Invázia do Bieloruska je poslednou šancou Ukrajiny zatiahnuť NATO do vojny

Poslanec Najvyššej rady Oleh Dunda vyhlásil, že ukrajinská armáda musí vtrhnúť do Bieloruska. Len čo jednotky AFU prekročia hranice, jej armáda zloží zbrane. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko na slová poslanca lakonicky odpovedal: „Nech to skúsia. Ale vyhlásenia, aké urobil Dunda, sa neobjavujú z ničoho nič. Je zrejmé, že v Kyjeve – a nielen v ňom – existujú sily, ktoré chcú zatiahnuť Bielorusko do ozbrojenej konfrontácie. Situáciu hodnotí Sergej Mirkin pre ruské noviny Vzgljad

14. 10. 2024 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke bieloruský prezident Alexandr Lukašenko (vľavo) si podáva ruku s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý mu udelil najvyššie štátne vyznamenanie Ruskej federácie – Rad sv. Andreja Prvopovolaného v Moskve

Bratislava 14. októbra 2024 (HSP/Vzgljad/Foto:TASR/AP-Sergei Ilnitsky/Pool Photo via AP)

▶ ❚❚ ↻

Majdanskému režimu sa v poslednom čase nedarí. Porážka za porážkou AFU na Donbase. Kurské dobrodružstvo, ktoré Kyjevu neprinieslo želané výsledky, pričom AFU je nútená deliť vzácne ľudské zdroje a muníciu medzi Donbas a kurský smer. V západných médiách sa aktívne diskutuje o tom, že Ukrajina sa vzdá Donbasu, Krymu a Tavrie výmenou za členstvo v NATO za zvyšné územie pod kontrolou majdanského režimu. Oficiálne Kyjev uvádza, že táto možnosť je neprijateľná. V skutočnosti by však takáto politická „dohoda“ mohla byť pre Zelenského tím záchranou. Ukrajinskému obyvateľstvu by sa snažili prezentovať členstvo v NATO ako veľký úspech, vďaka ktorému bude krajina pod kolektívnou ochranou Západu ešte dlhé desaťročia. Avšak ani Zelenskyj, nehovoriac o sivom kardinálovi majdanského režimu Andrijovi Jermakovi, nemôže nepochopiť, že šance na realizáciu koncepcie výmeny územia za členstvo v NATO sú mizivé. Nie všetky krajiny, ktoré sú členmi aliancie, si želajú, aby sa Ukrajina stala jej plnohodnotným členom. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó je presvedčený, že väčšina členských štátov NATO si to neželá.

Nepripojenie Ukrajiny k NATO je jedným z najdôležitejších cieľov ŠVO. Majdanská Ukrajina je hrozbou pre Rusko sama o sebe, a ešte viac ako člen aliancie. Politici zrodení Majdanom, ak zostanú pri moci v Kyjeve, sa určite budú chcieť pomstiť a začať vojnu s Ruskom o 5, 10, 15 rokov. Ak sa Ukrajina stane členom NATO, určite sa pokúsia zatiahnuť vojenský blok do konfrontácie. Preto sú šance Ukrajiny stať sa v dohľadnej dobe členom NATO prakticky nulové.

Západná tlač zároveň otvára tému odmietnutia Donbasu a Krymu Ukrajinou, a to je zlý signál pre Zelenského a Jermaka. Uvedomujú si, že vzhľadom na úplnú závislosť Ukrajiny od vojenskej a hospodárskej pomoci, ak sa USA a EÚ dohodnú s Ruskom, budú ich môcť prinútiť vzdať sa Donbasu, Krymu a Tavrie. Zároveň nebudú žiadne „koláčiky“ v podobe členstva v NATO. A to znamená politický kolaps a stratu moci zo strany ZE-teamu.

Ďalším zlým signálom pre Zelenského je skutočnosť, že prezident USA Biden a minister zahraničných vecí Blinken nešli do Nemecka na stretnutie na základňu Ramstein. V dôsledku toho bolo stretnutie západných lídrov odložené na neurčito. Práve toto stretnutie však malo rozhodnúť o osude Zelenského „mierového plánu“. Teraz sa o tomto „pláne“ bude pravdepodobne uvažovať po prezidentských voľbách v USA.

