Komunikácia s vedením reprezentácie bola podľa Jurča dosť zlá, takmer nulová. KHL sa podľa neho zlepšuje

“Nemôžem hovoriť za druhých, ale za mňa bola komunikácia dosť zlá, takmer nulová. Dúfam, že to bolo práve preto, lebo mali prehľad o mojom zdravotnom stave. V tom čase som bol vážne zranený a ak by som špekuloval o iných dôvodoch, mohol by som ľuďom, ktorí robia výber hráčov na MS, krivdiť. Na reprezentáciu som však nezanevrel,” priznal Jurčo slabú komunikáciu od vedenia reprezentácie s tým, že v budúcnosti prípadnú pozvánku rád prijme.

Kritiku na Juraja Slafkovského, ktorý neprišiel na svetový šampionát, považuje za neoprávnenú. “Je ešte pred ním množstvo šampionátov a musíme si uvedomiť, že nebude chodiť na všetky. Jeho telo by to nezvládlo. Na Slovensku to veľa ľudí nerieši, ale dôležitá je aj psychická pohoda hráča. Po náročnej sezóne môžete byť vyčerpaný nielen fyzicky, ale aj mentálne. To, že teraz neprišiel, nič neznamená. Môže pokojne prísť na ďalších osem alebo desať MS. Všetko bude záležať na tom, ako sa bude cítiť. Ľudia majú mylnú predstavu o tom, že každý hráč zo zámoria, ktorému sa skončí sezóna, musí automaticky prísť reprezentovať,” uviedol rodák z Košíc.

Sezónu v Rusku považuje za dobrú. A to aj vďaka spoluhráčovi Patrikovi Rybárovi, s ktorým trávil drvivú väčšinu času. “Čo sa týka mňa, sezóna bola super až do momentu, keď som sa zranil. V januári som si poranil koleno a musel som dlhšie pauzovať. Pôvodné odhady boli, že si do konca ročníka nezahrám. Napokon som nastúpil na posledných sedem zápasov, ale cítil som, že s kolenom to nebolo ideálne. Ak by sme boli ako tím v inej situácii a nebojovali by sme o play off, môj návrat by som neunáhlil. Potreboval som ešte čas na doliečenie a aj preto pre mňa MS nepripadali do úvahy,” priblížil Jurčo.

Napriek tomu, že ide o čínsky klub, svoje “domáce” zápasy hráva v Mytisčiach, čo je mesto neďaleko Moskvy, preto tam nie je veľa cestovania. “V klube je mnoho kanadských a amerických hokejistov. Je to podobné ako v AHL, kde hrajú chalani zo Severnej Ameriky. Dlhé roky som v zámorí hrával a tento štýl mi vyhovuje,” povedal Jurčo.

“Všade sa hokej zlepšuje a rovnako je to aj v KHL. Ľudia, ktorí ju nesledujú, si myslia, že úroveň klesla, keďže odtiaľ nejakí hráči odišli a viacerí tam ísť nechcú,” prezradil na margo KHL.

Očkom sleduje aj finále NHL. Triumf praje svojmu bývalému klubu Edmontonu Oilers. “Na druhej strane by som to doprial aj Tomášovi Nosekovi z Floridy, s ktorým sme si spolu zahrali vo Vegas. Oilers si to však zaslúžia o niečo viac. Sila Edmontonu bola vždy v jeho drvivej ofenzíve, zopár rokov mu chýbala kvalita v obrane, aby to dotiahol až na úplný vrchol. Myslím si, že od minulej sezóny mu už defenzíva funguje. V Kanade je hokej druhé náboženstvo. Ľudia ním žijú odmalička. Medzi jednotlivými klubmi je veľká rivalita. Ťažko povedať, či si navzájom doprajú zisk Stanleyho pohára len preto, aby to vyhral kanadský tím. Bude to určite skvelé finále,” avizoval Košičan. Stav série je zatiaľ 1:0 pre “olejárov”, druhý zápas sa hrá v noci z piatka na sobotu 7. júna.

Už od 19 rokov sa pripravuje na novú sezónu doma v Košiciach s kondičným trénerom. “Keďže som mal dosť zranení, ktoré ma obmedzovali, nemohol by som robiť niektoré veci, aké robia ostatní chalani pri skupinových tréningoch. Momentálne rehabilitujem koleno. Občas si idem zahrať hokej a snažím sa zostať aktívny. Ešte to nie je úplne ideálne, ale o pár týždňov by som do toho chcel nabehnúť už naplno,” povedal slovenský hokejista.

Zatiaľ nevie, či bude v Červenej hviezde pokračovať. “Navyše v klube nevedia, či sa nebude meniť vedenie. Rokovania trochu zamrzli, ale verím, že sa to čoskoro rozhýbe a v blízkej dobe začnú podpisovať hráčov. Určite by som sa tam chcel vrátiť,” doplnil pre spomínané médium Jurčo.