Každý hrdý národ si ctí osobnosti, ktoré stáli pri vzniku jeho štátnosti. Aj u nás si vlastenci a vlastenecky uvedomelé médiá a politici pri vhodných príležitostiach zvyknú pripomínať ľudí, ktorí sa dôležitou mierou podieľali na budovaní našej republiky. Ale ako to už býva, na niektorých sa pritom pozabudne, hoci niekedy práve títo majú väčšie zásluhy, než ktokoľvek iný. Dnes si chceme pripomenúť človeka, ktorého prínos v začiatkoch Slovenskej republiky bol o to významnejší, o čo viac je dnes jeho meno ukryté pred zrakmi verejnosti.

Ale začnime najskôr z iného konca. Pre malú, novo vzniknutú krajinu je obzvlášť citlivou, ba životne dôležitou oblasť vzťahov so zahraničím, so susedmi a veľmocami. Mladý štát pre svoju plnohodnotnú štátnosť azda zo všetkého najviac potrebuje vybudovať si fungujúci aparát primerane suverénnej, vlasteneckej a dostatočne diplomaticky a geopoliticky relevantnej zahraničnej politiky a sieť zahraničných kontaktov vo vzťahu k dôležitým i menej dôležitým centrám moci v blízkom i vzdialenom zahraničí.

Zvládať nuansy medzinárodnej politiky s jej intrigami, nástrahami a zložitosťami, to si vyžaduje človeka s výrazným talentom, znalosťami a skúsenosťami. Dôležitou postavou je samozrejme minister zahraničia, lenže často ide o politicky nominovanú persónu bez diplomatických skúseností. V takom prípade musí stáť za ním šedá eminencia, skúsený profesionál, ktorý objaví rozumné riešenie často zdanlivo neriešiteľných zahraničnopolitických rébusov, zahladí nedorozumenia a nájde kompromisy medzi nediplomatickými rozhodnutiami politikov a diplomatickou nevyhnutnosťou medzinárodných vzťahov.

Takýmto človekom bol v prvých rokoch mladej republiky bývalý štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Jozef Šesták. Bol iniciátorom a jedným z dvoch zakladateľov niekdajšieho Ministerstva medzinárodných vzťahov v roku 1990 a v rokoch 1994 – 1998 zastával funkciu štátneho tajomníka postupne až pod tromi ministrami zahraničia (Schenk, Hamžík, Kramplová).

A práve on v pozícii štátneho tajomníka bol hlavnou postavou slovenskej zahraničnej politiky pri riešení takých zásadných otázok ako bol vstup do EÚ, vstup do OECD, vstup do NATO, spor s Maďarskom vo veci Gabčíkovo-Nagymaros či podpis Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom.

Kariéra Ing. Jozefa Šestáka, PhD. bola však omnoho bohatšia než len funkcia štátneho tajomníka. Bol zakladateľom a prvým prezidentom medzinárodnej organizácie študentov ekonomických a obchodných vysokých škôl AIESEC, v období „Pražského jara“ bol jedným z lídrov študentského hnutia na Slovensku, bol spoluzakladateľom a prvým viceprezidentom Zväzu vysokoškolákov Slovenska.

Ako diplomat pracoval vo Washingtone, v Prahe a vo Viedni a preukázal taký talent na vedenie náročných medzinárodných vyjednávaní, že bol poverený zastupovaním vedúceho delegácie ČSSR pri vedení rokovaní medzi svetovými veľmocami o znížení ozbrojených síl a výzbroje v strednej Európe (1983 – 1988). Bol expertom v česko-slovenskej delegácii pri rokovaniach o odsune sovietskych vojsk z nášho územia, viedol delegáciu ČSFR na medzinárodných rokovaniach o režime Otvorené nebo v Kanade a v Maďarsku (1990).

Je autorom koncepcie ekonomickej dimenzie diplomacie, ktorá sa ujala aj medzinárodne. Na túto tému zorganizoval v rokoch 1996 a 1997 dve svetové konferencie pre vysokých predstaviteľov ministerstiev zahraničných vecí z viac ako 50 krajín sveta, kde hlavným rečníkom bol bývalý minister zahraničných vecí Nemecka Hans-Dietrich Genscher.

Krátko bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Rakúsku, odkiaľ bol odvolaný novo nastúpenou Dzurindovou vládou ako „mečiarovec“, hoci samotný Mečiar ho nemal v obľube a trpel ho iba preto, lebo mal výsledky a ako profesionál bol ťažko nahraditeľný. Následne pôsobil ako hlavný štátny radca a poradca na ministerstve zahraničia. Je autorom mierového projektu pre riešenie krízy na Blízkom východe, ktorý prezentoval expertom Európskej komisie pre Blízky východ a rakúskemu predsedníctvu EÚ, a ktorý vysoko ocenil aj vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana.

Na sklonku svojej bohatej profesionálnej kariéry pôsobil v rokoch 2009 – 2018 ako veľvyslanec – generálny konzul Slovenskej republiky v Istanbule, kde bol dva roky doyenom Istanbulského konzulárneho zboru, ktorý je najväčším konzulárnym zborom na svete. Externe prednáša na prestížnej súkromnej KOC University v Istanbule.

Vo vydavateľstve Veda Slovenskej akadémie vied vyšla kniha spomienok Jozefa Šestáka s názvom „Diplomat, moje poslania a príbehy“. Slávnostne bola uvedená do života 1. júna 2023 v reprezentačných priestoroch vydavateľstva Veda na Štefánikovej ulici za účasti veľvyslancov viacerých krajín pôsobiacich na Slovensku a ďalších významných hostí. Čitateľ v nej nájde množstvo pozoruhodných scén, príbehov a udalostí z prostredia veľkej i menšej politiky, viaceré sú humorné, iné pikantné, ale niektoré sú aj veľmi zaujímavé z hľadiska histórie, hoci doposiaľ ostali širokej aj odbornej verejnosti neznáme.

Nielen priami účastníci dramatického diania z tých rokov, ale aj široká verejnosť tak dostáva do rúk úplne nový zdroj informácií, pričom niektoré z nich si možno začnú žiť vlastným životom a nie je vylúčené, že môžu mať aj výbušnú povahu.