Kováč: Slavín je vyjadrením úcty obety vojakov

„Je to významné architektonické dielo povojnového obdobia socialistického realizmu, ktoré v sebe zahŕňa niekoľko funkcií, je to pamätník a zároveň vojenský cintorín. Najväčšie nepochopenie Slavína vidím v spolitizovaní jeho odkazu,“ skonštatoval Kováč.

Myšlienka postaviť v Bratislave pamätník na počesť padlým vojakom Červenej armády vznikla krátko po druhej svetovej vojne. Ambíciou bolo vytvoriť monument, ktorý by spolu s Bratislavským hradom tvoril dominantu mesta a bol dobre viditeľný z viacerých mestských lokalít. Verejnú súťaž vyhlásili v roku 1953, svoje návrhy v duchu socialistického realizmu prihlásilo viacero vtedajších popredných architektov a sochárskych umelcov.

Víťazným sa stal projekt sochára a architekta Jána Svetlíka, ktorý stvárnil pamätník ako vertikálne koncipovaný vysoký pilier zakončený sochou vojaka s víťaznou vlajkou. Autorom sochy sa stal Alexander Trizuljak. Pamätník vybudovali v rokoch 1957 až 1960 v priestore už existujúceho pohrebiska padlých vojakov. Tvorí ho šesť masových hrobov a 317 individuálnych hrobov, kde je pochovaných 6845 vojakov a dôstojníkov, príslušníkov druhého ukrajinského frontu. Okrem vojakov je na Slavíne pochovaných aj 100 civilných vojnových obetí, ktoré zomreli v nemocniciach Červenej armády.

Pamätník Slavín je majetkom hlavného mesta, spravuje ho mestská organizácia Marianum. Zabezpečuje údržbu areálu, v kompetencii má aj starostlivosť o umelecké objekty Slavína či sanácie. V roku 2020 napríklad zreštaurovali sklobetónovú stropnú vitráž obradnej siene, v roku 2023 zreštaurovali súsošie na nástupnej ploche k obradnej sieni.

V postupnej obnove objektu chce mestská organizácia pokračovať. Zámerom je kompletná obnova dlažby vrátane schodísk či vybudovanie verejnej toalety. Ale aj vytvorenie múzea druhej svetovej vojny v suteréne pamätníka. „Tieto zámery si vyžadujú značné finančné zdroje, ktoré sú rozpočtované v pôvodných rozpočtoch z roku 2020 v objeme 4,5 milióna eur. Objem nákladov nie je mestská organizácia schopná zabezpečiť z vlastných zdrojov,“ poznamenal Kováč.

Idea zriadiť na Slavíne múzeum vojenskej histórie je podľa riaditeľa pôvodným zámerom pri spracúvaní návrhu obnovy pamätníka. V tom období bola realizovaná technická analýza stavu podzemných priestorov pod pamätníkom. Vypracovaný komplexný stavebno-technický posudok však identifikoval poruchy stavby pamätníka a nevyhovujúce tepelné a vlhkostné izolačné parametre suterénnych priestorov. Na to, aby sa mohlo pokračovať v úvahách, bude preto podľa neho nevyhnutné najprv tieto nedostatky odstrániť, čo závisí od finančných zdrojov.

Slavín sa stal rýchlo obľúbeným miestom stretnutí Bratislavčanov i vyhľadávaným cieľom turistických sprievodcov. Podľa riaditeľa mestskej organizácie si však treba uvedomiť, že je to národná kultúrna pamiatka a zároveň vojenský cintorín, teda pietne miesto posledného odpočinku. Návštevníkov na to upozorňujú aj informačné tabule v piatich jazykoch.

Medzinárodne zrozumiteľné piktogramové značenie upozorňuje napríklad návštevníkov na to, že udržiavané zelené plochy nie sú oddychovou zónou, nemá sa teda na ne vstupovať ani líhať. Aktuálne neevidujú žiadny podnet na takéto nevhodné správanie návštevníkov, na rozdiel od minulosti. V súčasnosti sú však podľa riaditeľa problémom niektorí majiteľa psov, ktorí ignorujú značenie a nemajú ich na vôdzkach. Zdôrazňuje tiež, že Slavín nie je miesto určené na športovanie. „Inline korčuliari či skejtbordisti by si preto mali zvoliť pre svoje záľuby vhodnejšie miesto a rešpektovať značenie,“ odkázal Kováč.

V roku 2022 riešila mestská organizácia v spolupráci s pamiatkarmi poškodenie pamätníka farebným náterom.