Svätý Otec počas stretnutia poďakoval členom Dikastéria pre evanjelizáciu za ich usilovnú prácu na organizácii Jubilejného roka 2025, počas ktorého podľa ich výpočtov prišlo do Ríma viac než 33 miliónov pútnikov. Lev XIV. v tejto súvislosti opäť upriamil pozornosť na kresťanskú nádej a zdôraznil, že „je potrebné ju naďalej hlásať a prežívať s intenzitou a presvedčením“:

„Svet má viac ako kedykoľvek predtým smäd po nádeji. Túži žiť v mieri a v istote, že úsilie o vybudovanie mesta hodného Božích detí je nielen možné, ale aj reálne, pretože je presiaknuté nádejou, ktorá ponúka skutočné, nie iluzórne ciele. Neprestávajme teda s týmto hlásaním, podporovaní prísľubom Pána Ježiša, že zostane navždy s nami (…).“

Hľadanie zmyslu a technologická kultúra

„Evanjelizácia musí naďalej zostať základnou motiváciou každého konania univerzálnej Cirkvi i miestnych spoločenstiev“, konštatoval Svätý Otec a vysvetlil, že „hlásanie evanjelia, ktoré vlieva nádej, nie je utopickou víziou: je svedectvom, ktoré priťahuje, lebo zjavuje povolanie k láske a pravde.“ Lev XIV. zároveň upozornil na skutočnosť, že na Západe badať rozširovanie náboženskej ľahostajnosti. Pápež upozornil:

„Skrytým nebezpečenstvom, ktorého závažnosť nie je vždy vnímaná, je to, že sa vytráca dych pre to, čo je v podstate najviac ľudské, a to hľadanie zmyslu. Veľké existenciálne otázky zostávajú nezodpovedané, zatiaľ čo sa šíri technologická kultúra, ktorá by mala odpovedať na všetky požiadavky.“

„Avšak aj v tomto kontexte môže stretnutie s Kristom vrátiť životu ľudí plnosť zmyslu a hodnoty“, uviedol pápež a zdôraznil, že Cirkev „nikto nemôže nahradiť v jej misii, ktorá je rovnako naliehavá, ako aj nevyhnutná na zabezpečenie spoľahlivých základov pre budúcnosť ľudstva, aby to bola budúcnosť mieru, spravodlivosti, slobody a bratstva.“

Evangelii gaudium ako referenčný bod

Nástupca sv. Petra ďalej prízvukoval význam apoštolskej exhortácie pápeža Františka Evangelii gaudium:

„Ako vyplynulo z tohtoročného januárového konzistória, Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium pápeža Františka naďalej „predstavuje rozhodujúci referenčný bod: nezavádza len nové obsahy, ale všetko opäť zameriava na kerygmu ako srdce kresťanskej a cirkevnej identity“ (List kardinálom, 21. apríla 2026). Vyzývam preto aj vás, aby ste sa vo svojej práci na všetkých úrovniach vrátili k Evangelii gaudium, s cieľom podporovať „kristocentrickú a kerigmatickú misiu, ktorá vychádza zo stretnutia s Kristom, schopného premeniť život“ (tamže).“

Dopyt po spiritualite a mladí

Veľkú pozornosť si podľa pápeža zasluhuje veľký dopyt po spiritualite, osobitne u mladých, čo bolo viditeľné počas Jubilea mladých. Ľudia vnímajú, že Evanjelium v sebe ukrýva tajomstvo ako byť skutočne šťastnými, konštatoval Svätý Otec.

„Evanjelizácia sa nespolieha na efektívnosť štruktúr ani na spoločenskú dôležitosť (…). Podstatné je skôr dôverovať vedeniu Ducha Svätého a nasledovať cesty, ktoré ukazuje, aby sme mnohých priviedli ku Kristovi, k jeho slovu, ktoré zachraňuje, a k jeho láske, ktorá obnovuje život.“

Duchovná chudoba a hypermediálne spoločnosti

Pápež tiež poukázal na to, že u mladých generácií je možné pozorovať duchovnú „chudobu“, nedostatok motivácie a prostriedkov, ktoré by im umožnili v plnej slobode prehĺbiť tú vieru, ktorá dáva životu zmysel“. Vysvetlil:

„Kultúrna atmosféra, ktorá prevláda v hypermediálnych a konzumných spoločnostiach, redukuje schopnosť trpezlivo sa učiť a s námahou prechádzať cestou osobného hľadania pravdy, a to s vytrvalosťou a kritickým myslením. Hrozí, že každé posolstvo bude vnímané len ako jeden z mnohých názorov.“

Benedikt XVI.: Svätosť života je najpresvedčivejšia

„Kresťanstvo určite nezatraktívnime tým, že zjemníme jeho obsah a zmiernime jeho nároky, ale tým, že s pokorou a odvahou budeme svedčiť o „ceste, pravde a živote“, zdôraznil Petrov nástupca a konštatoval:

„Ako povedal Benedikt XVI.: „To, čo v tomto momente dejín potrebujeme, sú ľudia, ktorí prostredníctvom osvietenej a žitej viery urobia Boha v tomto svete uveriteľným. […] Potrebujeme ľudí, ktorí upierajú pohľad priamo na Boha a od neho sa učia skutočnej ľudskosti. Potrebujeme ľudí, ktorých rozum je osvietený Božím svetlom a ktorým Boh otvára srdce, aby ich rozum mohol hovoriť k rozumu druhých a ich srdce mohlo otvárať srdcia druhých. Jedine prostredníctvom ľudí, ktorých sa dotkol Boh, sa Boh môže vrátiť k ľuďom“ (Benediktova Európa v kríze kultúr, Siena 2005, 63 – 64). Svätosť života preto vždy zostáva najpresvedčivejšou formou krásy kresťanskej viery, ktorá prekonáva časy a ponúka sa každej kultúre.“

Katechéza a sprevádzanie zo strany spoločenstva

Napokon pápež spomenul aj tému katechézy a formačnú činnosť, ktorou Cirkev odovzdáva vieru. Ohľadom krstu uviedol: „Radostná služba spoločenstva pri prijímaní a sprevádzaní katechumenov sa nemôže skončiť slávením sviatosti. Rovnakú zodpovednosť si vyžaduje aj nasledujúca úloha, a to vytvoriť prostredie, v ktorom sa naplnia očakávania, ktoré ich viedli k tomu, aby sa pridali ku Kristovi a k jeho Cirkvi.“

V súvislosti so sviatosťou birmovania pápež pozval k vytváraniu iniciatív, ktoré by ľudí po birmovaní sprevádzali na ich ceste viery a prispievali k ich ľudskému a kresťanskému rastu. Dôležitá je najmä osobná pozornosť ku každému z nich, ktorá je odrazom jedinečnej a osobnej lásky Pána.

Zuzana Klimanová – VaticanNews

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk