Vláda vyslovila nesúhlas s Istanbulským dohovorom, navrhuje poslancom urobiť to isté. Kabinet schválil aj 13. dôchodky, dvojnásobné prídavky na deti a zrušenie diaľničných známok

Bratislava 12. februára 2020 AKTUALIZOVANÉ (SITA/TASR/HSP/Foto:SITA-Ľudovít Vaniher)

Od decembra tohto roka by sa mal Slovensku zaviesť trinásty dôchodok pre všetkých penzistov. Ten nahradí doterajší vianočný príspevok, ktorý Sociálna poisťovňa vlani vyplácala len tým penzistom, ktorých dôchodok alebo úhrn dôchodkov dosahoval najviac 658,50 eura

Kým suma vianočného príspevku klesala s rastúcou výškou dôchodku, trinásty dôchodok bude Sociálna poisťovňa vyplácať v rovnakej výške pri rovnakom druhu dôchodku. Všetci starobní dôchodcovia by mali dostávať trinásty dôchodok v sume 460 eur, čo je priemerná suma starobnej penzie. Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý v stredu schválila vláda.

Kabinet súčasne schválil návrh, aby sa parlament legislatívnym návrhom zaoberal v skrátenom legislatívnom konaní. Výdavky na vyplácanie trinástych dôchodkov majú v tomto roku dosiahnuť 589 miliónov eur ročne. Po odpočítaní 147 miliónov eur, ktoré sa usporia na zrušených vianočných príspevkoch, tak čisté výdavky na trináste penzie predstavujú 442 miliónov eur.

Poberatelia ostatných druhov dôchodkov by mali dostávať vždy v decembri trinásty dôchodok vo výške, ktorá zodpovedá priemernej sume daného druhu dôchodku. Pri predčasných dôchodcoch má ísť o 433 eur, invalidných penzistoch s mierou postihnutia nad 70 percent 380 eur, invalidných dôchodcoch pri miere postihnutia do 70 percent 209 eur, vdovy majú poberať trinásty dôchodok v sume 263 eur, vdovci 208 eur a poberatelia sirotských dôchodkov 138 eur. Trinásta penzia pre poberateľov sociálnych dôchodkov má dosahovať 255 eur a invalidných dôchodcov z mladosti 281 eur. Nárok na trinástu penziu má mať 1 milión 422-tisíc dôchodcov.

Poberateľ sólo starobného dôchodku má dostať trinásty dôchodok vo výške priemerného starobného dôchodku. “V prípade, ak bude mať poistenec nárok na viacero dôchodkových dávok, vyplatí sa len jeden 13. dôchodok a to ten, ktorého suma je najvyššia,” uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Ak teda dôchodkyňa dostáva napríklad starobný dôchodok vo výške 450 eur a k tomu vdovský dôchodok 150 eur, bude mať nárok len na trinásty dôchodok v sume 460 eur. Trináste dôchodky sa majú s výnimkou sociálneho dôchodku a invalidného dôchodku z mladosti financovať z rozpočtu Sociálnej poisťovne. Poisťovňa pritom dokázala hospodáriť bez finančnej pomoci štátu len v minulom roku. Už v tomto roku by mala zo štátneho rozpočtu dostať finančnú výpomoc v sume 200 miliónov eur a v roku 2021 ďalších 100 miliónov eur. Ak parlament schváli zavedenie trinástych dôchodkov, finančná pomoc štátu pre Sociálnu poisťovňu sa bude musieť zvýšiť.

Vláda tiež schválila návrh novely zákona o prídavku na dieťa, podľa ktorého sa mesačný prídavok na dieťa od začiatku budúceho roka zvýši z 24,95 eura na 50 eur. Aj týmto návrhom by sa mal parlament zaoberať v skrátenom legislatívnom konaní.

