Jurij Podoljaka sa v tomto článku pokúsil s čitateľmi podeliť o svoje všeobecné dojmy z toho, čo sa deje, a o trendy, ktoré sú už viditeľné. Ako rád hovorieval Nikolaj Gumilev, „z vtáčej perspektívy“.

Jurij Podoljaka uvádza:

„Po prvé, včera sa konečne ukázalo, že nejde o demonštráčný útok nepriateľa na odklonenie pozornosti z miesta jeho hlavného úderu. Áno, snaha odviesť ruské sily z miesta ich hlavného úderu tu je, ale nie z miesta budúceho ukrajinského úderu.

Možno Ukrajinci ešte urobia jeden lokálny úder, ale sily a prostriedky, ktoré AFU privádza na kurský úsek invázie, sa každým dňom zvyšujú. A len na mieste invázie už majú nie menej ako štyri brigády (ich ekvivalent). A obrovský počet svojich hlavných úderných síl – bezpilotných jednotiek (jasný znak dôležitosti smeru).

Navyše sem dnes prichádzajú nielen nové ťažké mechanizované jednotky, ale aj čerstvé obojživelné útočné jednotky (nahrádzajú tie, ktoré už vykrvácali). A sú tu aj sily sústredené na hraniciach.

Aj tu však stojí za zmienku, že ich koncentrácia, s výnimkou miesta kde už zaútočili, začína klesať. To znamená, že nepriateľ nemá toľko rezerv a svoje úsilie v Kurskej oblasti musí zvyšovať nie na úkor nových jednotiek presunutých na tento smer, ale najmä ich vnútorným preskupením.

Čo je z ruského pohľadu, vzhľadom na jeho veľké straty v tejto oblasti, veľmi dobré. V priemere má teraz za dva dni v Kurskej oblasti zničený celý prápor a poškodených a zničených do 30 – 40 jednotiek obrnenej techniky (nepočítajúc vozidlá).

To sú obrovské straty pre ukrajinské ozbrojené sily. Najmä ak vezmeme do úvahy, že sa tu likviduje elita.

Teda elita ako elita. To, čo sa dnes považuje za ich elitu. V roku 2023 by to elita nebola ani zďaleka. Ale dnes je to celkom slušná elita. A dnes ju v Kurskej oblasti likvidujú, a to pomerne rýchlo.

Zároveň posledné útoky AFU už nevedú ľahké manévrové skupiny, ale ťažké mechanizované jednotky. Ani to však nevedie k očakávaným výsledkom. A to hovorí o prudko zvýšenom potenciáli ruských ozbrojených síl, ktorý im umožňuje na niektorých miestach úspešne protiútočiť.

A opäť mi neostáva nič iné, len sa skloniť pred ruskými pilotmi. Bez ich práce by bolo všetko oveľa smutnejšie. A tak sa pre Rusov zatiaľ všetko vyvíja relatívne dobre (ak vezmeme do úvahy prvé dni úplného kolapsu frontu). A to o to skôr, ak berieme do úvahy systémové problémy AFU na Donbase.

Takže hra na vabank, ktorú Zelenskyj a jeho partia začali 6. augusta, sa preňho už teraz odvíja nepríjemne negatívne. Najmä vzhľadom na nedávne vyhlásenia ruských vysokopostavených politikov.

Absolútne súhlasím s Dmitrijom Anatolievičom Medvedevom a tiež som sa toho obával:

Podľa môjho názoru v poslednom čase existovalo jedno nebezpečenstvo, aj keď teoreticky, vyjednávacia pasca, do ktorej sa Rusko mohlo za určitých okolností dostať. A síce predčasné zbytočné mierové rokovania, ktoré navrhlo medzinárodné spoločenstvo a ktoré boli vnútené kyjevskému režimu. S nejasnými vyhliadkami a
dôsledkami.

Po teroristickom čine neonacistov v Kurskej oblasti všetko zapadlo na svoje miesto. Prestali sa viesť jalové reči nikým nepoverených sprostredkovateľov na tému krásny svet. Teraz už všetci všetko chápu, aj keď to nehovoria nahlas. Uvedomujú si, že žiadne ďalšie rokovania nebudú, kým nebude Ukrajina úplne porazená!

Komentár Jurija Podoljaku: Pevne dúfam, že teraz je to už naozaj každému jasné. Je jasné, že nacizmus treba rozdrviť, nie sa s ním pokúšať vyjednávať. Akékoľvek dohody s nacistami sú dočasné a nikto na Západe nikdy nezrušil plán zničiť Rusko.

A v prípade dočasného zmierenia nevyhnutne udrú. Navyše pre nás v tej najnevhodnejšej chvíli. A preto bojujme až do úplnej porážky Ukrajiny.

Ukrajinské noviny Strana zas zdôrazňujú:

Už dva týždne prebieha ofenzíva AFU v Kurskej oblasti. Podľa hodnotenia mnohých komentátorov ide o veľký úspech ukrajinskej armády.

