Marrakéšsky Globálny komplot o migrácii: Svinstvo globálnych rozmerov v priamom prenose?

Bratislava 16. októbra 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Ronald Zak)

Už v decembri má byť podpísaný „Globálny kompakt OSN pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu“. Mainstream sa doslova vysmieva každému, kto pred ním varuje. Ale prečo ho teda niektoré štáty nechcú podpísať a načo sa vôbec podpisuje? Minister Lajčák tvrdí, že „z neho nevyplývajú povinnosti, dáva len rámec ako sa k migrácii postaviť“. Lenže o tom to je: aký je rozdiel medzi rámcovým stanovením povinnosti a stanovením rámca povinnosti?

V máji pohoršilo nielen slovenskú verejnosť, ale aj obyvateľstvo celej Európy, keď EÚ v mene svojich členských štátov podpísala Marrakéšsku deklaráciu – vraj nezáväznú politickú deklaráciu, prihlásenie sa k procesu organizovanej a riadenej migrácie. Prosystémové médiá sa vtedy ako na povel začali vysmievať každému, kto v tomto dokumente videl možné budúce nebezpečenstvo pre budúcnosť európskych štátov a národov. Vraj to všetko sú „hoaxy“ a strašenie dezinformátorov a konšpirátorov.

V decembri však má byť, opäť v marockom Marrakéši, podpísaný podobný dokument, lenže už nie iba ako nezáväzná politická deklarácia, ale ako globálna dohoda OSN, na ktorej sa zhodlo, a pod ktorú sa má podpísať 192 členských štátov. Teda podobný globálny dokument, ako je napríklad Všeobecná deklarácia ľudských práv.

Rafael Rafaj, predseda Inštitútu národnej politiky hodnotí text pripravovaného Globálneho paktu pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu takto: „Ide zväčša o bezobsažné pojmy zo slovníka politickej korektnosti. De fakto záväzky a zapojenie signatárov sa nazývajú  „komplexná medzinárodná spolupráca v oblasti migrácie“. Plánovanie pravidelnej migrácie a riadenie migračného prílevu sa zas skrýva pod ,posilnením koordinácie‘ medzinárodnej migrácie.“

Na otázku, aký je rozdiel medzi Marrakešskou deklaráciou, ktorá bola podpísaná na jar, a Globálnym kompaktom, ktorý má byť v decembri podpísaný takisto v Marrakeši, Rafaj hovorí: „Je tam zásadný rozdiel. Predovšetkým v tom, že ide o globálny záväzok, keďže ide o dokument na úrovni OSN. Tento Globálny kompakt je súčasťou kontinuálneho plánu na posilňovanie migrácie, ktorého súčasťou je aj takzvaný Rabatský proces, čiže Marrakešská deklarácia, na ktorú sa Globálny kompakt dokonca odvoláva. Preberá z nej mnohé časti, ale záväzok už nie je len medzi Afrikou a EÚ, ale týka sa všetkých kontinentov, vrátane Ameriky. Ďalším rozdielom je, že sa zdôrazňuje, že tu ide o trvalý, nekonečný riadený proces plánovanej migrácie. To dokazuje, že migrácia a vôbec ideológia neomarxizmu a multikulturalizmu prenikla už aj do OSN.“

Miroslav Lajčák, minister zahraničných veci a európskych záležitostí SR, povedal o dokumente cez víkend v diskusnej relácii RTVS niečo trochu iné: „Počas môjho pôsobenia bola dosiahnutá dohoda o texte dokumentu … Tento dokument je politický, to znamená, nevyplývajú z neho žiadne povinnosti pre členské krajiny, ale dáva nejaký rámec, ako sa k migrácii postaviť. Stodeväťdesiatdva krajín, pretože Spojené štáty z neho odstúpili, keď začali formálne rokovania, sa 13. júla na texte dohodlo. EÚ od roku 2015 ešte stále tápa, ešte stále tá debata nedospela k jednotnej migračnej politike.“

Minister vnútra a poverený minister zahraničných vecí Českej republiky Jan Hamáček (ČSSD) hovorí to isté: „Je treba jasne zdôrazniť, že tieto dokumenty nemajú žiadnu právnu záväznosť a ani vymáhateľnosť. Tieto dokumenty obsahujú len zoznam možných opatrení, zásad a praktík, ktoré je možné podľa rozhodnutia zúčastnených štátov v jednotlivých migračných situáciách uplatňovať.“

A tu je jadro pudla – v spomínanom rámci, vo výpočte možných opatrení, ku ktorým sa štáty zaviažu, akiste nebude možnosť zatvoriť hranice a povedať: „obsadené, toto je naša zem a okrem našich vlastných detí už žiadnych nových spolubývajúcich momentálne nepotrebujeme a nechceme.“ Prípadne povedať: „všetci, ktorí sú tu ilegálne, musia odísť.“

Obaja ministri naznačili právnu nezáväznosť dokumentu. Lenže ani samotná Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN nemá právnu záväznosť. Ale skúste si predstaviť štát, ktorý by ju neakceptoval vo svojej legislatíve – bol by postavený do roly úplného outsidera a otĺkančeka (pravda, ak by len nešlo o samotné Spojené štáty, ktoré s prehľadom kašlú aj na celú OSN, lebo si to môžu dovoliť).

Podľa dostupnej verzie dokumentu by v podstate malo na migráciu vzniknúť právo z kategórie ľudských práv. Organizovanie migrácie by z rúk štátu malo prejsť na Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a na nevládne neziskové organizácie – inými slovami, do rúk nikým nevolených ľudí, ktorým nič nebude brániť byť poslušnými vykonávateľmi vôle svojich sponzorov. Inštitút národnej politiky upozorňuje, že OSN týmto dokumentom cielene presúva a ukladá zodpovednosť z materských krajín migrantov, kde príčina migrácie vzniká, na ekonomicky a sociálne veľkorysé krajiny vyspelého sveta, kam prevažne ekonomickí migranti mieria, čiže prevažne členské krajiny EÚ.

A špeciálne krajinám EÚ hrozí ešte jedno nebezpečenstvo: Európska komisia sa chystá Globálny kompakt podpísať v mene EÚ ako akt spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Tým by sa mal stať pre členské krajiny záväzným, čo znamená, že jeho neplnenie by mohlo byť trestané Európskym súdnym dvorom. Nesúhlas s takýmto scenárom na úrovni Výboru stálych zástupcov pri Rade EÚ už údajne deklarovali Poľsko a Maďarsko. Lenže je možné, že im to nepomôže: Európska komisia by totiž mohla ich názor obísť tak, že by podpis Globálneho kompaktu vyhlásila napríklad za akt spadajúci do oblasti colnej únie, kde má nad členskými štátmi zvrchovanú právomoc. Podobnú metódu použila v minulosti napríklad pri rokovaniach o zmluvách CETA a TTIP.

Netreba veľa jasnozrivosti, aby človek videl, že Globálny kompakt je namierený predovšetkým proti Európe. A v rámci Európy sa bude týkať najviac nás, krajín východnej Európy, ktorú zatiaľ hlavné africké a ázijské migračné prúdy takmer nezasiahli. V uplynulých rokoch sme videli nesmiernu snahu silou-mocou zaplaviť Európu čím väčším množstvom migrantov, a najmä konečne už aj východnú časť, lenže Juncker s Merkelovou na to boli slabí. A tak sa dá konšpirovať, že ten, kto sa tak ponáhľa s výmenou európskeho obyvateľstva, sa rozhodol použiť väčšiu páku, keď to nešlo menšou. A využiť korupčný zbor automatických hlasovacích pandrlákov, ktorí v OSN zastupujú jednotlivé bábkové vlády celého sveta, na prijatie dokumentu, ktorý pod hlavičkou najväčšej dostupnej autority, autority globálnej inštitúcie OSN, smeruje k uzákoneniu nového ľudského práva, práva na migráciu. Nespravodlivého, deštruktívneho, fanaticky multikultúrneho práva, ktorého dôsledná aplikácia by v konečnom dôsledku znamenala rozvrat tých civilizácií a tých častí sveta, ktoré ľuďom dokázali vytvoriť lepšie podmienky na život: lebo tie by boli automaticky cieľom migrácie odvšadiaľ inakadiaľ až do chvíle, kým už nebude dôvod migrovať, pretože to bude všade rovnaké.

OSN, ktorá by nebola zneužitá na to, aby bola iba poslušným nástrojom kohosi globálnej mocenskej politiky, by naopak mala už konečne uzákoniť presne opačné právo: právo každého človeka na slobodnú vlasť, právo odmietnuť obsadenie svojho životného priestoru a nežiaducu zmenu jedinečnej tradičnej komunity neželanými votrelcami a brániť sa proti tomu.

Ivan Lehotský