Analýza odhaľuje, že pri hodnotení efektivity nemocníc sa zvyčajne analyzujú len zdroje z verejného zdravotného poistenia, čo môže skresľovať reálne výsledky. Štátne nemocnice totiž dostávajú viac dodatočných zdrojov oproti neštátnym poskytovateľom, napríklad vo forme oddlžovania. Nemocnice, ktoré získali financie z plánu obnovy, môžu z dôvodu rekonštrukčných prác dočasne vykazovať nižšie údaje o produkcii, čo vyvoláva otázky o opodstatnenosti ponechania mesačných paušálnych úhrad bez úpravy aj v období, keď nemocnica poskytuje menej zdravotnej starostlivosti. Výstupy sú tiež čiastočne skreslené poskytovaním dlhodobej a následnej zdravotnej starostlivosti v lôžkovej časti nemocníc, na ktorú dostatočne nereflektuje DRG ani OSN.

Tieto rozdiely sú z veľkej časti historické a rokmi sa prehlbovali, keďže pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi sa dostatočne neberie do úvahy produkcia nemocníc. Naďalej tak pretrvávajú významné rozdiely medzi skutočnými platbami a platbami určenými Centrom pre klasifikačný systém DRG (CKS), spôsobené hlavne výraznou nad- alebo pod-produkciou oproti referenčnému obdobiu, ktorú úhradové mechanizmy poisťovní nedokážu premietnuť do úhrad.

Problémom je aj to, že diskusie o financovaní sa vedú v zmysle percentuálneho navýšenia platieb voči predchádzajúcemu roku alebo na základe rozdelenia objemu peňazí určeného na valorizáciu platov medzi nemocnice v rámci asociácie, bez zohľadnenia pomeru jednotlivých zdravotných poisťovní na casemixe danej nemocnice alebo počte poistencov v regióne. V niektorých prípadoch tak absentuje zohľadnenie, či sú platby ako celok spravodlivé vzhľadom na produkciu a náklady poskytovateľa. V sektore sa anekdoticky hovorí o lepšie a horšie zaplatených nemocniciach.

Zdravotné poisťovne v reakcii na analýzy úradu verejne prezentovali úmysel upraviť úhrady nemocniciam tak, aby vo väčšej miere zohľadňovali ich produkciu a tým odstránili alebo aspoň znížili historicky spôsobené nerovnosti vo financovaní. ÚDZS bude v roku 2025 sledovať dáta a zmluvné vzťahy všetkých troch zdravotných poisťovní, aby overil, či poisťovne zohľadnili produkciu nemocníc v úhradách tak, ako deklarovali.

Pre účely analýzy financovania nemocníc za celý rok 2024 úrad pristúpil k niekoľkým spresneniam. V analýze za tri kvartály roka 2024 boli použité údaje z Prílohy č. 10 Vyhlášky č. 522/2023 o predkladaní údajov z účtovníctva, štatistickej evidencie a ďalších údajov zdravotnou poisťovňou. Tieto dáta však nemajú jednoznačnú metodiku vydanú ministerstvom zdravotníctva. Dáta v analýze za tri kvartály roka 2024 obsahovali u poisťovní Dôvera a Union aj prvú časť úhrad v rámci balíka 191 miliónov eur, vyčlenených pre vybrané nemocnice, a preto boli úhrady týchto poskytovateľov čiastočne nadhodnotené. Pre účely analýzy financovania nemocníc za celý rok 2024 boli tieto diskrepancie eliminované.

Z analýzy boli vylúčené ústavy srdcovocievnych chorôb a kardiocentier, ako aj ďalší menší poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti bez DRG zmlúv u všetkých troch zdravotných poisťovní.

Súkromné nemocnice dostali v roku 2024 zhruba o 56 miliónov eur viac, ako by dostali, keby ich produkcia bola uhrádzaná podľa základnej sadzby CKS, čo spôsobuje hlavne štátna VšZP. Takéto preplatenie nie je vysvetliteľné vyššou náročnosťou liečby, ale nesprávnym nastavením mechanizmu úhrad, čo vedie k deformácii financovania a zvýhodňuje súkromný sektor.

Otázka úhrad za ústavnú zdravotnú starostlivosť obsahuje niekoľko aspektov, ktoré majú presah aj do iných oblastí. Údaje o úhradách a produkcii sú len za DRG ústavnú zdravotnú starostlivosť, nie za nemocnicu ako takú. V prípade nemocníc s veľkou časťou produkcie tvorenej ambulantnou časťou môže vznikať skreslenie platby na jednotku produkcie, keďže ambulantná časť sa v niektorých prípadoch nepriamo financuje cez platby za ústavnú zdravotnú starostlivosť. Pridruženým efektom je aj skreslenie pri nastavovaní a vyhodnocovaní plnenia programovej vyhlášky zdravotnými poisťovňami.

Údaje o cene za jednotku produkcie (efektívna základná sadzba – eZS) a základnej sadzbe určenej Centrom pre klasifikačný systém (CKS), rozdelené podľa typu vlastníka a konečného užívateľa výhod (KUV) naprieč jednotlivými zdravotnými poisťovňami, odhaľujú výrazné odchýlky medzi jednotlivými poskytovateľmi. Najväčšie rozdiely sa prejavujú v prípade štátnej VšZP, ktorá výraznejšie prepláca nemocnice v kategóriách iný súkromný, AGEL a iný verejný. Zároveň dochádza k nadpriemernému financovaniu detských nemocníc, ako aj zariadení pod správou ministerstiev obrany a vnútra, ako aj ostatných štátnych nemocníc. Naopak, žiadna zo skupín nemocníc nečelí zo strany VšZP významnejšiemu nedofinancovaniu.

