Korčok: V4 nemá dobrú reputáciu v EÚ. Slovensko nebude s V4 vo všetkom spolupracovať. Vojenská prítomnosť USA v Európe je naším bezpečnostným záujmom

Slovensko zradilo V4

So zmenou vlády prišla aj nová zahraničná politika Slovenska. Viac prozápadná, viac servilná k Spojeným štátom americkým, no čo je najhoršie, rozbíja jednotu krajín zoskúpených vo Vyšehradskej štvorke – Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko.

Prednedávnom sa to prejavilo tým, že Slovensko sa nezastalo Maďarska a Poľska ohľadom naviazania európskeho rozpočtu na tzv. právny štát. V praxi by to znamenalo, že “neposlušné krajiny”, ktoré majú vlastný pohľad na určité veci, by pod zámienkou, že nedodržujú princípy právneho štátu, mohli prísť o eurofondy.

Maďarsko a Poľsko však nakoniec zvíťazili a vybojovali si, že napríklad prijímanie migrantov nebude patriť pod definíciu “právneho štátu.” Dovtedy bol totiž návrh Európskej komisie vágny a mohol by zahrňovať aj túto tému.

Korčok nechce vo všetkom spolupracovať s V4

Slovensko nepodporením Poľska a Maďarska však ostalo zahanbené. Naši vládni predstavitelia robia voči Bruselu kolenačkovú politiku. Slovenský minister zahraničia už ani neskrýva svoj negatívny postoj k V4.

V rozhovore pre portál Aktuality.sk Korčok ozrejmil, že naša spolupráca so susedmi z V4 nebude vždy jednotná:

“V4 neznamená, že my budeme vo všetkom a vždy spolupracovať. V4 nie je ani organizáciou, ani politickou alternatívou“.

SaSkársky nominant Korčok si taktiež stojí za svojím postojom k právnemu štátu, ktorý je iný ako majú Maďari a Poliaci:

“To je jedna z vecí zásadná, ja sa za ňu staviam“.

Podľa Korčoka V4 nemá dobrú reputáciu

Minister zahraničia ďalej uvádza, že vo V4 nie je jednotný postoj ani k ostatným otázkam ako Ukrajina, Nord stream 2, atď.

Korčok následne povedal na rovinu, čo si myslí o V4:

“Áno v ostatných rokoch V4 nenadobudla tú najlepšiu reputáciu vrámci Európskej únie“.

Ďalšou témou boli naše vzťahy s Ruskou federáciou a so Spojenými štátmi americkými. Korčok tvrdí, že nie je žiaden rusofób, no v bezpečnostnej stratégii jasne pomenoval, kde sa s Ruskom nezhodneme.

Vojenská prítomnosť USA v Európe je naším bezpečnostným záujmom

Naopak, bezpečnostná stratégia sa výrazne javí ako proamerická. Minister zahraničia si však za ňou stojí a obhajuje aj túto pasáž:

“Strategický bezpečnostný záujem Slovenska je aj vojenská prítomnosť USA v Európe“.

“Prítomnosť Spojených štátov v Európe je od 2. sv. vojny, je to nejaký základ stability, no a vidíme čo sa udialo v ostatných rokoch. Okrem iného nezabúdajme, že Spojené štáty sú kľúčovou krajinou NATO, ktorá garantuje aj našu obranu, cez článok 5. No a ich prítomnosť vnímame ako niečo, čo je dobré pre bezpečnosť Slovenska a celej Európy,” tvrdí Korčok.

Slovenskí vojaci pôjdu na zahraničné misie NATO

Minister zahraničných vecí taktiež chce, aby sa slovenskí vojaci podieľali na misiách vojenskej organizácie NATO:

“No pozrite sa, po roku 2014, kedy došlo k narušeniu územnej integrity zo strany Ruska, tak NATO reagovalo, tzv. predsunutou obranou, lebo sme sa nemohli pozerať na to, že nášmu susedovi zobrali kus územia a my teraz budeme sedieť so založenými rukami? NATO má svoje misie aj v iných krajinách a Slovenská republika ako člen NATO nechce byť čiernym pasažierom… preto považujem za úplne prirodzené sa podieľať na tom, čo NATO spoločne robí”.

Korčokova zahraničná politika je v rozpore s názormi Slovákov

Korčokove názory a presadzovanie jeho zahraničnej politiky však nemajú žiadnu legitimitu u slovenského obyvateľstva. Kým Korčok považuje Spojené štáty americké za nášho kľúčového spojenca a Rusko za bezpečnostnú “výzvu”, Slováci to vnímajú presne naopak.

Podľa prieskumu, ktorý dal vypracovať Globsec, Rusko za hrozbu považuje len 26 % Slovákov. Ľudia na Slovensku za väčšiu hrozbu považujú Spojené štáty Americké. Až 41 % Slovákov uviedlo ako hrozbu USA.

Kým minister zahraničia Korčok presadzuje výlučne prozápadnú orientáciu Slovenska, Slováci chcú spolupracovať s krajinami na všetky svetové strany. Podľa ďalšieho prieskumu Globsecu, prozápadnú orientáciu preferuje 21 % Slovákov, provýchodnú 13 % a orientáciu „niekde uprostred “ preferuje až 56 % Slovenských občanov.

Z tohto prieskumu aj iných, ktoré dopadli podobne, jasne vyplýva, že Slováci nechcú byť geopoliticky jednostranne ukotvení na jednu či druhú stranu, ale chcú byť akýmsi mostom medzi Východom a Západom a chcú udržiavať dobré vzťahy na všetky svetové strany. Korčok a spol teda v zahraničnej politike nezastupujú Slovákov, ale presadzujú len svoje proamerické názory.

Samuel Gdovin