Metropolitný inštitút predstavil novú Prognózu životného prostredia

Ako uviedla hovorkyňa MIB Eva Hapčová, tento dokument bol vytvorený v spolupráci so skupinou expertov a prináša komplexný pohľad na kvalitu prírodného prostredia a možnosti jeho vývoja počas nasledujúcich troch desaťročí.

Prognóza potvrdzuje, že Bratislava má výnimočné prírodné podmienky, čo jej dáva významnú výhodu. Mesto má prístup k Dunaju, Malým Karpatom, Morave a lužným lesom a vďaka tomu sa radí medzi zelené mestá s vysokým podielom prírodnej krajiny, ktorá tvorí 27 percent jeho územia. Poľnohospodárska pôda predstavuje 35 percent a sídelné územie 34 percent plochy mesta, pričom kľúčové oblasti biodiverzity pokrývajú približne pätinu územia.

Avšak Bratislava sa zároveň radí medzi najteplejšie oblasti na Slovensku a čelí výraznému nárastu priemernej teploty, suchám a prívalovým dažďom. Predpokladá sa, že do roku 2050 teplota vzrastie o 2 až 3 °C. Na základe týchto faktov mesto prijalo v roku 2024 Klimatický plán – Akčný plán pre udržateľnú energetiku a klímu (SECAP), ktorý určuje 16 strategických priorít a 65 opatrení na znižovanie emisií a zlepšenie adaptácie na klimatické zmeny.

„Mesto aktívne investuje do zelene, vodozádržných opatrení a verejných priestorov, chráni hodnotnú zeleň a pôdu, podporuje rozvoj kompaktnej zástavby s dostupnou zeleňou a postupne zvyšuje odolnosť voči zmenám klímy,” priblížila hovorkyňa MIB. Prognóza predstavuje tri scenáre možného vývoja mesta do roku 2050 – optimistický, referenčný a pesimistický. Pri ich tvorbe bol použitý inovatívny nástroj Urban Planner, ktorý umožňuje hodnotiť potenciál územia v rôznych kategóriách.

Jedna z autoriek prognózy a expertka MIB Eva Čulová zdôrazňuje, že ide o modelové varianty, ktoré nemusia presne zodpovedať budúcemu vývoju. Ako hovorí, je ťažké odhadnúť, ako bude naozaj vyzerať Bratislava v roku 2050, pretože to závisí od kombinácie rôznych scenárov a veľkého množstva ďalších faktorov. „Napríklad ekonomickej situácie, dostupnosti bývania, dopravy, jednotlivých politík a ďalších externých vplyvov,” približuje enviromentalistka.

Aj z prognózy vyplýva, že mesto bude potrebovať rozvíjať zelenomodrú infraštruktúru vo všetkých svojich častiach – od centrálnych ulíc až po okrajové oblasti Malých Karpát a Podunajska. „Dôležitá bude obnova a prepojenie existujúcich parkov, lesoparkov, vinohradov, záhradkárskych osád aj poľnohospodárskej krajiny, aby vznikla súvislá sieť, ktorá zabezpečí prírodné funkcie, rekreačné možnosti aj ochladenie v horúcich dňoch,” dodala hovorkyňa MIB.

MIB sa postupne venuje jednotlivým témam, ktoré s tým úzko súvisia – brownfieldom, viniciam, záhradkárskych osadám, ktoré skúma prostredníctvom samostatných štúdií. Zároveň prináša nástroj na zvyšovanie kvality zelene v meste – ekoindex, ktorý sa už dnes aplikuje pri plánovaní mesta v menšej mierke, napríklad v štúdii Mlynských nív, kde určuje kvalitatívny štandard zelenomodrej infraštruktúry pre nový rozvoj.

„Rovnako zásadné bude naďalej narábanie s vodou. Cieľom je vytvárať podmienky na to, aby dažďová voda zostávala v území, dopĺňala podzemné zdroje a pomáhala chladeniu prostredia,” spresnila Hapčová s tým, že revitalizácia ramien Dunaja, drobných vodných tokov či mokradí, ako aj budovanie prvkov na zadržiavanie vody v území zlepší prostredie pre ľudí aj pre živočíchy. Aj tieto ciele sleduje napríklad štúdia Bratislavský Dunajský park z dielne MIB a ďalších odborníkov.

Prognóza zdôrazňuje, že Bratislava má všetky predpoklady na to, aby sa do roku 2050 stala klimaticky odolným mestom, ktoré ponúkne kvalitné životné prostredie a zároveň zmierni negatívne dôsledky klimatických zmien. Úspech však závisí od koordinovaného prístupu v oblastiach zelene, vody, dopravy a bývania. Kľúčovým nástrojom tejto transformácie bude nový Metropolitný územný plán, ktorý integruje tieto princípy do jedného komplexného dokumentu.