V čase, keď v Izraeli zúri boj medzi Palestínou a Izraelom, sa mnohí na pravici i ľavici angažujú na oboch stranách konfliktu, ale pre európskych politických lídrov by tento nekonečný konflikt mal niesť jedno hlavné posolstvo: Rôznorodosť nie je silná stránka.

Tento konflikt, ako aj mnohé iné konflikty v dejinách ľudstva, presvedčivo ukazujú, že napriek všetkým ilúziám, propagande a mantrám adresovaným západnej verejnosti je realita taká, že rozmanitosť je živnou pôdou pre konflikty. Ako už ukázala Európa, vedie k politickej polarizácii, strate identity a predstavuje veľkú bezpečnostnú a sociálnu hrozbu.

V mnohých krajinách v histórii viedla k otvorenej vojne a kolapsu.

Rozmanitosť sa dá do istej miery zvládnuť, napríklad Izrael ako židovský štát sa vyznačuje rozsiahlym a rôznorodým židovským obyvateľstvom, ale spája ich spoločná židovská identita. Izrael nie je zmesou divoko odlišných kultúr bez jednotiacej témy a jeho vzťahy s Palestínčanmi rozhodne nie sú zdrojom „sily“.

Namiesto toho sa Izrael chystá spustiť rozsiahlu operáciu s cieľom pomstiť smrť stoviek občanov a vojakov. Generálmajor izraelskej armády Ghasan Aljan varoval Hamas, že „otvoril brány pekla“.

Izraelský minister obrany Yoav Gallant nariadil „úplné obliehanie“ Gazy, ktorá je domovom 2,3 milióna ľudí: „Nebude tam elektrina, potraviny ani palivo. Bojujeme proti ľudským zvieratám a budeme podľa toho konať,“ povedal.

Vyhlásil to aj izraelský minister energetiky Israel Katz: „Nariadil som okamžite prerušiť dodávky vody z Izraela do Gazy.“

Hamas medzitým vyzval na svätú vojnu a oznámil, že do boja by sa mali zapojiť všetky „arabské a islamské národy“.

Človek si nemôže pomôcť, ale rétorika oboch strán je v kontraste s ľúbivou, nekonečnou propagandou za rozmanitosť vo všetkých západných detských knihách až po televízne reklamy, v ktorých sa usmievajú a držia za ruky najrôznejšie etniká teraz a navždy.

Ani Hamas nie je jediným problémom – aj 1,6 milióna Palestínčanov v Izraeli považujú spravodajské služby krajiny za bezpečnostnú hrozbu a otvorené násilie medzi týmto obyvateľstvom a židovskou väčšinou je v mnohých mestách bežným javom.

Veľká rozmanitosť Európy spočíva

Na európskej úrovni sa zdá, že skutočne dochádza k hlbokému posunu smerom k Izraelu, dokonca aj vláda Benjamina Netanjahua je v európskej liberálnej tlači bežne označovaná za „krajne pravicovú“. Nielen vláda Viktora Orbána úplne podporuje Izrael, ale aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dala celkom jasne najavo, na koho strane stojí.

We stand with 🇮🇱 pic.twitter.com/mDWk8K8QJC

.

— Ursula von der Leyen (@vonderleyen) October 8, 2023

Nemecký kancelár Olaf Scholz zasa povedal, že je „neochvejne na strane Izraela“.

To je v ostrom kontraste s postojom Angely Merkelovej spred mnohých rokov, keď pred viac ako desiatimi rokmi obvinila Netanjahua z pokračovania výstavby osád. V tom čase o tom informoval denník Guardian:

Izraelský premiér v pondelok zatelefonoval Merkelovej, aby jej povedal, že je sklamaný z toho, že Nemecko hlasovalo za rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN odsudzujúcu osady, ktorú USA vetovali.

Podľa nemeckého predstaviteľa, ktorého citoval Haaretz, bola Merkelová rozzúrená. „Ako sa opovažujete?“ povedala. „Vy ste ten, kto nás sklamal. Neurobili ste ani jeden krok na podporu mieru.“

Avšak aj keď Scholz a von der Leyenová zaujali voči Izraelu ústretovejší postoj ako mnohí mainstreamoví európski politici v minulosti, sú to presne tí istí politici, ktorí presadzujú „rozmanitosť“, ktorá môže viesť len ku konfliktu a jedného dňa možno aj k občianskej vojne v Európe.

Stav napätia medzi znepriatelenými skupinami môže existovať desaťročia alebo dokonca stáročia, kým vypukne otvorené nepriateľstvo – Sýria je toho ďalším ukážkovým príkladom. EÚ chce budovať Sýriu a Izrael po celej Európe, pričom dováža obyvateľstvo, ktoré má často nepriateľský postoj k svojim novým hostiteľom.

Too many Finns in…Finland

This migrant moved to Finland and started complaining about there being too many Finns for her liking.

