„Veľa ľudí sa do investovania s kryptoaktívami pustí nadšene, ale bez akýchkoľvek informácií o tom, čo to znamená z pohľadu daní. Kryptoaktíva sú však čoraz pozornejšie sledované zo strany daňových úradov a zatajovanie týchto príjmov sa nemusí vyplatiť,“ upozorňuje daňová poradkyňa Vladimíra Mačuhová zo Slovenskej komory daňových poradcov.

Samotné držanie kryptoaktív nie je zdaniteľnou udalosťou. Povinnosť odviesť daň vzniká až vtedy, keď občan kryptoaktíva predá, vymení za iné kryptoaktívum, použije na nákup tovarov a služieb alebo mu plynie príjem z ich držby. Pri výpočte dane je možné podľa odborníčky uplatniť si aj výdavky spojené s nadobudnutím kryptoaktíva, napríklad nákupnú cenu a poplatky burze. Ak boli kryptoaktíva získané formou daru alebo airdropu, vstupná cena je nulová. Sadzby dane sa v roku 2025 podľa odborníčky nemenili. Príjem z kryptoaktív sa zdaňuje sadzbou 19 %, ak celkový základ dane nepresiahne 45 537,98 eura, a 25 %, ak ju presiahne. Navyše je nutné počítať so zdravotnými odvodmi vo výške 15 %.

Od tohto roka platí zjednodušenie pri zdaňovaní stakingu. Daň sa platí až vtedy, keď kryptoaktívum človek predá, nie už v momente jeho prijatia do peňaženky. „Teraz sa pravidlá zjednodušili a sú viac fér. Daň sa totiž platí až z reálneho zisku,“ vysvetľuje Mačuhová. Iné príjmy z pasívneho zhodnocovania kryptoaktív, ako liquidity staking, yield farming, či lending, sa zdaňujú už pri prijatí do peňaženky. „Zdaňovanie príjmov z klasického stakingu je v súčasnosti výhodnejšie,“ dodáva Mačuhová.

Príjem z kryptoaktív sa priznáva v daňovom priznaní fyzickej osoby typu B v oddieli VIII, riadok 16. Povinnosť podať priznanie vzniká, ak celkový zdaniteľný príjem zo všetkých zdrojov presiahne 2 876,90 eura za rok 2025. „Priznanie príjmu z predaja a držby kryptoaktív je nielen zákonná povinnosť, ale aj ochrana pred možnou daňovou kontrolou. Finančná správa má dnes už k dispozícii určité nástroje na identifikáciu transakcií aj v krypto-systéme. Do budúcna sa pripravuje automatické nahlasovanie dát na finančnú správu. Preto je transparentnosť najlepšou prevenciou pred možnými sankciami,“ uzatvára Mačuhová.