Na hrade v Markušovciach odkrývajú stredovekú studňu

Stredoveká studňa sa ukrýva pod Markušovským hradom. „Archeológovia a dobrovoľníci sa pustili do jej odkrývania a postupne sa dostávajú až k pôvodnému dnu. Každý nález môže priniesť nové poznatky o živote v regióne aj o histórii rodu Máriássyovcov,“ uviedla OOCR.

Horných päť metrov studne už vyčistili, teraz prichádza na rad objavenie jej storočiami ukrývaných hĺbok. „Spolu s naším dobrovoľníckym tímom a pod archeologickým dohľadom odkryjeme studňu až do jej pôvodnej hĺbky,“ potvrdzujú z občianskeho združenia Sine Metu, ktoré sa venuje ochrane stavaného a kultúrneho dedičstva.

Ďalšie práce čakajú na tím dobrovoľníkov počas prvého októbrového víkendu pod archeologickým dozorom. Samotné združenie už v minulosti odkrylo a zrekonštruovalo ruiny pavlínskeho kláštora v Gombaseku, založilo múzeum v obnovenej Kúrii Andrássyovcov v Gombaseku, ktorá vlani získala titul Pamiatky roka, či obnovilo niekoľko verejných pamätníkov.

Markušovský hrad vzdialený päť kilometrov od Spišskej Novej Vsi prechádza obnovou a opravou už niekoľko rokov. Pamiatku svojho rodu po tom, ako desiatky rokov chátrala, zachraňuje Košičan Peter Mariássy.

Samotný hrad postavili koncom 13. storočia. „Myslím, že najstarší potomok, teda stoličný kapitán Miklós Máriássy, prišiel sem, na Spiš, vyslaný kráľom na čele gemerských kopijníkov, kabarov, v 11. storočí. Prekročili rieku Hornád a tu, na vyvýšenine, postavili strážnu vežu a palisády. Okolo nej potom vznikla obec, postavili tu tiež drevený kostol. Toto je najstaršia časť histórie nášho rodu a počiatky hradu,“ opísal v minulosti pre agentúru SITA Peter Máriássy.

Hrad bol hlavným sídlom jeho predkov až do vtedy, kým sa v roku 1835 nepresťahovali do kaštieľa. Na hrade už potom bývali len miestni ľudia, a to do roku 1964. Následne tam malo byť zriadené múzeum spišskej šľachty a pamätná izba Jána Amosa Komenského, z plánov napokon vzišlo. „Od toho času nielenže nikto hrad neobýval, ale sa oň ani nikto nestaral. Dalo by sa povedať, že bol vydaný napospas miestnym ľuďom, ktorí rozobrali jeho drevené i kovové časti,“ priblížil Máriássy, ktorý sa v roku 2016 zapojil do projektu obnovy pamiatok za pomoci nezamestnaných.