Je prímerie cesta k mieru? Pýta sa diplomat a odborník na medzinárodné vyjednávanie

Patrím k tým, ktorí uvítali nástup Donalda Trumpa ako 47. prezidenta Spojených štátov. Trump a jeho tím sú rozhodnutí viesť svoj štát a paralelne aj svet, ktorý je ochotný novú americkú politiku nasledovať,  inou reformnou cestou ako to bolo v prípade prezidenta Joe Bidena. Svet uvítal vyhlásenia prezidenta Trumpa ukončiť vojnu tak rýchlo ako sa dá – as soon as possible.

Tiež prezidentom Trumpom navrhovaný postup, ako tento mier dosiahnuť sa javí dobre. Prezident Trump sa chce stretnúť s prezidentom Putinom a prejednať hranice možnej mierovej dohody a následne zorganizovať mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou.

Došlo však k celkom inému postupu. V Rijáde sa stretli americkí vyjednávači na vysokej úrovni – Marco Rubio, minister zahraničia a Mike Waltz, poradca prezidenta pre národnú bezpečnosť, s predstaviteľmi Ukrajiny na čele s Andrijom Jermakom, vedúcim kancelárie prezidenta Zelenského. Z tohto rokovania vzišiel návrh na prímerie v dĺžke 30 dní, bez toho, aby niekto informoval Moskvu, či tento návrh akceptuje. O tomto prímerí sa dohodla Ukrajina a USA bez prítomnosti Moskvy. Americká strana dokonca pohrozila, že ak Moskva prímerie neprijme, Washington môže prijať sankčné opatrenia, prípadne iné opatrenia.

Dovolím si uviesť ako vyjednávač, ktorý absolvoval celý rad zahraničných rokovaní, vrátane odzbrojovacích, že toto nie je najšťastnejší začiatok pre ukončenie tejto nezmyselnej vojny a pre naštartovanie vážnych mierových rokovaní.

Zelenskyj očakáva dôraznú reakciu USA, ak Kremeľ odmietne prímerie

Dobrým krokom je, že americkí vyjednávači sú na ceste do Moskvy, aby informovali ruskú stranu o tom ako vznikol návrh na prímerie a ako si predstavujú ďalší postup. Myslím si, že odpoveď ministra Lavrova nebude „otváraním šampanského“. Pravdepodobne sa bude diskutovať o tom, ako sa k mierovej dohode dá dopracovať a ukončiť vojnu. Prímerie je len súčasťou celého procesu mierových rokovaní.

Návrh na prímerie povzbudil politikov na celom svete, aby vyzývali Moskvu toto prímerie akceptovať.

Aká však bude odpoveď Marco Rubia na otázku Lavrova „a čo ďalej po prímerí“? Kde sú vyjasnené mantinely pre mier, čo je pripravený Kyjev akceptovať v ďalších negociáciách s Ruskom a vice versa, čo je Rusko ochotné akceptovať? Všetci budeme odpovede na tieto možné otázky a na ďalší postup očakávať v dobrej viere, že rokovania dobre dopadnú.

Pri medzinárodných rokovaniach a o to viac takých, ktoré sa týkajú národnej bezpečnosti rokujúcich strán, vždy ide vo veľkej miere aj o zachovanie si tváre  („face savings“) každej zo zúčastnených strán. Dohoda je vždy o kompromisoch, pri ktorých každá strana niečo môže získať aj niečo stratiť.  Ide o veľmi citlivé fázy rokovaní, a preto tieto nemôžu byť od začiatku verejné, budú zverejnené až vtedy, keď budú obe strany isté, že si dobrou dohodou „zachovali svoju tvár“.

Aj keď je prímerie pre mierové rokovania potrebné, nie je však kľúčovou otázkou a bude nutné rokovať o celom komplexe sporných otázok, ktoré bude treba obojstrannou  dohodou vyriešiť.

Veľmi si želám mier a vítam kroky prezidenta Trumpa na ukončenie krvavej vojny, ale je potrebné uplatňovať citlivé diplomatické a politické  kroky, zvýšenú empatiu  na oboch stranách, zmyslieť sa nad každým výrokom, ktorý bude zárodok mieru povzbudzovať.

V mene obetí tejto nezmyselnej vojny si dosiahnutie mieru vyžaduje diplomatický a profesionálny postup vyjednávačov.

Ing. Jozef Šesták, PhD.

veľvyslanec

bývalý štátny tajomník MZV SR