Hrudníková chirurgia podľa lekára rieši široké spektrum diagnóz dýchacích ciest a pľúc, ochorenia hrudnej steny, hrudnice, bránice, medzihrudia, pažeráka a rôzne zhubné a nezhubné nádory, ktoré sa môžu nachádzať v tejto oblasti tela. „Napríklad zúženú priedušnicu vieme operovať s pomerne dobrými výsledkami,“ konštatoval.

Pri rakovinových nádoroch podľa neho vyberá chirurg zasiahnutú časť pľúc. „Najčastejšie ide o pľúcny lalok, ktorých má človek päť. Vpravo máme tri a vľavo dva,“ priblížil. Pred takýmito závažnými zákrokmi musia pacienta najskôr vyšetriť, či vôbec bude schopný operáciu podstúpiť. „Veľakrát zistíme, že pacient má pľúca poškodené tak, že keby mal odstránené jedno pľúcne krídlo, nedokázal by fungovať,“ zhodnotil s tým, že v takýchto prípadoch musia od operácie upustiť.

Na druhej strane upozornil, že medzi pacientmi majú aj takých, čo sa po resekcii pľúcneho krídla dokážu vrátiť do takmer plnohodnotného života a niektorí sa dokonca môžu venovať aj športu, napríklad bicyklovaniu.

S rekonvalescenciou pacientom pomáha program ERAS (Enhanced Recovery After Surgery), v rámci ktorého sa pripravujú jednak na samotný zákrok a tiež rehabilitáciu po ňom. „Niektorí pacienti majú napríklad pred operáciou nácvik kašľa s rehabilitačnými pracovníkmi, aby po zákroku vedeli dostatočne vykašliavať,“ priblížil.

Za najviac rizikový faktor pred operáciou považuje chirurg obezitu pacienta. „Obézni pacienti sa oveľa ťažšie rozdýchavajú po operácii. Nemusí ísť pritom o operáciu pľúc, môže to byť aj jednoduchá brušná operácia,“ zhodnotil Janík.

Na operačné stoly pľúcnych chirurgov sa dostávajú aj ľudia po autonehodách, úrazoch alebo strelných poraneniach. „Veľakrát sa k nám dostanú aj pacienti cez iné špecializácie, pretože narazia na problém, ktorý je treba riešiť chirurgicky,“ uzavrel.