Téma zaznela počas piatkovej odbornej diskusie o budúcnosti Európskeho sociálneho fondu (ESF+), ktorý patrí medzi najvýznamnejšie nástroje Európskej únie na podporu zamestnanosti, sociálnych služieb či vzdelávania. Slovensko pritom dlhodobo čelí kritike za pomalé a neefektívne čerpanie eurofondov.
„Pre KDH bola vždy prioritou decentralizácia – kompetencie pre regióny, aby rozhodovali. Sú bližšie k ľuďom, môžu si stanoviť priority a strategicky investovať tam, kde je to potrebné,“ vyhlásila Lexmann. Podľa nej sa často stáva, že rozhodovanie zostáva príliš centralizované a pomoc sa k ľuďom dostáva pomaly alebo vôbec.
Na problémy systému upozornil aj generálny riaditeľ sekcie riadenia programov EÚ na ministerstve práce Viliam Michalovič. Hoci Slovensko podľa neho patrí medzi úspešné krajiny v čerpaní prostriedkov z ESF+, priznal, že systém stále trpí zložitým rozhodovaním. „Ak aj decentralizujeme, rozhodovací proces ide z centra. Je tam niekoľko úrovní a nie je to úplne efektívne,“ skonštatoval.
Výkonná riaditeľka výskumného inštitútu CELSI Marta Kahancová upozornila, že Slovensku chýba dlhodobá odborná stratégia, ktorá by presne určovala, kam má krajina smerovať. Podľa nej by štát nemal reagovať len politicky, ale najmä odborne – či už ide o odliv mozgov, pomoc najzraniteľnejším skupinám alebo fungovanie trhu práce.
„Keď sa ľudia cítia demotivovaní a majú pocit, že im štát nepomáha, strácajú dôveru v inštitúcie. Štát si potrebuje budovať dôveru vo svoje inštitúcie,“ zdôraznila Kahancová. Práve efektívnejšie využívanie eurofondov by podľa expertov mohlo pomôcť zmierňovať regionálne rozdiely a znižovať sociálne napätie.
Lexmann zároveň ostro kritizovala niektoré reformy financovania sociálnych služieb. „Urobili sme reformu, ktorá mala zlepšiť situáciu, ale situácia sa zhoršila. To, že reformou zhoršíme pôvodný stav, ide na naše tričko, nie na tričko Európskej únie,“ vyhlásila europoslankyňa. Dodala tiež, že štát dnes podľa nej „šetrí na úplne najzraniteľnejších“.
Diskusia o budúcnosti eurofondov prichádza v čase, keď Európska únia pripravuje nový viacročný rozpočet na roky 2027 až 2034. Únia zároveň čelí rastúcim výdavkom na obranu, bezpečnosť či konkurencieschopnosť ekonomiky. O to intenzívnejšie sa diskutuje o tom, či si sociálne programy udržia silné postavenie aj v budúcnosti.
Francúzsko potvrdilo prítomnosť svojich vojakov na Ukrajine
Paríž bol nútený priznať pôsobenie špeciálnej francúzskej vojenskej koordinačnej štruktúry na Ukrajine po tom, ako sa o jej existencii objavili…
Eštok: EÚ potrebuje najprv spoločné postoje, až potom vyjednávača
Európska únia musí v mierovom procese na Ukrajine zohrávať aktívnu úlohu, a to aj prostredníctvom priameho dialógu s Ruskom. Vyhlásil…
Uhrík o volebnej predstave Remišovej: Jej návrhy neunesú ani najmenší logický nápor
Veronika Remišová navrhla, aby rodičia mohli vo voľbách hlasovať aj za svoje maloleté deti. K jej návrhu sa vo videu…
Pre dron letiaci smerom k hlavnému mestu moldavské úrady dočasne uzavreli vzdušný priestor
Moldavsko v utorok popoludní dočasne uzavrelo svoj vzdušný priestor potom, ako zaznamenalo dron typu Šáhid smerujúci k hlavnému mestu Kišiňov.…
Taraba podľa ochranárov nezvládol zonácie a Slovensko môže prísť o vyše 17,4 miliónov eur
Slovensko môže prísť o 17,41 milióna eur z plánu obnovy, čo sú európske peniaze, pre nedostatočnú ochranu národných parkov. Podľa…

























