Lev XIV. je prvým pápežom na Kanárskych ostrovoch – útočisku migrantov

Návštevu Gran Canaria a Tenerife si Svätý Otec veľmi želal. Jej cieľom je predovšetkým priniesť povzbudenie a vyjadriť vďaku a podporu obyvateľom týchto ostrovov, ktoré sa z typickej turistickej destinácie za päť rokov stali dejiskom migračných tragédií, keď sa na nich vylodili tisíce ľudí v rámci neslávne známej „atlantickej trasy“.

Mnohí zahynuli počas cesty na následky hladu, smädu, chladu, alebo sa utopili, keďže lode nedokázali uniesť váhu cestujúcich. Ostatní dorazili neskoro v noci a v neľudských podmienkach. Vzácna však bola solidarita ľudí, ktorí sa vrhli do vody – počnúc miestnymi rybármi – aby migrantov zachraňovali, alebo sa im snažili poskytnúť jedlo, odev a ubytovanie. V konečnom dôsledku obyvateľstvo Las Palmas urobilo to, čo aj v 18. a 19. storočí, keď prijímalo početných migrantov prichádzajúcich nielen zo Španielska, ale aj z Portugalska, Talianska a iných európskych krajín. (Niekoľko storočí predtým však obyvateľstvo trpelo rabovaním a ničením zo strany holandských pirátov.) Prijímanie migrantov je akoby „poslanie“ obyvateľov Kanárskych ostrovov, ktoré sa znovu prebudilo v roku 2020, keď sa v dôsledku pandémie koronavírusu a všetkých jej katastrofálnych následkov na tieto pobrežia nahrnul obrovský prílev migrantov.

Viac ako 3 000 migrantov pricestovalo pred šiestimi rokmi za menej ako týždeň do prístavu Arguineguín na juhu ostrova. „Muelle de la vergüenza“, „mólo hanby“: tak bol premenovaný Arguineguín kvôli preplnenosti a neistým podmienkam, v akých sa nachádzali imigranti, ktorí prišli na provizórnych plavidlách zo Senegalu, Mali, Mauritánie, Gambie a celej subsaharskej Afriky. A to nehovoriac o Latinskej Amerike, predovšetkým o Venezuele a Kube. „Máme silné väzby s Kubou, mnohí seniori sú Kubánci, ktorí sem emigrovali,“ vysvetľuje jeden z obyvateľov. V čase globálnej pandémie a miestnej núdzovej situácie sa jedine Katolícka charita (Caritas) podarilo v krátkom čase pomôcť stroskotancom a priniesť im jedlo a zdravotnícky materiál. Opustené hotely a zariadenia sa premenili na utečenecké centrá a do akcie sa okrem štátnych a neziskových organizácií zapojili aj rodiny alebo staršie páry, ktoré si „adoptovali“ migrantov.

Ľudskosť, ktorá si zaslúži uznanie

V rozhovore pre vatikánske médiá biskup Kanárskych ostrovov Mons. José Mazuelos odpovedal aj na nasledujúce otázky:

Aká situácia čaká pápeža Leva XIV. po príchode do Las Palmas na Gran Canarii?

Myslím si, že ho čaká masívne privítanie zo strany všetkých ľudí, ktorí na neho čakajú, najmä po tom, čo videli silu Madridu, silu toho, ako Svätý Otec prehovoril v parlamente. Prečo? Pretože španielsky ľud je unavený, je unavený z politiky polarizácie a ideológií, a pápež vyzval, aby sa všetko odložilo bokom, lebo realita je väčšia ako ideológie, ako polarizácia. A práve tu Svätý Otec nachádza ľudí, ktorí niekedy žijú v „beznádeji“, v nedostatku nádeje, pretože ich politici opustili, či už v otázke migrácie, alebo aj v situácii s hantavírusom, keď prišli lode… Ľudia na Kanárskych ostrovoch sa cítili politikou trochu pohŕdaní. A preto skutočnosť, že prichádza pápež, im dáva motiváciu. Je to ľud, ktorý preukázal významnú etickú silu, pretože prekonal všetky výzvy migrácie. Migrácia bola obrovskou výzvou a u tohto ľudu nikdy nebol žiadny rasizmus, nebolo tu pohŕdanie, vždy tu bolo prijatie, pohľad do očí migrantov a to je veľkosť ľudu Kanárskych ostrovov. To je to, čo uvidí pápež. Preto hovorím, že táto krajina sa často cíti opustená, odsunutá na okraj, nikto sa o ňu nezaujíma, hovoria: „Ach, Kanárske ostrovy, to je vlastne takmer Afrika.“ Teraz, keď sem prichádza pápež, je to česť, je to radosť pre tento ľud. A aj Cirkev cíti, že ju Svätý Otec miluje, a zažíva, že aspoň zo strany Cirkvi a pápeža nie je opustená.

Jedným z najsymbolickejších miest pápežovej návštevy bude Arguineguín, ktorý bol roky označovaný ako „el muelle de la vergüenza“, teda „mólo hanby“, kvôli preplnenosti a neistým podmienkam, v akých sa nachádzali tisíce migrantov. Čím je dnes prístav Arguineguín?

Povedal by som, že prístav hanby sa premenil na prístav nádeje, na „muelle de la esperanza“ . Pápež tam nájde nádej, nájde migrantov, ktorých prijala Katolícka charita – Caritas, ktorí prišli na kajakoch a teraz sú integrovaní. A to aj mnohí Latinskoameričania, pretože sem prichádza veľa migrantov z Venezuely a Kuby, s ktorými majú Kanárske ostrovy osobitný vzťah. Mnohí Venezuelčania museli opustiť svoju krajinu, prišli sem a aj oni podelia sa s pápežom o svoje skúsenosti s prijatím a integráciou. Svoje svedectvo podajú aj tí, ktorých nazývam „anjelmi migrantov“, teda rybári, ktorí ako prví vyhľadávajú migrantov a zachraňujú ich na mori. A potom Národná polícia, Civilná obrana, Červený kríž. Tu je naozaj veľká ľudskosť, ľudia sú odlišní, majú ľudskosť, ktorá si zaslúži uznanie.

Aká je súčasná migračná situácia? Dochádza k väčšej kontrole migračných tokov a príchodov?

Áno, v súčasnosti je tok nižší, pretože v krajinách pôvodu prebieha prísnejšia kontrola. Viem, že k tomu dochádza napríklad v Mauritánii, Mali alebo Senegale, kde je situácia zložitá. Ľudia naďalej prichádzajú, momentálne je ich o niečo menej, ale je to len dočasné, zajtra neviem, aká bude situácia, pretože migranti neodišli, zostávajú v utečeneckých táboroch. Keď teda môžu, prichádzajú.

Salvatore Cernuzio, Zuzana Klimanová – VaticanNews

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk