Hoci finančné trhy by takýto vývoj pravdepodobne prijali pozitívne, skutočný hospodársky obrat krajiny by bol podstatne pomalší a komplikovanejší, než naznačujú predvolebné očakávania.

Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš pre SITA uviedol, že prípadná nová vláda by mohla pomerne rýchlo upokojiť napäté vzťahy s Bruselom a vytvoriť predpoklady na odblokovanie časti zmrazených eurofondov. Práve tie dnes patria medzi kľúčové brzdy maďarskej ekonomiky. Obnovenie toku európskych peňazí by podľa neho mohlo podporiť investície aj hospodársky rast a zároveň zvýšiť dôveru investorov voči krajine.

Podľa Kočiša však samotná politická zmena automaticky neznamená rýchle ekonomické oživenie. „Kľúčovou výzvou nebude len zmena kurzu, ale najmä schopnosť premeniť politické očakávania na dlhodobo udržateľné ekonomické výsledky,“ upozorňuje analytik. Nová vláda by totiž podľa neho musela zvládnuť náročnú fiškálnu konsolidáciu, stabilizovať verejné financie a obnoviť dôveru finančných trhov.

Maďarsko sa v súčasnosti nachádza na spodnej hranici investičného pásma ratingových agentúr a krajina čelí vysokému rozpočtovému deficitu, rastúcemu dlhu aj oslabenej produktivite

Výzvou by bola aj snaha o postupné zavedenie eura či znižovanie energetickej závislosti od Ruska prostredníctvom väčšej diverzifikácie zdrojov. Kočiš zároveň pripomína, že reformy by sa realizovali v období geopolitickej neistoty a slabšieho externého dopytu, čo by celý proces ešte viac komplikovalo.

Finančné trhy by však už v prvých kvartáloch po politickej zmene mohli reagovať optimistickejšie. Investori by totiž podľa analytika vnímali víťazstvo strany Tisza predovšetkým ako signál predvídateľnejšej politiky voči Európskej únii a vyššej šance na obnovenie európskeho financovania. To by mohlo zlepšiť investičnú náladu a podporiť ekonomickú aktivitu v krajine.

Dôsledky prípadného ekonomického oživenia Maďarska by pocítilo aj Slovensko. Južný sused patrí medzi významných obchodných partnerov Slovenska a v minulom roku smerovalo do Maďarska približne 7,7 percenta slovenského exportu. Silnejší rast maďarskej ekonomiky by preto mohol zvýšiť dopyt po slovenských výrobkoch a službách, najmä v priemysle, automobilovom sektore, energetike či pri cezhraničných projektoch.

Súčasne by však Slovensko čelilo aj väčšiemu konkurenčnému tlaku. Ak by Maďarsko dokázalo zlepšiť podnikateľské prostredie, ozdraviť verejné financie a postupne sa približovať k prijatiu eura, mohlo by sa stať atraktívnejším pre zahraničných investorov. Slovensko dnes podľa Kočiša profituje z členstva v eurozóne, no táto výhoda by sa mohla časom zmenšovať.

„Pre Slovensko by to bola nielen dobrá správa v podobe širšej prosperity regiónu, ale aj pripomienka, že musí samo zlepšovať kvalitu inštitúcií, stabilitu politík a schopnosť realizovať reformy,“ upozorňuje analytik. Dodáva, že Maďarsko už dnes láka investorov nižším daňovým zaťažením firiem aj nižšími hodinovými nákladmi práce.

Možný politický obrat v Budapešti by tak neznamenal iba zmenu maďarskej zahraničnej politiky, ale mohol by postupne ovplyvniť aj ekonomickú rovnováhu v celom regióne strednej Európy.