Ako sa uvádza v dokumente, víziou stratégie je vytvorenie spoločnosti, v ktorej budú korupčné praktiky eliminované, a občania budú mať dôveru v inštitúcie, ktoré ich zastupujú. Dôveryhodné verejné inštitúcie sú podľa materiálu základným kameňom právneho a demokratického štátu a mali by efektívne čerpať verejné finančné prostriedky a účelne ich vynakladať tak, aby výsledky občan reálne pocítil v bežnom živote.

„Budovanie dôvery občanov v jednotlivé orgány ústrednej štátnej správy nestojí len na ich vedúcich predstaviteľoch, ale na každom zamestnancovi, ktorý musí dbať na základné zásady a ciele stratégie,“ deklaruje dokument. Ciele stratégie sú pritom postavené na štyroch hlavných pilieroch, konkrétne budovanie a posilnenie kapacít, vzdelávanie a komunikácia, riadenie korupčných rizík a zber dát a monitoring. Pokiaľ ide o opatrenia napĺňajúce ciele stratégie, tie vychádzajú z poznania súčasného stavu a zároveň reflektujú odporúčania z medzinárodných hodnotiacich procesov, ako sú napríklad odporúčania OECD.

Korupcia podľa materiálu predstavuje riziko pre stabilitu a bezpečnosť spoločnosti, podkopáva dôveryhodnosť inštitúcií a hodnoty demokracie, etické hodnoty a výkon spravodlivosti a ohrozuje ekonomický rozvoj a právny štát. „Boj proti korupcii obsahuje preventívnu a represívnu zložku, pričom nie je možné preferovať represívne opatrenia pred preventívnymi, nakoľko obe zložky tvoria synergickú súčasť v protikorupčnom boji. Boj proti korupcii si vyžaduje celospoločenský prístup, ktorého predpokladom je spolupráca verejného a súkromného sektora, ako aj akademickej obce, podnikateľských subjektov aj občanov,“ konštatuje stratégia. Dokument zároveň zdôrazňuje, že spolupráca v rámci verejného sektora by nemala obchádzať územné samosprávy, ktoré by mali byť jedným z kľúčových partnerov v implementovaní protikorupčných opatrení.

Hlavným negatívnym vplyvom korupcie je podľa stratégie oslabovanie dôvery občanov v právny štát. Dôsledkom korupcie je aj neefektívne rozdeľovanie verejných prostriedkov, deformácia hospodárskej súťaže a nadbytočné náklady pri podnikaní, ktoré preukázateľne spomaľujú hospodársky rast krajiny, ktorý nevedie k udržateľnému rozvoju spoločnosti. „Zo sociologického hľadiska tieto negatívne javy prehlbujú spoločenské nerovnosti a narúšajú zásadu rovnakých príležitostí. Zároveň môžu ohrozovať vnútornú aj vonkajšiu bezpečnosť štátu, a tiež poškodzovať dobré meno SR v zahraničí,“ uzatvára materiál.