Ján Baránek: “Hanbil som sa, že som zo Slovenska. A môžu za to Matovič, Kollár a Gröhling”

Viacerí z vás vedia, že ide o tzv. stredoeurópsky Davos, ktorý Poliaci každoročne organizujú v Krynici. Tento rok, z mne neznámych dôvodov, bol presunutý do Kaprpacz. Nejdem opisovať priebeh fóra, podelím sa s vami o situáciu, kedy som sa asi prvý raz v živote hanbil za to, že som zo Slovenska

Preskočím všetky oficiality a idem rovno k veci. Sme na slávnostnej večeri, prítomní boli niekoľkí poľskí ministri, veľvyslanci, poslanci poľského Sejmu. Pri stole, po mojej pravici, sedel vysokoškolský profesor – poslanec Sejmu, ďalej jedna poľská ministerka, po ľavici jeden z poľských diplomatov.

Najedli sme sa, objednali sme si kávu a tu sa ma ten vysokoškolský profesor, poslanec, dosť nahlas, aby to počuli všetci, opýta:

„Je pravda, že váš minister školstva je plagiátor?“

Zlý sen sa iba začínal

Normálne som zmeravel, nebol som na takúto otázku pripravený. Ak sa dá vôbec na ňu pripraviť. Kým som hľadal odpoveď, zlý sen iba začínal.

Poliak po mojej ľavej ruke niečo šmátral v mobile a zrazu ruku s mobilom dal pred seba, aby videli viacerí a opýtal sa ma: „Toto je naozaj váš predseda parlamentu?“ Na mobile som uvidel notoricky známu fotokoláž Paris Nemc s obrovskými prsiami a stoporeným penisom, našťastie digitálne rozmazaným, a takisto notoricky známu tvár predsedu Národnej rady SR.

Pokiaľ niekto pri stole nevedel, o čo vlastne ide, o pár minút to už vedeli všetci a nie ja som im to s úškrnom oznamoval. Ja som bol ten, ktorý by sa videl najradšej pod stolom a bál som sa, že toto nie je koniec. Bál som sa, že niekto vytiahne ďalšieho plagiátora, premiéra. Na toto ekonomické fórum chodím už roky, ale takto som sa nehanbil ani za Roberta Fica. Vlastne nikdy.

Od úplnej potupy, čo bola v mojej predstave otázka na Igora Matoviča, ma zachránil Ryszard Terlecki, pravá ruka Jaroslawa Kaczynského, ktorý okamžite zmenil tému s tým, že ako keby som z oka vypadol jednému z poľských ministrov. Ktorému vôbec neviem, lebo mozog mi chcel v tom okamihu všetko vytesniť.

Škodia obrazu Slovenska

Neuvedomujeme si provinčnosť, nezodpovednosť a tragédiu toho, ako ľahkovážne pristupujeme k týmto prehreškom. Zažil som na vlastnej koži, aké to je, keď na vás najvyšší členovia vedenia susednej krajiny pozerajú a čakajú, čo im poviete na tú fotokoláž. Alebo čo im poviete na to, že váš minister školstva je plagiátor. Toto ich totiž nenapadne. Vôbec im nedochádza, ako škodia obrazu tejto krajiny.

A to už nehovorím o tom, aké morálne škody páchajú na mládeži. Akým právom bude asistent na vysokej škole chcieť trestať študenta, ktorý odpisuje na písomke? Jediný relevantný dôvod je iba jeden. Úbohý, zlodejský a primitívny: oni sa nachytať nedali, ty áno. Trest si teda zasluhuješ len ty, lebo si menej šikovný podvodník ako oni.

Na záver vám poviem modelový príklad. Predstavme si (radšej preboha nie!), že nášho predsedu parlamentu pozvú napríklad na oficiálnu návštevu, dajme tomu, Portugalska. Keby som bol vydavateľom portugalského bulvárneho média, čo urobím v deň začiatku tejto oficiálnej návštevy? Asi by moje noviny vyšli so spomínanou fotokolážou na prvej strane. Lebo taký je bulvár všade.

Nenúťte národ hanbiť sa

Toto sme si zaslúžili? To tu naozaj nemá niekto toľko minimálnej zodpovednosti, aby túto krajinu ušetril od podobného ponižovania a zmizol konečne tam kam patrí? (Ja neviem síce kam, ale viem, kam nepatrí.) Ja som sa hanbil za nich ako pes a oni si z toho nič nerobia! Veselo fungujú ďalej.

Kedy si už konečne politici v tejto krajine uvedomia, že na nich sú kladené vyššie nároky, ako na bežného človeka? Alebo sme exkluzívnou krajinou, kde na bežného človeka sú kladené vyššie nároky, ako na politika? Nenúťte tento národ (a mňa) hanbiť sa! To nie je naša hanba. To je vaša hanba!