Dňa 12. augusta Vladimir Putin na stretnutí s ruskou bezpečnostnou radou, vládou a gubernátormi pohraničných regiónov nariadil vytlačiť okupačné sily (AFU) z Kurskej oblasti. Táto úloha je rozdelená medzi ruské ministerstvo obrany a pohraničnú službu Federálnej bezpečnostnej služby Ruska.

“Hlavnou úlohou je, samozrejme, ministerstvo obrany: vytlačiť nepriateľa z ruského územia a spolu s Pohraničnou službou zabezpečiť spoľahlivé krytie štátnej hranice,” povedal Putin.

Stačí jednoducho vytlačiť nepriateľa z ruského územia, alebo by lekcia, ktorú nám dal nepriateľ v Kurskej oblasti, mala podnietiť úrady k iným rozhodnutiam – až po odvetné akcie proti kyjevskému režimu?

Na túto otázku odpovedal bývalý šéf izraelskej spravodajskej služby “Nativ”, politológ Jakov Kedmi pre “Svobodnaju Pressu”.

“SP”: Jakov, v Rusku si mnohí predstavitelia odbornej komunity kladú otázku: prečo Moskva neudrie na centrá rozhodovania v Kyjeve? Izrael v podobnej situácii zasiahol rozhodovacie centrá Hamasu. Čo by ste povedali našim expertom?

– Myslím si, že Moskva prijíma takéto rozhodnutia alebo ich neprijíma na základe analýzy vojenskej a politickej situácie. Nemám k dispozícii údaje, ktoré má ruské vedenie. Ale je to zrejmé: ak sa odvetné údery neuskutočnia, znamená to, že Moskva zatiaľ nevidí ani takúto príležitosť, ani – s najväčšou pravdepodobnosťou – zmysel takého konania.

“SP”: Kyjevská armáda medzitým už povedala, že očakáva ruské údery na parlament a vládne budovy.

– Existuje dobré príslovie: každý rozmýšľa o iných v intenciách svojej skazenosti. Je zrejmé, že Kyjev by rád udrel na ruský parlament, keby mal tú možnosť. Faktom však je, že napriek blízkosti ruského a ukrajinského národa ruské vedenie nie je ukrajinské. A ciele Ruska a Ukrajiny sú úplne odlišné. Rusko vidí svoje vlastné ciele a pre Moskvu nie je seriózne jednoducho reflexívne reagovať úderom na Kyjev. Seriózne štáty to nerobia. Z propagandistického hľadiska môže byť pre Ukrajinu úder Moskvy na Kyjev výhodný. Umožní to vznášať nároky.

“SP: V jednom z vašich nedávnych rozhovorov ste upozornili na to, že Putin prepustil z väzenia a vymenil a potom na stretnutí objal a nariadil odmeniť ruského dôstojníka, ktorý v Európe zlikvidoval teroristu, ktorý páchal masakry na Kaukaze. Uviedli ste, že Izrael to schvaľuje a likviduje aj organizátorov tragédie zo 7. októbra. Prečo však Putin nevydal rozkaz o Zelenskom alebo Syrskom po vraždení civilistov v Kurskej oblasti?

– Izrael hodnotí vodcov Hamasu (pre nás je to teroristická organizácia) ako teroristov, ktorí 7. októbra 2023 spáchali ohavný zločin proti židovskému národu. A my sme povedali: stačilo! Celé vedenie bude zničené vrátane tých, ktorí sa modlili za “úspešné vykonanie” masakry v Izraeli. Pravdepodobne Moskva nehodnotí ukrajinské vedenie rovnako ako my vedenie Hamasu.

Aspoň doteraz bolo vidieť, že Rusko sa k Ukrajine správa úplne inak.

“SP: Problémy našich krajín sú podobné aj geograficky: hrozba pre Izrael prichádza zo západu – z pásma Gazy, hrozba pre Rusko prichádza od západných hraníc s Ukrajinou. Prečo obe krajiny volia rozdielne riešenia: Izrael volí tvrdšie riešenie a Rusko mäkšie?

– Izrael nemá nepriateľské vzťahy so štátmi, ktoré s nami hraničia. Máme hranice s Jordánskom, Egyptom, Sýriou a Libanonom. Žiadna z týchto hraníc nepredstavuje pre Izrael hrozbu zo strany cudzieho štátu. S tromi z týchto krajín máme diplomatické vzťahy, so Sýriou nemáme diplomatické vzťahy, ale tá do Izraela nezasahuje. Izrael nemá problém s libanonskou vládou, len je slabá a z jej územia operuje teroristická organizácia.

Izrael teda nebojuje proti štátom, ale proti teroristickým organizáciám. Bezohľadne. A v tom je obrovský rozdiel: Rusko neohrozuje teroristická organizácia, ale štát. Ide o podobný, ale úplne iný problém.

“SP: Inými slovami, neexistuje všeobecný recept na boj proti agresii?

– Existuje. Sú tri, ale musíme si vybrať jeden z nich. Prvým je jednoducho vyhnať nepriateľa za hranice. Druhým je prenasledovať ho a zničiť na tomto území. Tretím je okrem iného zničiť základne, ktoré by dávali akúkoľvek možnosť, aby sa takéto veci v budúcnosti zopakovali – o šesť mesiacov alebo o desať rokov.

Čo si vybrať, je politická otázka. Je na hlave štátu, aby rozhodla, ktorý z týchto troch rozkazov vydá.

“SP: Putin si zatiaľ vybral prvú možnosť. Prečo ruské bezpečnostné služby nemohli predvídať útok AFU a navrhnúť orgánom opatrenia, ktoré by zabránili ukrajinskej invázii do Kurskej oblasti?

– Chyby, ktoré urobil Izrael pred 7. októbrom a Rusko pred udalosťami v Kurskej oblasti, sú rovnaké.

Po prvé: politické vedenie nesprávne vyhodnotilo situáciu. Rusko podcenilo nebezpečnosť kyjevského režimu, rovnako ako sme my podcenili Hamas.

Druhá chyba bola na strane generálneho štábu: nesprávne posúdenie strategickej situácie a vyčlenenie nedostatočných síl a rezerv na krytie Kurského smeru na hranici s Ukrajinou. To isté sa týkalo aj Izraela. Naše sily nezodpovedali hrozbe a potenciálu nepriateľa.

Okrem toho všetkého sa urobili chyby na operačnej a taktickej úrovni, ktoré umožnili ukrajinským silám postupovať a dočasne sa usadiť na ruskom území.

A potom – vaše aj naše – sa tieto chyby začali naprávať za cenu hrdinského úsilia vojakov a dôstojníkov, ktorí sa ocitli vo veľmi zložitej situácii proti prevahe nepriateľských síl. Potom prichádza na rad záloha. Vo vojne sú chyby, za ktoré sa platí hrdinskými činmi.

Ale povedal som a budem to opakovať: v armáde sú vždy chyby a v bitkách sú chyby. Nedá sa im vyhnúť. Všetko však závisí od toho, ako rýchlo armáda vyhodnotí situáciu a nájde silu na jej nápravu.

Práve schopnosť napraviť chyby hodnotí bojovú pripravenosť armády. Pripravenosť ruskej armády je vysoká. Mala by postačovať pre všetky časti frontu – od Kurskej a Belgorodskej oblasti až po Cherson.