“Rodiny nemôžu čakať a trpieť tým, akým chaosom môže byť táto krajina poznačená po nasledujúcich parlamentných voľbách,” povedal na utorkovej tlačovej besede predseda vlády Peter Pellegrini. Zvýšenie prídavkov na deti si v budúcom roku vyžiada 300 miliónov eur, v roku 2022 to má byť 333 miliónov eur a v roku 2023 už 341 miliónov eur. “Som presvedčený o tom, že štát takéto výdavky zvládnuť musí,” zdôraznil v utorok premiér.

Postup vlády pri schvaľovaní dvojnásobných prídavkov na deti a trinástych dôchodkov kritizuje Asociácia priemyselných zväzov (APZ). “Nikdy sme neboli proti sociálnym opatreniam či úľavám pre ľudí a firmy. Na druhej strane, takto závažné a finančne náročné opatrenia prijaté v skrátenom legislatívnom konaní, bez vyčíslenia dopadov či akejkoľvek analýzy, môžu Slovensku veľmi uškodiť. Naša krajina potrebuje koncepciu a plán, nie nepremyslené opatrenia,” povedal pre agentúru SITA generálny sekretár APZ Andrej Lasz. Upozornil na to, že vláda sa odmietla v tomto roku zaoberať návrhmi dôležitých opatrení, ktoré by pomohli firmám aj ich zamestnancom.

“Odôvodnila to tým, že sa nachádzame na konci volebného obdobia a parlament už zasadať nebude. Je preto zarážajúce, že doslova niekoľko dní pred voľbami už nie je problém zvolať rokovanie vlády aj parlamentu,” dodal Lasz. Výhrady k postupu vlády má aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). “Očakávame, že v zásadných otázkach týkajúcich sa ekonomiky, verejných financií a podnikateľského prostredia sa vláda SR obráti na oficiálnych sociálnych partnerov – členov tripartity,” uviedol pre agentúru SITA tajomník RÚZ Martin Hošták.

Strana Smer-SD chce iniciovať zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, na ktorej by poslanci tieto návrhy schválili v skrátenom legislatívnom konaní. Zvolanie schôdze podporia SNS a ĽSNS, proti mimoriadnej schôdzi je Most-Híd. Šéf Mostu-Híd Béla Bugár namietal, že tieto návrhy spôsobia „dieru“ v rozpočte 800 miliónov eur a poukázal na rozhodnutie vlády o obmedzení výdavkov.

Na to, aby bola schôdza uznášaniaschopná sa musí prezentovať aspoň 76 poslancov zo 150. Smer, SNS a ĽSNS majú dohromady 74 poslancov. Ak sa k nim pripočítajú aj hlasy troch nezaradených poslancov Rastislava Holúbka, Petra Marčeka a Martiny Šimkovičovej, ktorí pomerne často hlasujú s vládnymi stranami, tak Smer a SNS pretlačia program schôdze aj bez Mostu-Híd.

Vláda vyslovila nesúhlas s Istanbulským dohovorom, navrhuje Národnej rade SR urobiť to isté

Vláda SR nesúhlasí s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji (známy ako Istanbulský dohovor) a navrhuje Národnej rade SR, aby rovnako vyjadrila nesúhlas s týmto dokumentom. Nesúhlasné stanovisko kabinetu schválili jeho členovia na stredajšom rokovaní.

Krok vychádza zo súčasnej situácie týkajúcej sa postoja a procesu odmietnutia ratifikácie dohovoru. Vláda v polovici decembra 2019 zobrala na vedomie uznesenie parlamentu z marca a novembra 2019, aby exekutíva nepokračovala v procese smerujúcom k ratifikácii uvedeného dohovoru.

Dôvodom bola existencia pochybností pri výklade viacerých ustanovení tohto dokumentu a ich možných rozporov s Ústavou SR. Ide predovšetkým o rozpor s ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy a tiež o nejasnosti v otázke odstraňovania rodových stereotypov.