U vybraných poskytovateľov s najväčšou mierou preplácania pristúpila VšZP v priebehu roka 2024 k zmene úhradového mechanizmu tak, aby v plnej miere zohľadňoval ich produkciu. Poisťovňa zároveň deklaruje, že v roku 2025 plánuje pokračovať v zmenách úhradových mechanizmov poskytovateľov a prihliadať najmä na objem poskytnutej starostlivosti, kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a potreby poistencov VšZP.

Kategórie detských nemocníc a iný súkromný poskytovateľ sa opakujú pri preplácaní aj u zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorá na druhej strane nedostatočne platí štátnym fakultným nemocniciam. U zdravotnej poisťovne Union nie sú viditeľné výraznejšie rozdiely v prípade nedofinancovania a preplácania v skupinách podľa typu vlastníka alebo v rámci štátnych nemocníc. Na individuálnej úrovni sa však objavujú prípady, kde dochádza k odchýlkam – niektoré nemocnice dostávajú menej alebo viac, než by im podľa základnej sadzby CKS prislúchalo.

Štátne nemocnice dostali najviac peňazí, Penta Hospitals upozorňuje na systémové nerovnosti

Analýza Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) znovu odhaľuje realitu, ktorá vyvracia dlhodobé presvedčenie o tom, že štátne nemocnice sú v porovnaní so súkromnými chronicky podfinancované. V skutočnosti štátne univerzitné a fakultné nemocnice v roku 2024 dostali mimoriadnu finančnú injekciu vo výške 191 miliónov eur priamo na prevádzku. Napriek tomu dosiahli stratu 165 miliónov eur.

Najnovšia správa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) nadväzuje na rozsiahlu analýzu financovania nemocníc za rok 2024, ktorá upozorňuje na dlhodobo pretrvávajúce deformácie a systémové nerovnováhy vo financovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. Tieto nerovnosti, zakorenené v historických mechanizmoch, spôsobujú nespravodlivosť medzi poskytovateľmi a pretrvávajúce rozdiely medzi skutočnými platbami a úhradami určenými Centrom pre klasifikačný systém DRG (CKS). ÚDZS upozorňuje, že efektivita nemocníc sa často hodnotí len na základe verejných zdrojov, čo skresľuje reálny obraz najmä v prípade štátnych zariadení, ktoré čerpajú aj ďalšie zdroje ako oddlženie či dotácie. Úrad preto opakovane vyzýva na komplexný prístup k financovaniu, ktorý by zohľadnil aj ostatné typy starostlivosti a skutočnú produkciu jednotlivých nemocníc.

ÚDZS vyčíslil túto dotáciu a zarátal ju do tzv. efektívnej ceny za jednotku produkcie. Vďaka tomu je možné porovnať finančné toky medzi jednotlivými typmi nemocníc. Výsledky sú jednoznačné – najvyššie úhrady na Slovensku išli práve štátnym nemocniciam, nie tým súkromným.

Štátne nemocnice po započítaní štátnych dotácií dosiahli efektívne sadzby až do výšky 3 601 eur za jednotku produkcie. V porovnaní s tým nemocnice patriace do siete Penta Hospitals, ktoré pôsobia bez štátnej prevádzkovej podpory, zaznamenali priemerné sadzby okolo 2 950 eur. To znamená, že štátne zariadenia dostali za rovnakú hospitalizáciu približne o 22 % viac. Nemocnice v sieti Agel sa pohybovali ešte vyššie ako Penta Hospitals – o 12 % nad ich úrovňou.

Štátna podpora však nekončí len pri dotáciách na prevádzku. V roku 2024 boli podľa medializovaných údajov v rámci procesu oddlžovania uhradené dlhy štátnych nemocníc voči Sociálnej poisťovni vo výške 93 miliónov eur. K tomu treba pripočítať už spomenutú stratu 165 miliónov eur, ktorú bude nutné v budúcnosti opäť oddlžiť. Celková mimoriadna pomoc štátu pre tieto zariadenia tak v roku 2024 dosiahla úroveň takmer 450 miliónov eur, pričom zadlžovanie pokračuje aj v roku 2025.

„Koľko extra miliónov je každý rok ešte potrebné vynaložiť z verejných peňazí na štátne nemocnice, kým si zodpovední konečne uvedomia, že takto ich zadlženie nikdy systémovo nevyriešia? Koľko verejnej demagógie je potrebnej na to, aby sa tento problém opäť zamietol pod koberec? Regionálne nemocnice – vrátane všetkých zariadení Penta Hospitals – naopak fungujú bez dotácií, bez oddlžovania, bez štátnych prevádzkových injekcií. Napriek tomu poskytujú nadpriemerný objem zdravotnej starostlivosti a sú stabilnou súčasťou siete ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak má mať debata o budúcnosti slovenského zdravotníctva zmysel, musí vychádzať z faktov. Preto znovu vyzývame všetkých verejných činiteľov, aby prestali prehliadať realitu. Systémovú neefektivitu, ktorá sa sústreďuje najmä v štátnych nemocniciach, dnes štát nerieši – len dotuje. A to na úkor spravodlivosti a výkonnostnej motivácie v celom sektore. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou týmto smerom jednoznačne ukazuje cestu,“ uviedol Peter Lednický, generálny riaditeľ Penta Hospitals International.