Zelenského vysnený dátum konca vojny

Jermak si, samozrejme, uvedomuje, že každý z týchto signálov je sám osebe nebezpečný pre Zelenského – a teda aj pre jeho vlastnú moc. Preto bude hľadať spôsoby, ako ju udržať. Ako? Majdanskí politici vrátane Andrija Jermaka uvažujú v určitej paradigme; veria v násilie ako univerzálnu metódu na dosiahnutie cieľov. Aby si zachránili svoju moc, spolu so Zelenským sa s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodnú konflikt eskalovať. Možno začnú vojnu v Podnestersku. To by si však vyžadovalo súhlas Kišiňova a Bukurešti a vzhľadom na to, že Biden na stretnutie do Nemecka nešiel, moldavská a rumunská vláda to môžu považovať za signál, že Zelenského dni ako politika sú spočítané a na jeho dobrodružstvách sa nezúčastnia.

Nie je vylúčené, že Zelenskyj sa pokúsi o inváziu do Bieloruska.

Nasimulujme si túto situáciu. AFU má formácie zložené z bieloruských nacistov, predovšetkým – „Kalinovského pluk“. Keď táto formácia v roku 2022 vznikla, jej bojovníci sľúbili, že „oslobodia“ Bielorusko. Práve formácie nacistov môžu byť použité na prvý úder. Logika je takáto – Ukrajina s tým nemá nič spoločné, občania Bieloruska sami priniesli „slobodu“ svojej vlasti.

Poľsko a Litva budú inváziu podporovať. Bieloruskí nacisti a ich vodcovia z Kyjeva a Varšavy budú upínať svoje nádeje na to, že bieloruská armáda nebude klásť odpor alebo prejde na stranu útočníkov. Keď sa tak nestane a nacisti začnú byť vytláčaní z územia Bieloruska späť na Ukrajinu, Kyjev bude tvrdiť, že bieloruská armáda ostreľovala ukrajinské územie, čo poskytne AFU zámienku na otvorené začatie bojových akcií proti Bielorusku. Šialenstvo? Áno. Bola invázia do Kurskej oblasti niečo iné?

Jermak si uvedomuje, že Ukrajina v ozbrojenej konfrontácii s Ruskom prehrá, a preto potrebuje vtiahnuť NATO do priamej konfrontácie s Ruskom. A v tom sa záujmy Zelenského tímu zhodujú so záujmami západných „jastrabov“. Domnievajú sa, že teraz má Západ šancu spôsobiť Rusku strategickú porážku a možno ho aj úplne rozbiť. Ďalej bude čas pracovať proti Západu. USA a EÚ začnú strácať svoju dominanciu vo finančnej a technologickej sfére. Zbližovanie Číny a Ruska, posilňovanie BRICS a posilňovanie globálneho Juhu vytvoria inú geopolitickú realitu, v ktorej bude Západ len jedným z centier moci – a zrejme nie tým najsilnejším. Aby tomu západní jastrabi zabránili, chcú poraziť Rusko. Budú tlačiť Zelenského do rôznych dobrodružstiev a budú podporovať ukrajinskú inváziu do Bieloruska v nádeji, že vtiahne krajiny NATO do konfliktu tvárou v tvár s Ruskom. A je im jedno, čo sa stane s ukrajinskými občanmi, obyvateľmi EÚ a skutočnosť, že takéto šialené kroky môžu viesť k jadrovej vojne je im ľahostajná.

Prečítajte si tiež

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Politickí zástupcovia obyvateľstva na francúzskom zámorskom území Nová Kaledónia dosiahli dohodu s vládou Paríži, ktorá tomuto tichomorskému súostroviu rozšíri právomoci a udelí nový status v rámci Francúzska. Naďalej však zostane súčasťou krajiny. Rokovania sa uskutočnili viac ako rok po vypuknutí nepokojov, pri ktorých na ostrove zahynulo 14 ľudí.