Vláda v decembri poverila predsedu vlády požiadať prezidentku SR, aby oznámila Rade Európy úmysel SR nestať sa jeho zmluvnou stranou. Prezidentka Zuzana Čaputová tak zatiaľ neurobila, v procese ukončenia procesu odmietnutia Istanbulského dohovoru sa riadi iným právnym výkladom, ako je názor vlády.

Keďže zjednotenie stanovísk neprinieslo ani pondelkové (10. 2.) stretnutie troch najvyšších ústavných činiteľov k tejto téme, v záujme ukončenia diskusií o tomto dohovore vláda navrhla Národnej rade SR, aby s Istanbulským dohovorom vyslovila nesúhlas.

Premiér: Národná rada SR môže definitívne odmietnuť ratifikáciu Istanbulského dohovoru

Vyjadrenie Národnej rady (NR) SR k Istanbulskému dohovoru na mimoriadnom rokovaní parlamentu dáva možnosť definitívne sa vyrovnať s týmto dokumentom a zavŕšiť proces odmietnutia jeho ratifikácie. Povedal to predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) po stredajšom rokovaní kabinetu.

Vláda reaguje na súčasnú situáciu, keď v prípade ukončenia procesu odmietnutia ratifikácie má úrad prezidentky SR Zuzany Čaputovej iný právny výklad, ako je stanovisko vlády. Keďže zjednotenie stanovísk neprinieslo ani pondelkové (10. 2.) stretnutie troch najvyšších ústavných činiteľov k tejto téme, v záujme ukončenia diskusií o tomto dohovore vláda navrhla NR SR, aby s týmto dohovorom vyslovila nesúhlas.

“Pevne verím, že na základe vyjadrenia parlamentu a definitívneho odmietnutie ratifikácie by pani prezidentka a všetky príslušné inštitúcie mohli informovať Radu Európy, že sa SR nestane zmluvnou stranou dokumentu, ktorý vyvoláva napätie v spoločnosti,” zdôraznil Pellegrini. “Ak sa tak nestane, budem sa snažiť o proces späťvzatia, stiahnutia podpisu k ratifikácii,” dodal.

Zdôraznil, že rôzne právne výklady a špekulácie o procesnej správnosti odmietnutia ratifikácie nemôžu byť obštrukciou naplniť vôľu väčšiny spoločnosti, ktorá si želá, aby Slovensko nebolo súčasťou dohovoru.

Miroslav Lajčák sa pri Istanbulskom dohovore zdržal hlasovania

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) sa v stredu počas rokovania vlády zdržal hlasovania o Dohovore Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor). Ako uviedol po rokovaní, nestotožnil sa so stanoviskom vlády, ktorá s dokumentom nesúhlasí.

“Zdržal som sa hlasovania, lebo si myslím, že procedurálne to nie je v poriadku,” povedal šéf slovenskej diplomacie. Poznamenal, že ako predseda Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť ešte v minulom volebnom období odporúčal vláde, aby ratifikovala tento dohovor, hoci aj s výhradou. “Aby som si zachoval konzistentnosť so svojimi vlastnými názormi, tak som sa zdržal hlasovania,” vysvetlil.

Podľa Lajčáka by diskusia bola jednoduchšia, keby sa nekonala tesne pred parlamentnými voľbami. Pripomenul, že podpis sa nedá vziať späť, ale dá sa prijať vyhlásenie, že krajina nemá v úmysle stať sa zmluvnou stranou dohovoru, ale bol zvolený iný postup. “V konečnom dôsledku má však hlavné slovo hlava štátu,” uzavrel Lajčák.

Kabinet schválil zrušenie diaľničných známok, autá do 3,5 tony by mali jazdiť po diaľniciach bezplatne

Vláda v stredu schválila návrh na zrušenie zákona o diaľničnej známke s účinnosťou od 1. januára 2021. Motoristi s autami do 3,5 tony by tak mali od budúceho roka jazdiť po diaľniciach a rýchlostných cestách bezplatne. Kabinet zároveň odsúhlasil skrátené legislatívne konanie o zrušení diaľničných známok. Oba návrhy, ktoré vláda odobrila s pripomienkami, predložil premiér Peter Pellegrini (Smer-SD), obišiel tak ministra dopravy a výstavby Árpáda Érseka (Most-Híd), ktorý má uvedenú problematiku v kompetencii.

