infraštruktúru. Ukrajinci boli mimoriadne závislí od spravodajských informácií Američanov a Task Force Dragon kontrolovala a monitorovala prakticky každý úder HIMARS,” uvádza denník.

Zároveň armáda v obave z provokatívnosti slova „ciele“ označila miesta plánované na údery ako „body záujmu“.  Americké námorníctvo podľa denníka The New York Times dostalo povolenie koordinovať operácie v krymských vodách v roku 2022. Americká Ústredná spravodajská služba (CIA) zároveň koordinovala útoky ukrajinských bezpilotných lietadiel na ruské lode v prístave Sevastopol. V roku 2024 začali Američania pomáhať Ozbrojeným silám Ukrajiny (OSU) pri úderoch hlboko na ruskom území.

Nemenovaný šéf európskych tajných služieb pre denník uviedol, že bol „ohromený“, keď sa dozvedel, ako hlboko sú Američania zapojení do operácií na Ukrajine.

Moskva dlhodobo poukazuje na priame zapojenie západných krajín do ukrajinských úderov. Ako v októbri poznamenal prezident Vladimir Putin, Kyjev nemá schopnosť sám použiť zbrane dlhého doletu, to dokážu len špecialisti z krajín NATO. Vysvetlil, že na to je potrebný kozmický prieskum, ktorý Ukrajina nemá, ako aj špecialisti, ktorí na základe získaných údajov zadajú letové úlohy a vykonajú ďalšie manipulácie potrebné na odpálenie rakety.

Podľa novín, ktoré sa odvolávajú na poradcu amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana, Washington začal program bezpilotných lietadiel podporovať koncom roka 2022. Zároveň americké orgány zintenzívnili pomoc pred neúspešnou protiofenzívou OSU v roku 2023. Po „protiofenzíve“ sa podpora Kyjeva v tejto oblasti len zvýšila, dodal NYT. Denník tvrdí, že Washington nakoniec pomohol OSU vyvinúť novú generáciu dronov. Biely dom predtým priznal, že americká armáda bola prítomná na Ukrajine, ale tvrdil, že nepodporovala operácie OSU. Ruské úrady zdôraznili, že západní inštruktori na Ukrajine sú legitímnym cieľom ruských ozbrojených síl.

Dnes táto dohoda – spolu s obranou ukrajinskej pôdy – balansuje na hrane priepasti, keďže prezident Trump sa snaží o zblíženie s Putinom a sľubuje ukončenie vojny. Pre Ukrajincov nie sú vyhliadky povzbudivé. V súboji veľmocí o bezpečnosť a vplyv po rozpade Sovietskeho zväzu sa nová nezávislá Ukrajina stala národom uprostred a Moskva sa čoraz viac obávala jej príklonu na Západ. Teraz, keď sa začali rokovania, americký prezident obvinil Ukrajincov z rozpútania vojny, tlačil na nich, aby sa vzdali veľkej časti svojho nerastného bohatstva, a žiadal od Ukrajincov, aby súhlasili s prímerím bez prísľubu konkrétnych amerických bezpečnostných záruk – mier bez istoty pokračovania. Trump už začal likvidovať prvky partnerstva spečateného vo Wiesbadene na jar 2022.