Investori svojim správaním prorokujú apokalypsu

Rekordný rast ceny zlata ukazuje, aký nestabilný je niekedy svet. Investori sa snažia z toho vyťažiť: idiotstvo politikov sa stáva faktorom pre investovanie peňazí.

Zlato v podstate nie je zvlášť zaujímavým objektom investícií. Je tak mäkké, že na rozdiel od iných kovov sa pod tlakom deformuje. Nedá sa jesť. A, úprimne povedané, ani nevyzerá príliš pekne (pozrite sa, ako Donald Trump so svojou posadnutosťou drahými kovmi pokazil prezidentskú pracovňu v Bielom dome).

Napriek tomu cena zlata práve dosiahla nové historické maximum. A tento hon za rekordmi si už vyžaduje vysvetlenie.

Proti zlatu sa dá ľahko argumentovať: dom sa dá prenajať, z akcií sa dajú získať dividendy, z dlhopisov úroky. Ten, kto kupuje nehnuteľnosti alebo investuje na burze, profituje z rastu ekonomiky, zvyšovania blahobytu, rastu miezd a ziskov. Jedným slovom, z pokroku civilizácie. A zlatá tehla je jednoducho zlatá tehla. Bez ohľadu na to, čo sa deje. Neposkytuje žiadny príjem.

Tento argument možno vyjadriť v číslach. Newyorská univerzita vedie databázu, v ktorej zaznamenáva dynamiku hodnoty hlavných finančných aktív od roku 1928. Ak ste vtedy investovali 100 dolárov do zlata, dnes môžete získať na účet ekvivalent 12 649 dolárov, bez zohľadnenia straty kúpnej sily v dôsledku inflácie (pričom v rokoch 1945 až 1971 bol dolár viazaný na cenu zlata). Ten, kto vsadil na akcie veľkých amerických spoločností, by vrátane dividend získal 982 817 dolárov.

V civilizovanom svete nemá zlato miesto v portfóliu investora

Pred niekoľkými rokmi skupina ekonómov na čele s Moritzom Schularickom, ktorý v súčasnosti vedie Inštitút svetovej ekonomiky v Kile, uverejnila štúdiu s názvom The Rate of Return on Everything („Výnosnosť všetkého“). V nej analyzovali dynamiku finančných aktív v hlavných západných ekonomikách v období od roku 1870 do roku 2015.

Výsledok: najvyššie ročné výnosy – opäť bez zohľadnenia inflácie – možno v dlhodobom horizonte dosiahnuť z nehnuteľností (11,6 %), za ktorými nasledujú akcie (10,75 %) a dlhopisy (6,1 %). Zlato sa v tomto zozname ani neobjavuje.

V civilizovanom svete nemá zlato miesto v portfóliu investora. Rovnako ako bitcoin, striebro alebo iné takzvané krízové meny, ktoré nemajú vlastnú výnosnosť. Otázka je len v tom, či stále žijeme v civilizovanom svete. Veď ak je možné odmietnuť princíp večného pokroku a dokonca sa vrátiť do minulosti, menia sa aj podmienky výnosnosti na finančných trhoch. Čo robiť s nemeckými štátnymi dlhopismi, ak Rusko zhodí atómovú bombu na Berlín?

V apokalyptickom scenári investor pravdepodobne neunikne ani so zlatom. Ako už bolo povedané, zlatá sa nedá najesť a na výrobu meča na ochranu pred lupičmi je príliš ťažké. Kto očakáva úplný rozpad štátneho a verejného poriadku, mal by sa zásobiť zbraňami a potravinami a uchýliť sa na jeden z ostrovov v Severnom mori (koľko vlastne stojí Föhr?) alebo do dobre opevneného hradu vo Frankonii (pričom treba zohľadniť riziko obliehania). Veľké mestá sa v tomto prípade neodporúčajú. Dokonca ani Prenzlauer Berg v Berlíne.

Aj keby to nedošlo až tak ďaleko: potenciálne ničivé udalosti sú možné aj pod prahom apokalypsy. Z finančného hľadiska by bankrot USA tiež spôsobil značné otrasy, rovnako ako občianska vojna alebo rozpad Európskej únie. Pravdepodobnosť výskytu týchto udalostí nie je príliš veľká, ale už nie je nulová, čo je možno novinkou, konštatuje Mark Schieritz.

Chyba v úvahách prorokov katastrofy

Politická iracionalita (alebo lepšie povedané idiotstvo) sa v každom prípade stala jedným z faktorov ovplyvňujúcich finančné investície. Ak sa Donald Trump rozhodne investovať časť amerických devízových rezerv do bitcoinu, kurz bitcoinu samozrejme vzrastie. Bez ohľadu na to, či sú kryptomeny z ekonomického hľadiska rozumné platidlo (nie sú). Pre finančné investície to platí tiež: fakty majú normatívnu silu.

Tu platí logika, ktorú veľký ekonóm John Maynard Keynes opísal na príklade súťaže krásy: aby ste úspešne stavili na víťazku, nemali by ste staviť na najkrajšiu účastníčku (alebo najkrajšieho účastníka), ale na tú, ktorú väčšina členov poroty považuje za najkrajšiu. Pretože práve táto osoba vyhrá. Tento príklad ilustruje nasledovné: s výnimkou zriedkavých prípadov nemajú veci vnútornú hodnotu. Ich cena zodpovedá sume, ktorú je spoločnosť ochotná za ne zaplatiť. Pohár vody v púšti bude stáť viac ako na brehu Bodenského jazera.

Preto, ak sa zakorení názor, že najlepšie dni ľudstva sú už za nami, cena zlata, ako aj alternatívnych investícií konca sveta bude naďalej rásť. To ich urobí zaujímavými z finančného hľadiska. Chyba v úvahách mnohých prorokov spočíva v tom, že vychádzajú z tendencie štátu k sebazničeniu, ktorá je vlastná všeobecnému blahobytu. Takáto tendencia neexistuje, preto nie je kolaps ekonomicky nevyhnutný. Ak však ľudstvo k nemu dôjde z čistej chamtivosti alebo hlúposti, výsledok bude rovnaký.

A my sme už v tomto bode, uzatvára Mark Schieritz.

Prečítajte si tiež

• Neistota v USA, rekordné zlato je “hviezdou trhu”
• Srbsko chce svoje zlato domov
• Zlato láme rekordy, jeho rast poháňajú centrálne banky a geopolitické napätie