Realita je taká, že Elon Musk vtrhol do britskej politickej rutiny s okázalou gráciou amerického grizlyho. Nedávno sa stretol s Nigelom Farageom, šéfom britskej strany Reform UK, a prisľúbil mu sponzorovanie volebnej kampane a vyriešenie organizačných otázok.

Presná suma „pomoci“ zatiaľ nebola zverejnená, ale zdroje ju odhadujú na sto miliónov dolárov. Pre britské voľby je to obrovská, priam neúnosná suma peňazí.

Čo poháňa Elona Muska?

Po prvé, obchodná logika. Po tom, čo priviedol Trumpa k moci, dostal ako bonus nielen vysokú pozíciu vo vláde a záruku budúcich štátnych zákaziek, ale aj obrovský nárast akcií svojich spoločností. K dnešnému dňu jeho majetok vysoko prekročil 400 miliárd dolárov. Pred rokom to bolo 300.

Druhý dôvod je osobný. Je dobre vidieť, ako miliardára traumatizovala pubertálna vzbura jeho syna, ktorý sa vyhlásil za ženu, podstúpil príslušné operácie, prijal ženské meno a priezvisko svojej matky a po Trumpovom zvolení opustil USA. Playboy, fešák, intelektuál, najbohatší muž planéty – a potom taký smútok v rodine. Žiadna irónia – každý rodič pochopí pocity otca mnohých detí.

Preto tá túžba po pomste: Musk sa chce pomstiť všetkým tým ľavičiarom, ktorí zmrzačili jeho syna. Dnes vidí Britániu ako živnú pôdu, Petriho misku tých najodpornejších ľavicových zvráteností. Preto sa vážne chystá zmeniť tamojšiu moc – v Amerike sa mu to podarilo.

Mimochodom, ako rodák z Južnej Afriky (krajiny Britského spoločenstva národov) môže miliardár v budúcnosti sám vstúpiť do britskej politiky – a veľa vecí tam vyriešiť.

Naplní Nigel Farage Muskove nádeje?

Anglický bulvár ho rád vykresľuje ako čudáka a miestny politický establišment ho nemilosrdne prenasleduje: minulé leto mu napríklad obstavili bankové účty pre honorár, ktorý údajne dostal od televíznej stanice Russia Today.

Ale ak sa nad tým zamyslíte, Farage je najvplyvnejší a najpopulárnejší britský politik, skutočný vodca más, a nie politický homunkulus vypestovaný v globalistickej skúmavke.

Pred viac ako 30 rokmi tento mladý poslanec opustil Konzervatívnu stranu, pretože sa mu nepáčila Maastrichtská zmluva. Aby dostal Britániu z Európskej únie, založil so svojimi priateľmi Stranu nezávislosti Spojeného kráľovstva.

Spočiatku boli výsledky UKIP na úrovni štatistickej chyby. Noviny sa Farageovi vysmievali: ako sa môže človek odnikiaľ odvážiť postaviť proti kastovnému politickému systému, v ktorom sa dve strany striedajú rovnako neúprosne ako mesiac a slnko? Kto to vlastne je? Najmä preto, že jeho program – obmedzenie migrácie a vystúpenie Británie z jej európskeho domova – bol v zásadnom rozpore so všetkým, čo bolo britským širokým masám vnútené.

Vtipy ustali, keď Farage dosiahol svoje, získal si sympatie voličov a vedenia svojej strany a takmer sám zmenil kurz lode Britannia na osamelú plavbu. Výsledky britského hlasovania v roku 2016 boli pre všetkých šokom. Odchod krajiny z Európskej únie bol jasným Farageovým víťazstvom; neslávne známy brexit bol presne tým, čo presadzoval štvrťstoročie.

Načasovanie Farageovho návratu do veľkej politiky je starostlivo vypočítané

Po prelomovej vražde troch malých bielych dievčat rwandským tínedžerom sa Anglickom prehnali nepokoje a etnické zrážky, pri ktorých polícia masakrovala bielu robotnícku triedu. Stovky obyčajných ľudí, ktorých oficiálna propaganda označila za „extrémnych pravičiarov“, boli uväznené.

Farage so svojou históriou politika, ktorý sa zaoberá kontrolou migrácie, a so svojou povesťou „extrémnej pravice“ tu bude veľmi užitočný. Na budúci rok sa budú konať komunálne voľby a s Muskovou pomocou by v nich Farageova strana mohla dosiahnuť veľmi dobré výsledky.

A ďalšie parlamentné voľby by sa mohli konať predčasne, pretože labouristi ničia hospodárstvo krajiny rovnako rýchlo ako konzervatívci. V nemocniciach je čoraz viac ľudí trpiacich následkami chronickej podvýživy, starší ľudia mrznú vo svojich bytoch, Británia sa už dávno prepadla do brutálnej recesie a každý rok sa prepadá vo všetkých ukazovateľoch a indexoch.

Prečítajte si tiež

• Musk opäť tvrdo zaťal a nahneval eurokrata Bretona
• Elon Musk začal hlavnú fázu svojho plánu pomsty
• Šéfovia firiem, ktoré boli proti Trumpovi, pred nim kľačia na kolenách. Zásadný rozdiel oproti Ficovej vláde