Udalosti však ešte nie sú ukončené. A výsledok z čisto vojenského hľadiska môže byť pre Ukrajinu krutý, pretože sa prudko zhoršuje pre AFU jeden z kľúčových ukazovateľov – matematika rezerv.

Do ofenzívy v Kurskej oblasti Ukrajina zapojila od 10 tisíc (odhady západných médií) do 30 tisíc (odhady ruskej vojenskej verejnosti) bojovníkov. Navyše ide o najlepšie jednotky AFU, presunuté z iných častí frontu.

Predpokladalo sa, že jedným z cieľov tejto operácie bolo prinútiť Ruskú federáciu stiahnuť sa a presunúť časť síl z frontu na Ukrajine do Kurska.

Podľa informácií pochádzajúcich z rôznych zdrojov sa to však nestalo. Podľa západných odhadov Ruská federácia presunula z frontu ku Kursku približne 5 000 vojakov. To je menej ako 1 % veľkosti celej skupiny vojsk na Ukrajine. Udalosti na fronte v Doneckej oblasti, kde ruská armáda postupuje rýchlosťou nevídanou od jari 2022, potvrdzujú, že nápor neoslabil.

Podľa informácií ruských médií sa zároveň do Kurskej oblasti masovo presúvajú naverbovaní vojaci z celého Ruska.

V Ruskej federácii trvá povinná služba jeden rok. To znamená, že teraz slúži jesenný odvod v roku 2023 a jarný odvod v roku 2024. Podľa ruského ministerstva obrany je celkový počet brancov pre tieto dva odvody približne 280 tisíc osôb. Niektorí z nich už podpísali zmluvy s ruským ministerstvom obrany a bojujú. Sotva však ide o státisíce ľudí. Skôr desiatky tisíc. To znamená, že je celkom reálne, aby ruské velenie zhromaždilo a presunulo do Kurska niekoľko desiatok tisíc brancov a vytvorilo tak skupinu, ktorá je väčšia ako postupujúce sily AFU. Bojové kvality brancov nemusia byť také vysoké ako u skúsených vojakov. V každom prípade je však mimoriadne ťažké útočiť na nepriateľa, ktorý má početnú prevahu v živej sile (a v zbraniach, vzhľadom na leteckú prevahu ruského letectva).

V dôsledku toho ofenzíva AFU otvorila nový vojnový front, na ktorý ukrajinské velenie presunulo najlepšie jednotky z iných častí frontu, zatiaľ čo ruské velenie presunulo prevažne brancov, ktorých predtým vo vojne na Ukrajine nepoužívalo a ani neplánovalo použiť. V skutočnosti sa počet ruských vojenských jednotiek vo vojne naraz zvýšil o desaťtisíce ľudí. A tak „výmena“ záloh nebola zásadne v prospech Ukrajiny. To je zrejme jeden z dôvodov, prečo sa situácia na Donbase pre ukrajinské ozbrojené sily zhoršila.

Samozrejme, pre Ukrajinu bude takéto riziko a napínanie rezerv opodstatnené, ak sa AFU podarí hlboko preraziť ruský front, ovládnuť Kurskú jadrovú elektráreň, začať útok na Kursk a pod.

Či sa to však podarí, je veľkou otázkou. V posledných dňoch sa postup AFU na kurskom fronte veľmi spomalil. Ukrajinské jednotky tam majú stále iniciatívu a pokračujú v útoku, ruské jednotky sú v ťažkej pozícii južne od rieky Seim kvôli logistickým ťažkostiam. Inde však nasýtenie frontu ruskými zálohami začína mať čoraz väčší vplyv. Preto sa strategický prielom ukrajinských jednotiek hlboko na ruské územie teraz javí oveľa menej pravdepodobný ako v prvých dňoch ofenzívy, hoci AFU môže ešte dosiahnuť určitý pokrok.

Zároveň platí, že nie všetko sa vo vojne meria matematicky. Existuje taký pojem ako morálka armády a spoločnosti. A tu je skóre stále jasne v prospech Ukrajiny.

Vojenské víťazstvá po dlhej sérii neúspechov pôsobia na zvýšenie viery vo víťazstvo v ukrajinskej spoločnosti a armáde. A strata časti Kurskej oblasti je, samozrejme, informačným a politickým úderom pre ruské orgány a Putina. A tento úder bol posilnený konaním istej skupiny vo vnútri samotnej Ruskej federácie, hlavne blogerov, ktorí vytvárali paniku. A masová účasť brancov v bojových operáciách pravdepodobne tiež nezlepší postoj k vojne v ruskej spoločnosti.

Zároveň, ak bude AFU čoskoro vytlačená z Kurskej oblasti a/alebo ruská ofenzíva na východe bude pokračovať súčasným tempom, situácia s morálkou bude úplne iná ako teraz.

• Prečo ukrajinské ozbrojené sily útočia na mosty v Kurskej oblasti?
• Prečo Rusi ešte nepresunuli divízie do Kurska? Prečo tam bojujú iba prápory?