Dlhotrvajúca politická kríza v krajine sa tento týždeň prehĺbila, keď premiér Sébastien Lecornu odstúpil po 27 dňoch vo funkcii. Lecornuovo rozhodnutie zanechalo Macronovi len málo možností: vypísať predčasné parlamentné voľby, odstúpiť z funkcie prezidenta alebo pokúsiť sa nájsť nového premiéra.

Krátko nato Macron požiadal Lecornua, aby zostal ešte dva dni a viedol posledné rokovania zamerané na nájdenie východiska prehlbujúcej sa krízy, ktorá zachvátila druhú najväčšiu ekonomiku EÚ.

Francúzsko čelí politickým nepokojom už viac ako rok, potom ako predčasné parlamentné voľby v roku 2024 viedli k vytvoreniu parlamentu bez väčšiny. Poslanci sa namiesto toho rozdelili do troch približne rovnako veľkých blokov: ľavice, krajnej pravice a Macronovej vlastnej stredopravicovej aliancie.

Ideologické rozdelenie sa ešte prehĺbilo, keď sa vynorili otázky, ako najlepšie riešiť rastúci rozpočtový deficit Francúzska, ktorý by mal tento rok prekročiť 5,5 % HDP, čo je takmer dvojnásobok povoleného limitu EÚ, a blížiace sa prezidentské voľby v roku 2027 spôsobujú, že politické strany snažia v predvolebnom období vytýčiť svoje ideologické hranice.

V stredu líderka krajne pravicového Národného zjednotenia Marine Le Penová prisľúbila, že jej strana bude „hlasovať proti všetkému,“ vrátane akéhokoľvek budúceho premiéra menovaného Macronom. Namiesto toho vyzvala na nové parlamentné voľby. Mathilde Panotová, parlamentná líderka krajne ľavicovej strany France Unbowed (LFI), medzitým uviedla, že poslanci strany budú hlasovať proti „akejkoľvek vláde, ktorá bude pokračovať v Macronovej politike.“

Jedným z riešení by mohlo byť vymenovanie premiéra z umierneného ľavicového spektra, hoci to by znamenalo, že Macron by musel akceptovať možnosť, že niektoré z jeho kľúčových politík, ako napríklad zmena dôchodkového systému v roku 2023, ktorá zvýšila minimálny vek odchodu do dôchodku pre väčšinu pracovníkov na 64 rokov, by mohli byť obmedzené.

Politické nepokoje mali negatívny vplyv na už aj tak ohrozeného prezidenta, keďže sa od neho zdá sa dištancovali kľúčoví spojenci, vrátane dvoch bývalých premiérov, Édouarda Philippa a Gabriela Attala, pričom prvý z nich uviedol, že Macron by mal po prijatí nového rozpočtu vypísať predčasné prezidentské voľby.

Macron opakovane odmietol výzvy na vypísanie nových parlamentných volieb, ktoré by podľa prieskumov pravdepodobne viedli k ďalšiemu rozdelenému parlamentu alebo k nástupu krajne pravicovej vlády. Tiež uviedol, že nemá v úmysle odstúpiť pred koncom svojho mandátu v roku 2027.

Prečítajte si tiež:

• Francúzsko je v najťažšej kríze za posledných 70 rokov. Nad Macronom sa zmráka
• Raši: Európa potrebuje silné Francúzsko