V roku 2024 inšpektoráty práce vykonali celkovo 18 266 kontrol, v rámci ktorých skontrolovali 16 366 zamestnávateľov a 35 109 fyzických osôb, ktoré vykonávali prácu na pracoviskách kontrolovaných zamestnávateľov.

Vykonanými kontrolami v uplynulom roku odhalili 836 zamestnávateľov, ktorí porušili zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že nelegálne zamestnávali 1 392 fyzických osôb, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2023 nárast o 18,8 percenta. „V roku 2024 bolo možné tiež pozorovať nárast počtu odhalených nelegálne zamestnávajúcich subjektov oproti roku 2023. Zatiaľ čo v roku 2023 to bolo 692 subjektov, v roku 2024 to bolo 836 subjektov, čo predstavuje medziročný nárast o približne 20,8 percenta,“ doplnilo ministerstvo práce a spresnilo, že celkový percentuálny podiel odhalených nelegálne zamestnávaných osôb vzhľadom k celkovému počtu skontrolovaných osôb predstavuje štyri percentá a celkový percentuálny podiel odhalených nelegálne zamestnávajúcich subjektov vzhľadom k celkovému počtu skontrolovaných subjektov predstavuje 5,1 percenta.

Ministerstvo ďalej informovalo, že z celkového počtu nelegálne zamestnávaných osôb v uplynulom roku zahŕňa 297 nelegálne zamestnaných žien a 899 nelegálne zamestnaných mužov. Podiel mužov tak tvoril takmer 64,6 percenta. Kontrolami odhalili aj nelegálne zamestnávanie 71 mladistvých osôb, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2023 nárast o takmer 103 percent. „Celkový počet nelegálne zamestnaných osôb tvorilo 36 štátnych príslušníkov a príslušníčok členských štátov EÚ. Taktiež bolo zistené nelegálne zamestnávanie 160 štátnych príslušníkov tretích krajín s povolením na pobyt v SR, najmä štátnych príslušníkov a príslušníčok Ukrajiny,“ doplnilo ministerstvo s tým, že v uplynulom roku nezistili nelegálne zamestnávanie príslušníkov tretích krajín, ktorí by sa zdržiavali v SR v rozpore so zákonom.

Najviac nelegálne zamestnávaných osôb odhalili v odvetví stavebníctva, a to 546 osôb, čo predstavuje 39,2 percenta z celkového počtu nelegálne zamestnaných osôb. V odvetví ubytovacích a stravovacích služieb prišli na 212 nelegálne zamestnaných osôb, čo je 15,2 percenta z celkového počtu. Ak ide o odvetvie priemyselnej výroby, tu odhalili 149 osôb, a teda10,7 percenta z celkového počtu nelegálne zamestnaných osôb. Ako ministerstvo práce ďalej priblížilo, zákaz nelegálneho zamestnávania naviac porušujú zamestnávatelia s jedným až deviatimi zamestnancami. Ide teda o takzvané mikropodniky. Počet odhalených prípadov nelegálneho zamestnávania je pritom najvyšší u zamestnávateľov s právnou formou podnikania spoločnosť s ručením obmedzeným.

Ak ide o lokalizáciu počtu prípadov nelegálneho zamestnávania, tak najviac ich bolo zistených v Nitrianskom kraji (289), v Bratislavskom kraji (210) a v Košickom kraji (193). „Z hľadiska porovnania právoplatne uložených pokút v roku 2024 oproti roku 2023 možno konštatovať, že zatiaľ čo v roku 2024 bolo inšpektorátmi práce právoplatne uložených 774 pokút v sume 2 738 100 eur, v roku 2023 to bolo 683 právoplatne uložených pokút v celkovej sume 2 493 700 eur, čo predstavuje nárast 13,3 percenta v počte právoplatne uložených pokút a 9,8 percentný nárast v sume právoplatne uložených pokút,“ doplnilo ministerstvo práce.

Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie predstavuje podľa slov rezortu práce aj naďalej závažný ekonomický a spoločenský problém. Aj v roku 2024 sa inšpektoráty práce naďalej stretávali s pomerne novým trendom v nelegálnom zamestnávaní, a to s nelegálnym zamestnávaním štátnych príslušníkov tretích krajín na základe povolení na pobyt za účelom podnikania, ktorí však vykonávali závislú prácu. „Predpokladáme, že je to práve tento fenomén takzvaných fiktívnych živností, ktorý sa podieľa na výraznom poklese počtu štátnych príslušníkov tretích krajín vykonávajúcich prácu v klasických pracovnoprávnych vzťahoch. Tiež máme za to, že tento fenomén negatívne vplýva aj na počet zistených prípadov nelegálneho zamestnávania týkajúcich sa štátnych občanov SR,“ uviedlo ministerstvo a ubezpečilo, že takýmto protiprávnym konaním sa budú inšpektoráty zaoberať aj naďalej. Čoraz aktuálnejšou sa podľa ministerstva práce stáva otázka riešenia tohto problému v kontexte nedeklarovanej práce, prípadne nesprávne alebo neúplne deklarovanej práce, ktorá sa prejavuje napríklad vo forme vyplácania častí miezd na ruku, vedení evidencie pracovného času nezodpovedajúcej skutočnosti, ako aj nútení zamestnancov k výkonu závislej práce na živnosť.