Erdogan

NAJČÍTANEJŠIE










.

Je Erdogan víťazom rusko-ukrajinskej vojny?

Postoj Ankary medzi Ruskom a Západom svedčí o Erdoganovej expanzívnej vízii Turecka ako nenahraditeľného mocenského hráča – ak nie veľmoci – pri prechode k multipolárnemu svetu, píše Mark Episkopos pre The National Interest

Erdogan
Na snímke turecký prezident Recep Tayyip Erdogan
❚❚
.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan zavŕšil týždeň núdzovej diplomacie na záchranu ohrozenej ukrajinskej dohody o obilí tým, že zdvojnásobil svoje rozhodnutie brániť rozširovaniu NATO, čím opätovne upriamil pozornosť na diferencované viacsektorové postoje Turecka v čase, keď rusko-ukrajinská vojna vstupuje do svojho deviateho mesiaca.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a americký štátny tajomník Antony Blinken sa začiatkom tohto týždňa poďakovali Erdoganovi za to, že Rusko opäť zapojil do multilaterálnej dohody o pokračovaní vývozu ukrajinského obilia krátko po tom, ako Kremeľ vyhlásil, že od dohody odstupuje. Tento obrat nasledoval po utorkovom telefonáte medzi Erdoganom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Erdogan zabezpečil Putinov záväzok opätovne vstúpiť do dohody, ktorú v júli sprostredkovalo Turecko a OSN, výmenou za záruky zamerané na upokojenie rastúceho zoznamu bezpečnostných, politických a logistických sťažností Moskvy v súvislosti s dohodou.

Oživenie dohody o obilí zo strany Ankary prišlo v nadväznosti na Erdoganovo októbrové oznámenie, že prijal Putinov predchádzajúci návrh na premenu Turecka na “centrum zemného plynu”. Turecko, povedal Erdogan v októbri, “bude aj centrom zemného plynu. Na našom poslednom stretnutí sme sa s Putinom dohodli na tejto otázke. Vytvoríme tu uzol s plynom prichádzajúcim z Ruska.” Technické podrobnosti týkajúce sa tohto návrhu ruská strana, ktorá v situácii prudkého poklesu vývozu energie do EÚ aktívne hľadá alternatívne trasy pre plyn, nespresnila. Putin minulý týždeň na tlačovej konferencii pri otázke o projekte pochválil Erdogana ako spoľahlivého partnera. “Spolupráca s Tureckom je pre nás jednoduchšia. Prezident Erdogan je mužom svojho slova… a je pre nás jednoduchšie kontrolovať Čierne more,” povedal.

.

Erdogan sa dôsledne – a do značnej miery úspešne – stavia do pozície hlavného sprostredkovateľa v ukrajinskej vojne, pričom sa rozchádza so spojencami z NATO a presadzuje pozíciu kvalifikovanej neutrality. Hoci Ankara opakovane odsúdila Moskvu za začatie invázie a predtým podporila Ukrajinu dodávkami bezpilotných lietadiel Bayraktar TB2, Turecko sa vyznamenalo ako dôrazný zástanca rokovania o urovnaní s cieľom ukončiť vojnu v čase, keď takéto výzvy Kyjev a niektorí západní lídri odsudzujú ako urážlivé a nemorálne. Turecký minister zahraničných vecí Mevlut Cavusoglu v auguste naznačil, že niektoré krajiny NATO “chcú, aby vojna pokračovala”, čím ešte viac zvýraznil výrazný rozdiel v prístupe Ankary a niektorých západných krajín ku kľúčovej otázke, ako by sa mal konflikt na Ukrajine ukončiť. Turecko ďalej posilnilo svoj mandát sprostredkovateľa, keď sa minulý mesiac spolu so Saudskou Arábiou pripojilo k sprostredkovaniu rozsiahlej dohody o výmene väzňov medzi Ruskom a Ukrajinou.

Aj keď sa Erdogan snaží presadiť ako kľúčový mocenský činiteľ vo vojne, zdvojnásobuje svoj postoj ako jeden z mála zostávajúcich kandidátov na členstvo v NATO, ktorými sú Švédsko a Fínsko. Ankara takmer sama zablokovala prístupový proces, o ktorom šéf NATO Jens Stoltenberg predtým ubezpečil, že “prebehne veľmi rýchlo”, a drží ich ponuky ako rukojemníkov súboru bezpečnostných a politických požiadaviek. Erdoganov zoznam zahŕňa zrušenie embarga na predaj zbraní Ankare a vydanie švédskych a fínskych občanov, ktorých turecké orgány označili za teroristov. Švédska a fínska vláda signalizovali ochotu vyhovieť niektorým požiadavkám Ankary, pričom Švédsko sa zaviazalo zrušiť embargo na predaj zbraní, ale v iných otázkach sa zdráhajú. Fínski predstavitelia údajne v septembri uviedli, že nezrušia predtým zamietnuté žiadosti Turecka o vydanie, pričom tieto rozhodnutia označili za konečné.

