Vo štvrtok 28. mája sa Svätý Otec prihovoril účastníkom 82. generálneho zhromaždenia Talianskej biskupskej konferencie s výzvou, aby sa Cirkev nebála návratu k jadru evanjelia a obnovila svoje poslanie v duchu synodality, načúvania a misie.

Vo svojom prejave pápež pripomenul, že dnešná spoločnosť nesie znaky únavy, roztrieštenosti a osamelosti.

„V našich spoločenstvách niekedy cítime námahu pri odovzdávaní viery a ťažkosti pri oslovovaní mladých generácií. Evanjelium nás však prebúdza. Ježiš pri pohľade na zástupy nevidí problém, ktorý treba vyriešiť, ale úrodu, Božie pole: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!“ (Lk 10, 2). Boh ako neúnavný rozsievač každý deň vychádza do sveta a veľkodušne rozsýpa do sŕdc túžbu po nekonečne, po plnom živote, po spáse, ktorá oslobodzuje.“

Lev XIV. vyzval biskupov, aby sa naučili pozerať na svet „očami Zmŕtvychvstalého“ a neostávali iba pri štatistikách či problémoch.

„Našou prvou úlohou je osvojiť si pohľad Pána. Nesťažovať sa iba na zatvrdnutú pôdu ani sa nezastavovať len pri štatistikách, ale vedieť vidieť očami Zmŕtvychvstalého úrodu, ktorú nám Boh pripravuje.“

Osobitnú pozornosť venoval Rímsky biskup kresťanskej iniciácii a významu krstu. Podľa pápeža nemožno prípravu na sviatosti redukovať na formálny proces, ale treba ju chápať ako cestu uvádzania do života viery a spoločenstva Cirkvi.

„Viera sa odovzdáva a rastie tam, kde existujú živé a pohostinné spoločenstvá, schopné modliť sa a počúvať; kde Božie slovo nezostáva na okraji, ale osvetľuje rozhodnutia; kde je Eucharistia skutočne prameňom a vrcholom; kde chudobní nie sú iba príjemcami služby, ale bratmi a sestrami, v ktorých k nám hovorí Pán; kde mladí nie sú problémom, ale tvárami, hlasmi a príbehmi, s ktorými treba viesť dialóg; kde rodiny nezostávajú samy a zranenia sa neskrývajú, ale s pokorou sa prinášajú pred Pána; kde sa viera premieňa na konkrétnu angažovanosť v spoločnosti, politike a kultúre.“

Významným motívom príhovoru Leva XIV. bola synodalita.

„Synodálna Cirkev je taká, v ktorej každý podľa svojho povolania môže prinášať dar prijatý od Ducha Svätého pre spoločné budovanie. Účasť teda nie je ústupkom, ale požiadavkou spoločenstva a misie; preto sa musí stať metódou, zodpovednosťou a kritériom overovania pri zapájaní rôznych chariziem a služieb, pri rešpektovaní osobitnej úlohy biskupa.“

Svätý Otec zároveň upozornil, že plodnosť Cirkvi nemožno merať počtom, spoločenským vplyvom ani ekonomickou silou.

„Drahí bratia, Pán od nás nežiada, aby sme plodnosť Cirkvi merali podľa počtu, viditeľnosti alebo vplyvu. Keď sa pozeráme Božími očami, objavujeme, že si vybral cestu maličkosti, aby zostúpil medzi nás. Táto logika maličkosti je skutočnou silou Cirkvi.“

Na záver pápež povzbudil biskupov k „odvahe pre podstatné veci“ – pre misijné farnosti, živú katechézu, otvorené spoločenstvá a načúvanie mladým i chudobným.

„Majme odvahu pre podstatné veci! Odvahu pre spoločenstvá, ktoré sa menej usilujú zachovať všetko a sú slobodnejšie ohlasovať Krista. Odvahu pre katechézu, ktorá je cestou iniciácie a trvalého formovania ku kresťanskému životu. Odvahu pre otvorené a misijné farnosti, v ktorých rodiny nachádzajú nové posilnenie zo živnej miazgy evanjelia. Ľud sa rodí z otcov a matiek vo viere, zo spoločenstiev, ktoré dokážu povedať životom skôr než slovami: „Našli sme Mesiáša“ (Jn 1, 41). Taliansko potrebuje toto svedectvo.“

Sr. Jana Pavla Halčinová DKL – VaticanNews

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk