Nahrávky nepomohli predĺžiť väzbu Gašparovi a spol.

Začiatok celej kauzy môžeme datovať k 25. októbru, kedy prokuratúra informovala, že dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry v kauze Očistec doplnil svoj návrh na predĺženie väzby obvinených v tejto kauze o obrazovo-zvukové záznamy. Išlo tu o obvinených bývalých vysokých funkcionárov Policajného zboru vrátane policajného exprezidenta Tibora Gašpara. Podľa prokurátora mali obrazovo-zvukové záznamy potvrdzovať snahy viacerých osôb z prostredia politiky, podnikania a advokácie ovplyvňovať trestné stíhania v závažných kauzách.

Čoskoro na to boli medializované videá s predsedom Smeru Robertom Ficom, exministrom vnútra Robertom Kaliňákom, advokátmi Marekom Parom a Pavlom Gašparom (synom policajného exprezidenta Gašpara) a s podnikateľom Miroslavom Bödörom.

Pokiaľ mali videá prispieť k predĺženiu väzby bývalých policajných funkcionárov na čele s Gašparom, treba uviesť, že tento cieľ sa nepodarilo splniť. Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu totiž návrh na predĺženie väzby zamietol a tak boli dotyční obvinení čoskoro prepustení na slobodu.

Neúspešný pokus o diskreditáciu Smeru-SD

Pokiaľ malo byť cieľom videí aj zdiskreditovať Smer, ako to vyjadril aj predseda Smeru-SD Robert Fico, ani tento zámer sa podľa všetkého splniť nepodarilo. Hoci médiá sa v nasledujúcich týždňoch opakovane k obsahu nahrávky vracali, bolo čím viac zrejmé, že nahrávky nepoukázali na žiadnu závažnú trestnú činnosť zo strany nahrávaných osôb.

8. novembra informoval predseda parlamentného brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (OĽaNO), že na polícii už identifikovali skupinu ľudí, ktorí mohli byť zodpovední za vynesenie nahrávok z poľovníckej chaty. Dočasný policajný prezident Štefan Hamran sa vyjadril, že dotyční policajti majú absolvovať test pravdovravnosti.

Poslanec Krúpa sa tiež  v tejto súvislosti vyslovil, že úniky zo spisov majú nielen politický, ale aj trestnoprávny dosah. Informoval, že Ministerstvo vnútra v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom pracuje na nových opatreniach, ktoré by mali únik takýchto informácií obmedziť. Spomínané vyjadrenia Krúpu zazneli po zasadnutí mimoriadneho brannobezpečnostného výboru, ktorý sa konal v utajenom režime a na ktorý bol okrem šéfa polície prizvaný aj minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO).

Krajský prokurátor skritizoval uznesenie vyšetrovateľa

16. novembra Krajská prokuratúra v Nitre zrušila uznesenie o začatí trestného stíhania v takzvanej kauze Jeleň pre prečin pytliactva. Podľa prokuratúry bola v uznesení vyšetrovateľa nesprávne použitá právna kvalifikácia a skutok opísaný v uznesení „neobsahoval základné zákonom vyžadované náležitosti“. Krajská prokuratúra vtedy zároveň odkázala, že postup dozorového prokurátora z okresnej prokuratúry, ktorá vec dozorovala do prevzatia veci krajskou prokuratúrou, bude predmetom ďalšieho šetrenia zo strany krajskej prokuratúry.

Nitriansky krajský prokurátor Ivan Mandalov v uznesení o zrušení trestného stíhania vo veci pytliactva tvrdí, že skutok, tak ako je opísaný v uznesení vyšetrovateľa NAKA Martina Juhása je „nepreskúmateľný a zmätočný“ a že tiež nemá žiadnu oporu v operatívnych zisteniach polície získaných operatívnym oddelením Národnej kriminálnej agentúry, odbor Západ Nitra, pred jeho vydaním“. Prokurátor ďalej poukázal aj na to, že vyšetrovateľ v priebehu desiatich mesiacov nevypočul poľovného hospodára príslušnej poľovníckej spoločnosti, hoci neznámym páchateľom v tejto veci dával za vinu, že uloženie zveri neoznámili príslušnému poľovnému hospodárovi. Ďalej uviedol, že vypočutý nebol ani užívateľ poľovného revíru.

Prokurátor tiež poukázal na to, že keďže nebolo preukázané nezákonné ulovenie zveri či nezákonné nakladanie s ňou, nemôže obstáť, že vyšetrovateľ Juhás konštatoval podozrenie o spáchaní prečinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Prokurátor tu zdôraznil, že iba táto právna kvalifikácia umožňovala v zmysle Trestného poriadku vydať príkaz na vyhotovovanie obrazovo-zvukových záznamov spojených aj so vstupom do obydlia.

Reakcie Fica a advokátov

Koncom novembra sa konal brífing Roberta Fica za účasti advokátov Paru a Gašpara. Fico a dvojica advokátov sa zhodla na tom, že v kauze odposluchov treba preveriť prípadnú zodpovednosť orgánov činných v trestnom konaní. Fico vtedy informoval, že v tejto veci už podal trestné oznámenie a zároveň sa obracia aj na Európsku komisiu. O dianí v súvislosti s nahrávkami sa neváhal vyjadriť ako o štátnom a politickom terorizme.

Podľa Fica tu došlo k porušeniu trestného zákona, k spáchaniu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, k mareniu spravodlivosti a tiež k ohýbaniu práva. Advokáti Para a Gašpar sa spýtali, ako majú chrániť svojich klientov, keď sa nahrávajú ich dôverné rozhovory a tým je vyzradená ich obhajobná taktika. Para uviedol, že sa mieni obrátiť aj na európske inštitúcie. Avizoval tiež, že bude čeliť konaniu pred Slovenskou advokátskou komorou, pričom verí, že komora tu zaujme rázne stanovisko.

Prístup médií ku kauze

V súvislosti s kauzou je zarážajúci aj prístup liberálnych mainstreamových médií. Široké rozoberanie témy nahrávok sa v ich prípade týkalo skôr rozoberania obsahu nahrávky a nie faktu, že tu došlo k odpočúvaniu lídra opozičnej politickej strany. Priamo bulvárne tému spracoval napríklad denník SME. Článok Dominiky Colombovej z 26. októbra sa venoval popisu vizuálnej stránky nahrávok, vrátane toho, ako boli účastníci stretnutí na chate oblečení a čo pili.

Ficovi sa tiež nepozdávalo, že moderátor diskusnej relácie RTVS O 5 minút 12 Marek Makara taktiež rozoberal vo svojej relácii obsah tejto nelegálne získanej nahrávky, pričom navyše tak urobil v jeho neprítomnosti. Fico preto v tejto súvislosti napísal list generálnemu riaditeľovi RTVS Jaroslavovi Rezníkovi, v ktorom od RTVS žiada aj oficiálne ospravedlnenie.

Ladislav Kováčik