“Navrhuje sa zrušiť povinnosť úhrady diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov ciest z dôvodu nedostatočnej diaľničnej siete a zvýšenia disponibilného príjmu obyvateľstva,” vyplýva z predkladacej správy k návrhu na zrušenie zákona o diaľničnej známke. Návrh nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Predpokladaný negatívny vplyv z dôvodu zrušenia povinnosti úhrady diaľničných známok dosahuje 70 miliónov eur ročne. Po odpadnutí tohto daňového výdavku možno podľa vlády predpokladať pozitívny vplyv na daňové príjmy vo výške 10 miliónov eur.

Zrušenie diaľničných známok pre fyzické a právnické osoby predtým inicioval predseda Národnej rady SR a Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko. Schválením návrhov na zrušenie diaľničných známok a na vyslovenie nesúhlasu s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu podmienil zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu. Danko si za návrh zrušiť diaľničné známky, kým nebudú dostavané diaľnice, vyslúžil tvrdú kritiku od viacerých expertov. Tí to v reakciách pre agentúru SITA označili za nezmysel a zúfalú snahu získať si hlasy voličov krátko pred parlamentnými voľbami.

“Pre ministerstvo dopravy nie je aktuálnou téma zrušenia diaľničných známok. K priebehu legislatívneho procesu sa nebudeme vyjadrovať,” uviedla pre agentúru SITA rezortná hovorkyňa Karolína Ducká. Národná diaľničná spoločnosť, a. s. (NDS) zareagovala, že počíta s príjmami z diaľničných známok vo svojich plánoch a bez nich nie je schopná zabezpečiť prevádzku a údržbu diaľnic, investície do diaľnic v prevádzke a splácanie existujúcich investičných úverov. “V prípade výpadku týchto príjmov musia byť nahradené inými zdrojmi – prevádzkovými dotáciami zo štátneho rozpočtu. V opačnom prípade nebude možné zabezpečiť prevádzkovú schopnosť diaľnic a ich bezpečnosť, bude ohrozená platobná schopnosť NDS a hrozí cross default (predčasné splatenie úverov) od bánk,” poznamenala pre agentúru SITA hovorkyňa NDS Michaela Michalová.

Danko v utorok povedal, že sa nechce ďalej pred ľuďmi hanbiť, že štát od nich berie poplatky za diaľničné známky. Pre šéfa národniarov je to jedna z politických podmienok na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu. “Je to súčasne aj moja výzva, aby sa úplne zmenili zákony, ktoré určujú výšku nielen diaľničných známok, ale aj mýta, a aby sa zmenil systém výstavby diaľnic,” vyhlásil Danko. Ľudia by si podľa neho mali uvedomiť, že štát koná zodpovedne a nechce od ľudí niečo, čo si nezaslúži. Diaľnice na Slovensku podľa Danka nebudú, keď sa nezmení stavebný zákon a zákon o verejnom obstarávaní, a keď si Slovensko nepožičia niekoľko miliárd eur na ich dostavbu.

Dopravný analytik Jozef Drahovský označil Dankov nápad na zrušenie diaľničných známok za účelový predvolebný zámer. “Nakoľko diaľničné známky sa platia za používanie diaľnic a sú jedným z príjmov pre ich údržbu, ich zrušenie bude mať za následok výpadok príjmu k danému účelu,” zareagoval Drahovský pre agentúru SITA. “Pravdepodobným cieľom je konať čo najhoršie pre budúcu vládu, ktorá bude musieť hľadať iné zdroje na ich údržbu,” dodal Drahovský, ktorý je vo voľbách kandidátom za stranu Sloboda a Solidarita (SaS).