Čavušoglu počas tlačovej konferencie so Stoltenbergom začiatkom tohto týždňa povedal, že Švédsko a Fínsko si ešte nesplnili svoje záväzky vyplývajúce z predchádzajúcej dohody, ktorou sa zrušili námietky Ankary voči ich ponukám do NATO. Erdogan súhlasil, že sa stretne s novým švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom, aby o tejto záležitosti ďalej rokovali, ale trval na tom, že Turecko svoje požiadavky nezmení. “Náš postoj sa nezmenil,” povedal podľa ABC News. “V boji proti terorizmu neexistujú žiadne kompromisy a nemáme v úmysle robiť žiadne ústupky.”

Agentúra Bloomberg uviedla, že Turecko pravdepodobne do konca roka nedá zelenú švédskej kandidatúre do NATO, pričom sa odvolávala na “predstaviteľov oboznámených s touto otázkou”. Zatiaľ čo Fínsko má zrejme pevnejšiu pôdu pod nohami, Ankara plánuje hlasovať o oboch žiadostiach v rovnakom čase, poznamenala agentúra Bloomberg. Experti tvrdia, že Erdogan má len málo dôvodov vzdať sa svojho jedinečného vplyvu na Helsinki a Štokholm až do parlamentných volieb v Turecku v júni 2023, a dodávajú, že formálne požiadavky Ankary od oboch uchádzajúcich sa krajín sú dymovou clonou pre ústupky – pravdepodobne vrátane predaja stíhačiek F-16 -, ktoré sa snaží vynútiť od Washingtonu. “Ponukou na členstvo Fínska a Švédska sa snaží využiť tieto dva vyjednávacie žetóny, aby od Západu niečo získala,” povedal analytik Ilhan Uzgel pre VOA News

Panuje všeobecná zhoda, že Erdoganova obratná diplomacia a tvrdé vyjadrenia o NATO majú čiastočne podporiť jeho neistú domácu pozíciu, ale v hre je aj hlbší kalkul. Postoj Ankary medzi Ruskom a Západom hovorí o Erdoganovej expanzívnej vízii Turecka ako nenahraditeľného mocenského hráča – ak nie veľmoci – v prechode k multipolárnemu svetu. Erdoganove ambície, ktoré sa tiahnu už mnoho rokov a vychádzajú z eklektickej zmesi ideológií, neboli vyvolané ruskou inváziou na Ukrajinu z 24. februára. Rusko-ukrajinská vojna skôr vytvorila priaznivé geopolitické prostredie pre Ankaru, aby mohla viesť účinnú viacsektorovú zahraničnú politiku.

.

Rýchle a rozhodné ruské víťazstvo by odstránilo potrebu neutrálneho sprostredkovateľa, akým je Turecko, rovnako ako ochota západných politikov zapojiť sa do priamych rokovaní s Moskvou. Vleklý charakter konfliktu, jeho mnohovrstevnatý politický podtext a ďalekosiahle hospodárske dôsledky vytvorili pre tureckú diplomaciu jedinečné príležitosti a Erdogan ukázal, že ich mieni čo najlepšie využiť.

 

V tomto článku sme sa venovali konkrétnej téme, ak máte chuť pokračovať v čítaní, určite si nenechajte ujsť aj ďalší článok Nová kruhová križovatka v Spišskom Štvrtku naberá reálne kontúry , v ktorom sa venujeme inej oblasti a prinášame ďalšie zaujímavé pohľady a praktické informácie.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk



.


V bikeparku Malinô Brdo sa zranil 20-ročný cyklista

Horskí záchranári zasahovali v piatok popoludní v bikeparku horského strediska Malinô Brdo, kde sa po páde zranil 20-ročný cyklista. Informovala…

07. 08. 2026 | Regióny | 1 min. čítania |
07. 08. 2026 | Regióny | 1 min. čítania |

Rimavskú Sobotu a okolie zasiahla silná búrka, padali stromy

Rimavskú Sobotu a okolie zasiahla v piatok popoludní silná búrka. Hasiči evidujú päť výjazdov k udalostiam, najviac ich zamestnáva odpratávanie…

07. 08. 2026 | Regióny | 1 min. čítania |
07. 08. 2026 | Regióny | 1 min. čítania |

Madrid pohrozil Rímu protiopatreniami, ak do nedele nezruší diskriminačné hraničné kontroly španielskych občanov

Španielsko v piatok pohrozilo Taliansku odvetnými krokmi, ak Rím do konca tohto týždňa nezruší mesačné pozastavenie voľného pohybu v rámci…

07. 08. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
07. 08. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |

V rybníku Zlatná v Kežmarku našli telo nezvestného 39-ročného muža

Pátranie po 39-ročnom mužovi, ktorý bol od štvrtka nezvestný po kúpaní sa v rybníku Zlatná v Kežmarku, sa skončilo tragicky.…

07. 08. 2026 | Regióny | 1 min. čítania |
07. 08. 2026 | Regióny | 1 min. čítania |

USA a Irán sú blízko dohody. Bessent naznačil možný zlom

USA môžu už dnes alebo zajtra uzavrieť s Iránom dohodu o prímerí na obdobie 30 až 60 dní

07. 08. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |
07. 08. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |

HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov