Každá desiata cigareta v EÚ je nelegálna. Bývalý šéf OLAF-u vysvetľuje, prečo samotné záchyty nestačia

Kessler poukazuje na júlovú operáciu v Španielsku, pri ktorej úrady rozbili dve medzinárodné organizácie zapojené do výroby, distribúcie a pašovania falšovaného tabaku. Zaistili viac ako 20 miliónov cigariet, takmer 40 ton tabaku, výrobné zariadenia, hotovosť, strelné zbrane a 18 vozidiel. Po raziách v šiestich provinciách zatkli 50 ľudí. Koncom roka 2025 priniesla operácia NOXIA II ďalší záchyt 149,5 milióna cigariet a viac ako 105 ton tabaku.

Podľa Kesslera však samotné záchyty problém nevyriešia. Polícia, colné orgány či OLAF môžu zatvárať fabriky, zabavovať stroje a rozbíjať distribučné siete, nedokážu však samotnou represiou odstrániť ekonomickú motiváciu, ktorá nelegálny obchod živí.

„Nelegálny obchod závisí od marže. Čím väčší je rozdiel medzi legálnou cenou a nákladmi na nelegálnu alternatívu, tým silnejšia je ekonomická motivácia,“ upozorňuje Kessler. Rozdiely medzi krajinami podľa neho nemožno vysvetliť iba daňami – úlohu zohrávajú aj geografia, schopnosť kontroly, zásobovacie trasy či správanie spotrebiteľov. Cenový faktor je však podľa neho významný. „Nedávne rozhovory s orgánmi činnými v trestnom konaní ukázali, že nelegálne toky sú čoraz viac poháňané cenovými rozdielmi a dopytom po vývoze,“ podotkol Kessler.

Podiel nelegálnych cigariet je vyšší ako pred desiatimi rokmi

Vývoj za posledné desaťročie ukazuje, prečo Kessler považuje samotnú represiu za nedostatočnú. V roku 2016 sa v EÚ spotrebovalo odhadom 48,3 miliardy nelegálnych cigariet, ktoré predstavovali 9,1 percenta spotreby. Daňová strata dosahovala 10,2 miliardy eur.

V roku 2025 bol absolútny objem nižší – 41,8 miliardy kusov – ich podiel na celkovej spotrebe však vzrástol na 10,3 percenta a daňové straty na 16,7 miliardy eur.

Najvýraznejším príkladom je Francúzsko. Podiel nelegálnych cigariet tam podľa údajov KPMG vzrástol zo 14,7 percenta v roku 2016 na 41,4 percenta v roku 2025. Priemerná cena balenia cigariet pritom podľa údajov citovaných Kesslerom dosahovala 12,54 eura. V Taliansku, kde priemerná cena predstavovala 5,40 eura, sa podiel nelegálnych cigariet za rovnaké obdobie znížil z 5,8 na 2,2 percenta.

Vysoká cena nie je jediným dôvodom nelegálneho obchodu, ale vytvára väčšiu ekonomickú príležitosť pre tých, ktorí dokážu spotrebiteľovi ponúknuť lacnejší nelegálny výrobok.

Nelegál sa sťahuje bližšie k najdrahším trhom

Mení sa aj samotný charakter nelegálneho obchodu. Namiesto tradičného pašovania hotových cigariet do západnej Európy rastie výroba falzifikátov priamo v EÚ a bližšie k trhom, na ktorých sa predávajú za najvyššie ceny.

Ukazujú to aj aktuálne prípady. Talianske úrady v Turíne a okolí odhalili päť nelegálnych fabrík a dva sklady. Zaistili viac ako 230 ton spracovaného tabaku a 22 ton cigariet. Vyšetrovatelia odhadli výrobnú kapacitu na 48-tisíc balení denne a objem produkcie uvedenej na nelegálny trh najmenej na 35 miliónov balení. Výrobky smerovali najmä do krajín severnej Európy.

Vo Francúzsku zase vyšetrovatelia rozbili sieť, ktorá podľa tamojšieho žandárstva od decembra minulého roka uskutočnila 120 zásielok z Belgicka do oblasti Lille. Každá priviezla v priemere približne 7 500 balení cigariet. Hodnotu dovozu úrady odhadli na 12 miliónov eur. Pri prehliadkach zaistili falšované cigarety, 223 500 eur v hotovosti, drogy aj zbraň.

Kessler: Daňová politika musí počítať aj s nelegálnym trhom

Kessler preto upozorňuje, že boj proti nelegálnemu trhu nemožno postaviť iba na represii. OLAF, colné orgány a ďalšie bezpečnostné zložky by podľa neho mali cieliť aj na výrobné zariadenia, suroviny, online predaj a distribučné siete.

Zároveň však musí s rizikom nelegálneho trhu počítať aj samotná verejná politika. „Vo verejnej politike nejde o voľbu medzi ochranou zdravia a represiou. Potrebné je oboje,“ píše Kessler.

Za pragmatický prístup považuje postupné zvyšovanie daní, proporcionálne zaobchádzanie s rôznymi produktmi a posúdenie dopadov na nelegálny trh pred výrazným zvýšením daní alebo zavedením zákazov.