Je po obedňajšej prestávke. Na mieste pre svedka sedí muž.

Sudkyňa:

„Pán svedok, ste Michal V.?“

Svedok:

„Áno“.

Sudkyňa číta, zrejme z predloženého občianskeho preukazu:

„Narodili ste sa (tam a tam) (vtedy a vtedy)

„Áno“

„Bytom (tam a tam)?“

„Áno“

Sudkyňa:

„Pán svedok, rozumiete po slovensky?“

„Áno“

Sudkyňa mierne zaváha:

„Ale aká je vaša materská reč?“

„Slovenčina“

Sudkyňa začne premŕvať papiermi, po chvíli sa spýta:

„Aká je vaša národnosť“

„Slovenská“

A keďže sudkyňa ďalej čosi hľadá, svedok dodá:

„Som Slovák“

Ale sudkyňa už mlčí, len pozerá do papierov, očividne nevediac, čo a kam. Po dlhšej chvíli sám svedok povie:

„Neviem, či nedošlo k omylu, zámene. Ja som Michal V., ja som predal Jánovi Kuciakovi dom vo Veľkej Mači“.

Toľko k úrovni súdu storočia. Hneď v druhý deň výsluchu svedkov došlo k zámene, namiesto svedka bol predvolaný úplne iný človek, ktorý sa v procese mihol len okrajovo. Ale mal rovnaké meno, tak naša súdna mašinéria predviedla jeho. Neuveriteľné.

Zoltán Andruskó

Po incidente so zameneným svedkom nasledoval ako svedok Zoltán Andruskó, ktorý je už odsúdený a tak bol privedený eskortou. Z neznámeho dôvodu má zas tvár zakrytú maskou  – v miestnosti mu ju ale dajú dole. Holohlavý muž stredného vyššieho veku – ten sa stratí v dave aj bez masky. Je už odsúdený na 15 rokov lebo prijal dohodu o vine a treste, ale možno dúfa, že bude na slobode skôr.

Andruskó pôsobil nesvoj, problémy mu niekedy robilo aj pochopiť presný význam slovenských otázok a vyjadrovanie sa v tomto jazyku. Niektoré udalosti, keď na ne došla znova reč, opakoval takmer doslovne, zrejme sa ich presne naučil.

Andruskó svoj príbeh nerozprával chronologicky, preskakoval raz dopredu, raz dozadu, ale my to tu usporiadame.

Zoltán Andruskó je kľúčový svedok v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Samotnú vraždu mal spáchať Miroslav Marček, ktorý sa k činu priznal. Pomáhať mu mal  Tomáš Szabó, ktorý priznáva, že ho k miestu činu doviezol. Postava Andruskóa je ale prepojením medzi strelcami a obžalovanými, ktorí mali vraždu objednať, teda Zsuzsovou a Kočnerom. Andruskó sa  so Zsuzsovou poznal dlho, s Kočnerom sa nikdy nestretol. Poznal ho len z rozprávania Zsuzsovej, ktorá s Kočnerom údajne mala nielen pracovný pomer. Podobne, ako predtým mala údajne pomer s Kollárom a inými politikmi. Nejaké dobré kontakty mala podľa Andruskóa Zsuzsová aj s inými politikmi explicitne boli menovaní: Fico, Bödör, Basternák, Kaliňák.

Pripomeňme si, že svedok má svedčiť o veciach, ktoré bezprostredne zažil, nie o tom, čo mu niekto povedal a o chýroch z druhej ruky. Napriek tomu nebol Andruskó súdom upozornený. Pán Lipšic, zastupujúci postihnutých, sediac dva metre od svedka, čelne k nemu a tak ho prísne neustále sledujúci, len spokojne mlčal.

Andruskó sa snažil prezentovať ako nevinný podnikateľ. Napriek tomu ešte pred Kuciakovou vraždou, keď nabral silné podozrenie ba až istotu, že dvojica Szabó-Marček spáchali vraždu na Molnárovi, tak neinformoval políciu.

Takisto neskôr, keď si Zsuzsová údajne chcela objednať vraždu prokurátora Maroša Žilinku, nikoho nevaroval, neudal, neodmietol, ale naopak – si zobral zálohu na vraždu 20 000 Euro. Zapojenie sa do objednanej vraždy údajne nepotreboval z finančných dôvodov – ale vraj sa Zsuzsovej bál.

