Konsolidácia spomalí ekonomiku na 12 rokov, alternatíva by však podľa rozpočtovej rady bolela viac

Až po roku 2027 sa začne negatívny vplyv zmierňovať, keďže dočasné výdavkové opatrenia prestanú pôsobiť a príde k postupnému znižovaniu rizikovej prirážky, ktorú by si štát musel priplácať pri vyššom zadlžovaní. Práve tento efekt je kľúčový. Lacnejšie financovanie dlhu je podľa rozpočtovej rady jedným z mála mechanizmov, ktoré dokážu kompenzovať spomalenie rastu spôsobené daňovou záťažou. Napriek tomu potrvá približne 12 rokov, kým sa úroveň HDP dostane tam, kde by bola bez balíčka. RRZ hovorí o nevhodnej štruktúre opatrení, pretože príliš veľkú váhu dostali tie, ktoré ekonomický rast brzdia najviac.

To však neznamená, že nekonať by bolo výhodnejšie. Slovensko totiž vstupuje do ozdravovania s extrémne slabou východiskovou pozíciou. Teda vysokým deficitom, rýchlo rastúcim dlhom a horiacim ratingovým rizikom. V scenári bez konsolidácie by sa riziková prirážka ďalej zvyšovala, investičná aktivita by slabla a ekonomika by sa prehrievala. Firmy aj domácnosti by sa správali čoraz opatrnejšie, dôvera investorov by klesala a krajina by postupne strácala konkurencieschopnosť. RRZ upozorňuje, že v takomto prostredí by konsolidácia bola skôr či neskôr nevyhnutným krokom na zabránenie útlmu rastového potenciálu.

Prepočty RRZ ukazujú, že ekonomika by sa k rastovej trajektórii bez konsolidácie vrátila približne v roku 2029. No aj vtedy by niesla stopy spomalenia v podobe kumulatívnej straty okolo 0,9 % HDP, ktorá sa vymaže až v druhej polovici nasledujúcej dekády. Výrazne ju prehlbuje fakt, že vláda sa vyhla opatreniam, ktoré sú z pohľadu rastu najmenej škodlivé. Teda reformám prevádzky štátu, majetkovým daniam či zásadnému zvýšeniu adresnosti sociálneho systému. Namiesto toho siaha na cenu práce a firemné dane, čo je v priamom rozpore s dlhoročnými odporúčaniami pre Slovensko.

Najväčšie negatívne efekty prídu podľa rady na trh práce. Do roku 2029 ekonomika stratí zhruba 9,5 tisíca pracovných miest, mzdový rast bude tlmený o jeden percentuálny bod a investičná aktivita firiem oslabí najmä v roku 2027. Živnostníci budú čeliť skracovaniu odvodových prázdnin a zvyšovaniu minimálnych odvodov, čo vytlačí časť nízkopríjmových SZČO z trhu práce. Zhorší sa aj exportná výkonnosť. Vyššie náklady práce a dane zasiahnu konkurencieschopnosť a do roku 2029 spôsobia kumulatívnu stratu približne štvrť percentuálneho bodu.

Domácnostiam bude rásť spotreba citeľne pomalšie. V najbližších troch rokoch klesnú ich disponibilné príjmy o tri percentá oproti scenáru bez konsolidácie, čo stiahne aj celkový domáci dopyt. Hoci prijaté opatrenia dnes bolia, ich odloženie by podľa rady bolo ešte nákladnejšie. Krajina by čelila rastúcej prirážke, riziku zhoršenia ratingu a nižšej schopnosti financovať svoje záväzky.