.

“Hopefully that will change in the future,” she says.

This video never stops to amuse me. pic.twitter.com/gmgkTPJThw

— Klaus Arminius (@Klaus_Arminius) October 8, 2023

Aj v samotnej Európe viedli kultúrne a etnické rozdiely v minulosti k vojnovým konfliktom, ktoré dodnes pretrvávajú v rôznych regiónoch, najmä na Balkáne. Akokoľvek je to nepríjemné, etnická a rasová príslušnosť slúži aj ako ostrý bod rozdelenia. Európa má dosť problémov so zvládaním svojich rozporov aj bez dovozu cudzích kultúr úplne odtrhnutých od európskych noriem; napriek tomu musí iniciatíva vynútenej rozmanitosti pokračovať bez obmedzenia.

Tí, ktorí opakujú mantru, že „v rozmanitosti je sila“, vždy opakovali túto frázu skôr ako slogan, slepý pochodový rozkaz bez kontextu a obsahu, a dosť často tento slogan ani nepraktizujú vo vlastnom živote, o čom svedčí to, kam posielajú svoje deti do školy a kde sa rozhodli žiť.

Tí, ktorí patria k hlavnému prúdu, pripúšťajú rastúci hnev a rozdelenie súvisiace s otázkami identity a rozmanitosti. V skutočnosti len minulý týždeň povedal najvyšší diplomat EÚ Josep Borrell: „Migrácia je pre Európsku úniu väčším rozdelením. A mohla by byť pre Európsku úniu rozkladnou silou.“

Borrell je však známy tým, že sa v takýchto otázkach „netrafí“, pričom minulý rok schytal kritiku za svoje výroky o tom, ako vidí Európu:

„Európa je záhrada. Vybudovali sme záhradu. Všetko funguje. Je to najlepšia kombinácia politickej slobody, hospodárskej prosperity a sociálnej súdržnosti, akú bolo ľudstvo schopné vybudovať – tieto tri veci spolu.

„Zvyšok sveta nie je práve záhradou. Väčšina zvyšku sveta je džungľa a džungľa by mohla napadnúť záhradu.“

Niekedy dokážu priznať pravdu, ale na rozdiel od Izraela sa zdajú byť bezmocní zastaviť nekonečnú migráciu, ktorú aktívne podporujú. Mnohí z tých istých európskych politikov, ktorí odsudzujú barbarstvo vraždenia, znásilňovania a zabíjania zo strany Hamasu, sa len málo zmieňujú o vraždách, znásilňovaní a zabíjaní, ktoré majú na svedomí migranti z celého Blízkeho východu, ktorí v priebehu rokov prišli do Európy – s veľkou výnimkou maďarského Viktora Orbána a poľského politického vedenia.

Nejde len o závažné teroristické útoky, ako bol masaker v Bataclane alebo útok kamiónom na vianočný trh v Berlíne. Tieto útoky vždy vyvolávajú symbolické komentáre politickej triedy, ale dôležitejšie sú každodenné vraždy a chaos, ktorým čelia európske mestá v dôsledku masovej imigrácie. Vo Švédsku je rekordný počet vrážd a streľby, v Nemecku je rekordný počet skupinových znásilnení a pakistanské groomingové gangy, ktoré sa roky zameriavali na mladé ženy v britských mestách, boli napriek veľkému počtu obetí utajované. Hoci v každom z týchto prípadov je do veľkej miery zodpovedná rôznorodosť. Európska politická trieda nikdy nepripustí žiadnu, ani len miernu odplatu za tieto zločiny – dokonca aj migranti odsúdení za zločiny sú z Európy deportovaní len zriedka.

EÚ už roky prenasleduje Orbána za to, že zaviedol pre svoju krajinu najzákladnejšiu ochranu v podobe prísnej hraničnej politiky a výstavby hraničného plota. Je v poriadku, ak von der Leyenová a Scholz chcú deklarovať svoju neochvejnú podporu Izraelu, ale rovnaká zdvorilosť by mala byť adresovaná aj ostatným členom EÚ, ktorí sa snažia chrániť svoje vlastné hranice.

Migračnú krízu možno napokon vyriešiť, státisíce ekonomických migrantov možno deportovať a pokojne presídliť do ich domovských krajín a Európa si môže skutočne udržať svoju „záhradu“. Najprv sa však bude musieť vzdať lži, že „v rozmanitosti je naša sila“, a vyrovnať sa s realitou sveta, ktorý nemusí byť nevyhnutne pekný ani ideálny, a ako jasne povedal Borrell, často má vlastnosti „džungle“.

Prečítajte si tiež:

• Al-Džazíra – Netanjahu sa snaží zatiahnuť USA do vojny s Iránom
• Akým výzvam bude Izrael čeliť po začatí pozemnej operácie?
• Bude bitka o pásmo Gazy izraelskou Iwó-džimou?