Relatívne málo opísal, ako a kedy došlo k objednaniu vraždy novinára. Koncom roka 2017, alebo začiatkom roka 2018. Dosť neisté určenie pre takú dôležitú vec, zvlášť v čase, keď si človek aj normálnejšie veci pamätá, či sa stali ešte minulý rok, alebo až v novom. Ale ak by to určil presne, polícia by mohla zistiť, či sa  v tom čase vôbec mohol so Zsuzsovou stretnúť. Takto je to neoveriteľné, tvrdenie proti tvrdeniu.

Podľa Andruskóvých slov to prebiehalo vždy tak, že mu Zsuzsová zavolala a on došiel k jej domu. Tam si v daný deň ona sadla k nemu do auta a vytiahla USB kľúč a laptop. Či už predtým hovorili o tom, že treba zabiť niekoho iného, to z Andruskoóej výpovede nie je celkom jasné. Na laptope mu Zsuzsová ukázala údaje o Kuciakovi – tie Andruskó zhodnotil ako robené vysoko profesionálne.  Fotky, mená, adresy. Ale usb kľúč Zsuzsova Andruskovi vraj nedala – podľa jeho slov on vytiahol jeden zo svojich „pracovných telefónov“  a ním boli fotky z laptopu prefotené.

Pracovné telefóny – Andruskó vraj mal viacero „pracovných telefónov“, teda prístrojov s kartou evidovanou na neznámu, pravdepodobne falošnú osobu. Kupoval ich vraj pravidelne od nejakého priekupníka. Na otázku, načo tieto telefóny používal, Andruskó neodpovedal. Boli to staršie tlačítkové typy a vraj ich dal sem tam ľuďom. Zdá sa, že Andruskó mal väčšiu klientelu ohľadne kriminálnych vecí, ako sa zdalo.

Takýmto jedným pracovným telefónom urobili fotky z laptopu. Ako si všimla obhajoba, zrejme práve tento jeden pracovný nebol tlačítkový, ale bol už smart.

Ako odovzdal informácie Szabóovi, si Andruskó tiež nevedel spomenúť – či im daný pracovný mobil nechal, alebo si oni tie dáta vytiahli, nespresnil. Každá takáto nepresnosť vnáša pochybnosti o pravdivosti výpovede.

Podľa Andruskových slov sa bol s dvojicou obžalovaných raz pozrieť do Veľkej Mače, išli aj okolo domu Kuciaka – ale to ho tam Szabó vylákal pod falošnou zámienkou kúpy motorky. Andruskó údajne vykonanie vraždy nijako neurgoval. Dvaja vykonávači za ním proste vo februári prišli a oznámili, že to vykonali, pričom spomenuli aj nejaké podrobnosti skutku.

Andruskó tvrdí, že sa bál o svoj život a že objednal vraždu v strachu a pod tlakom. Zsuzsovú ale poznal už roky, dokonca jej požičiaval peniaze, nebál sa jej osobne, ale neznámych silných mužov za ňou. Údajne si vydýchol, keď mu na dvere zabúchala nakoniec polícia, a nie vrahovia. Je zaujímavé, že teraz sa zrejme nebojí – aj keď sa hovorí, že väzenie nie je najbezpečnejšie miesto.

Szabó označil Andruskóa na súde verejne za klamára, Zsuzsová sa na neho výsmešne uškŕňala. Z druhej strany dával Andruskovi silu spomínaný Lipšic. Také je rozloženie síl v rokovacej miestnosti. K tomu si predstavte veľkú nevetranú miestnosť plnú novinárov, kde sa nedá dýchať a preto azda ani rozmýšľať.

Zapojenie Kočnera

Andruskó svedčil, že s Kočnerom sa osobne nepozná a nikdy sa s ním nestretol. Tvrdí, že Zsuzsová raz priviedla na krátke stretnutie Petra Totha – to ale zas popiera Tóth. Podľa Andruskóa raz cez Threemu komunikoval s Kočnerom zo Zsuzsovej mobilu pod jej menom – ale nie o vražde, len o nejakých podnikateľských veciach. Áno, v prípade koluje viacero mobilov a nie je jasné ani dokázateľné, kto z nich vlastne písal, to sa dá Andruskovi veriť.

Zapojenie Kočnera teda Andruskó naozaj nepotvrdil, a ak Zsuzsová nezoberie na seba vinu a nebude tak svedčiť proti Kočnerovi, tak jeho účasť na vražde bude bude súdu asi ťažko dokázateľná priamymi dôkazmi. Dnes bude svedčiť Peter Tóth. Prípad sa možno posunie.

Pater Vanád